Bratislavská kaviareň sa takmer zrútila, slávni demokrati a ochrancovia ľudských práv volali SOS. Pritom sa nič svetoborného neudialo, len predseda Smeru a predseda vlády R. Fico na sneme povedal  plnú pravdu o Rómoch, teda realitu. Samozrejme to bol náboj pre týchto neumravnených intelektuálov, aby mohli na plné hrdlo jačať. Ako keby nevedeli, že s Rómami sú problémy, ktoré treba riešiť a doposiaľ nikdy nezaznelo, že sa budú riešiť razantnejšie ako tomu bolo zvykom. Na druhej strane treba vedieť aj čítať, čo samozrejme samozvaní intelektuáli nevedia.

Premiér Fico dal jasne najavo, že Slovensko má problémy s menšinou, ktoré potrebujú riešenie a tým dal aj EÚ najavo, že naozaj nepotrebuje, aby  sme prijali nejaké kvóty emigrantov, lebo najskôr si musíme urobiť poriadok doma. To samozrejme nepochopili ani rómske organizácie, ktoré nainfikované   aktivistami  samozvanej inteligencie začali švitoriť o všeličom, len nie o tom, že na svojich postoch v dotovaných  rómskych organizáciách nič neurobili, lepšie povedané nepreložili ani krížom slamy. A už sa dokonca začali  množiť úvahy o akejsi rómskej strane, ktorá by sa mohla dostať aj do parlamentu.

Tieto úvahy nesmerujú k ničomu inému, iba ak k tomu, ako oslabiť stranu Smer, pričom všetci dobre vedia, že akási rómska strana vôbec nemá šancu  na vstup do parlamentu, v súčasnosti určite nie, možno v ďalekej perspektíve, lebo zlomiť myslenie Rómov je  sizyfovská robota, čo vedia aj sami. 

Nakoniec to bolo možné postrehnúť aj z vyhlásenia lídrov rómskych organizácií, ktorí sa vo svojich emóciách presne držali nalinkovaného scenára, a určite to nebola za škatuľku cigariet. Ako sa hovorí - za peníze v Praze dům. Najkrajšie sa vo svojej inteligentnej odozve vyfarbil onen samozvaný intelektuál Havran, ktorý sa vyjadroval írečito slovensky. Vlastne  do tej výšky do ktorej siaha jeho IQ.  Isté je len to, že s týmto problémom treba niečo robiť, pretože je možnosť pozorovať, že nie všetci Rómovia patri do jedného vreca.

Na chalupe mám napríklad suseda Róma, ktorý si vlastnoručne zreparoval takmer polorozpadnutý domček, statočný Róm, má štyri deti, tak sa stará. A keď človek vidí, ako sa snaží, tak mu neodmietne ani pomoc, sem tam prišiel niečo poprosiť, aby mu človek požičal raz pílu, raz krompáč, raz farbu či klince. Ale robil to človek rád, lebo videl, ako mu domček rastie do krásy. A našiel si aj prechodnú robotu, vlastne vždy sa niekde snažil zamestnať.

Zaujímavé je, že  iná skupina Rómov v tej istej dedine mu vôbec nepomohla a hľadela si svoje. Pred takým susedom Rómom, klobúk dolu. Veľmi rád by sa niekde zamestnal, lenže u Rómov je to tak, že od rodiny sa veľmi nechcú vzdialiť. Keby prišla práca za nimi. Ale tá tam je, neobrobené polia, ktoré sa kedysi do posledného áru obrábali,  dnes sú smutné a zarastené. Asi ako naše poľnohospodárstvo a naša potravinová sebestačnosť. Ak by s týmto dokázala súčasná vláda pohnúť, súbežne by vyriešila aj niektoré problémy s Rómami. Alebo aspoň s ich prevažnou časťou. Lebo vidieť, že leňošiť na aktivačnej činnosti  nie je pre  nich nijaké východisko z núdze.