Skončil svet ako sme ho poznali doteraz v predchádzajúcom desaťročí. Nevieme presne ako to bude vyzerať po prekonaní krízy. Lebo ešte nevieme, kedy prekonáme jej vrchol.

Už teraz je pre nemeckých a švajčiarskych odborníkv zrejmé, že očakávať pokles zdravotnej krízy po Veľkej noci je predčasné. Nebude nič ako bolo predtým, podľa švajčiarskych médií svedkami konca jednej epochy. Nemecký konzervatívny denník tvrdí:  „je to koniec najdlhšieho obdobia mieru“. Podľa nemeckých virológov: „už  teraz sa treba pripraviť na nový vírus, istotne príde, aj tento je len mutáciou predchádzajúceho SARS-u spred desiatich rokov. Vtedy sa po preknaní krízy trestuhodne zabudlo na to, že vírus nezanikol, ale výskum sa už zastavil“.

Briti s oneskorením

Až s oneskorením, v nedeľu 22. marca britský šéf vlády Boris Johnson oznámil, že najväčšmi ohrozená veková kategória nemá vychádzať z domu najbližších 12 týždňov, teda tri mesiace, celého štvrť roka! V Britáii sa to táka najmenej jeden a pol milióna ľudí, to je podľa Johnsona najúčinnejšie opatrenie, ktoré zachráni viac životov ako ktorékoľvek iné.  Podľa vedeckých poradcov úradu vlády sa opatrenia nedajú dodržať a je preto lepšie, keď sa časť obyvateľstva infikuje a pri druhej vlne vírusu na jeseň tohto roku už bude imúnna. Podľa niektorých ekonomických novinárov aj keď vzniknú v Británii také okolnosti ako v Lombardsku môže to nechcene spôsobit omladenie obyvateľstva a v dlhodobej ekonomickej perspektíve môže, tiež nechcene, napomôcť obnoveniu pôvodnej podoby britského sociálneho štátu tým, že mnoho starých ľudí zo sociálneho systému vypadne.Mnohí odborníci ako aj Svetová zdravotnícka organizácia WHO varovali Johnsona pred uplatnením takejto „šialenej, chybne sa uberajúcej a potencionálne katastrofickej línie riešenia krízy Covid 19.“ 

Dnes nejde len o stav britského zdravotníctva, ale aj o stav tzv. brexitu, lebo toto je rozhoduci rok vyjednania konkrétnych podmienok odchodu Británie z EÚ. V tomto roku však Johnson hodil cez palubu dohodu uzavretú vlani v októbri s Bruselom, nič z októbra podpísaných zámerov neplatí. Británia chce v každom prípade odísť v dohodnutom termíne 31. decembra 2020 definitívne v únie s dohodou alebo bez nej. Terajšia infekčná kríza úmŕvila rokovania a čas sa kráti.

Kevin Foster je britským ministrom pre budúce hranice a prisťahovalectvo. Doteraz podľa jeho slov dostalo ministerstvo vnútra 3,3 milióna žiadostí o priznanie trvalého pobytu. Teda overuje sa právo naďalej žiť, pracovať a mať prístup k verejným službám  a zdravotníctvu aj po 31. decembri 2020. Sú dve kategórie, jedna je uznanie trvalého pobytu, druhá s tým, že po istom čase budú mať nárok na trvalý pobyt. Z doteraz podaných žiadostí  58 percent dostalo právo na trvalý pobyt a 41 percent právo, že im bude po čase udelené. Problémom sú odmietnuté žiadosti občanov zoštátov Európskej únie a ich nárok na odvolanie.

Bankroty na obzore

Pritom sa odchod Británie z Európskej únie odohráva nielen v kríze stále neprekonaného vírusu, ale už teraz citeľných hospodárskych dopadov. Svetová ekonomika spomaľuje, bude v poklese. Tvrdé dopady pocítia priemyselné podniky, poľnohospodári, turizmus, doprava, energetika, mnohé služby.  Pocítia to otvorené ekonomiky zamerané na export, akým je napríklad Slovenská republika.

Podľa bývalého českého prezidenta, predtým predsedu vlády ČR Václava Klausa mnohí sa nevyhnú bankrotu. Celkovo hospodárstvo čaká 15 až 20 percentný pokles. Občania sa budú musieť uskromniť, vírusová nákaza je najväčšia udalosť životov niekoľkých generácií. Podľa Klausa hrozí, že dôsledky budú oveľa väčšie a výraznejšie než sa čaká.

Globalizácia sa rozpadá

Podľa českého bezpečnostného analytika Miloša Balabáňa svet je hore nohami, jednému vírusu na to stačili tri mesiace, pandémia zasiahla súčasne Čínu, USA a Európu, nevyhýba sa Rusku, ekonomické straty už teraz obrovské, globalizácia zo dňa na deň zamrzla. Na obzore sa črtajú vážne geopolitické ako aj geoekonomické dopady. S tým sa stotožňuje aj analýza nemeckého inštitútu pre Medzinárodnú politiku, ide o „epochálny zlom, o nástup inej epochy.Vírusová kríza môže spustiť reťazovú reakciu na konci ktorej bude globálna kríza. Krízu prehlbujú nové konflikty medzi veľkými štátmi, to pridáva k geopolitickým sporom ešte aj geoekonomický. Namiesto prehlbujúcej globalizácie sme svedkami silnejúceho opačného trendu - deglobalizácie, rozpadu.