Slováci zväčša vynikajú svojou nevďačnosťou nielen v medzinárodných a historických súvislostiach, ale aj vo vnútorných pracovných a osobných vzťahoch. Teda nevďačnosť sa netýka len spochybňovania, kto začal druhú svetovú vojnu, kto nás oslobodil a kto porazil nacistické Nemecko. Teraz však chcem upriamiť pozornosť práve na nastolenú osudovú otázku, v ktorej naďalej počuť hamletovskú ozvenu – byť, či nebyť?

Karieristom – na čele s kariérnymi diplomatmi, dobrodruhmi všetkých druhov, príslušníkmi ozbrojených síl a zborov, politikmi a ostatnými privatizérmi – je už dávno všetko jasné. Vždy je lepšie byť zdravý a bohatý, lebo čo už má chudobný človek z toho, že je chorý. Lenže v živote treba mať aj šťastie, veď cestujúci na Titanicu boli aj zdraví aj bohatí, ale nemali šťastie.

Už som spomínal úvahu popredného predstaviteľa ruského Fondu konceptuálnych technológií Valerija Pjakina, na ktorej základe by Kremeľ mal zrušiť zastupiteľské úrady v Prahe i v Bratislave a recipročne české a slovenské diplomatické misie v hlavnom meste Ruska, pričom vzájomné vzťahy by sa riešili prostredníctvom ruskej ambasády vo Viedni a rakúskeho veľvyslanectva v Moskve. Analytik globálnej politiky sa aj vo svojej relácii z 3. 5. 2021 vracia k načrtnutej vízii a opakuje tézu, že Česko a Slovensko sú teritóriá Rakúsko-Uhorska. To je predbežný výsledok, ktorý dosiahli naši profesionáli pôsobiaci v oblasti zahraničnej politiky. Akoby Slovensko, ktoré prisluhuje vzdialenej zaoceánskej veľmoci, existenčne nezáviselo najmä od dovozu a tranzitu ruských energetických surovín.

Pravdaže – od Pjakina po oficiálne stanovisko Kremľa je dosť ďaleko, preto chcem upriamiť pozornosť aj na vysielanie ruskej televíznej stanice Prvý kanál. Dňa 5. 5. 2021 vo svojej pravidelnej spravodajskej relácii informovala o dôležitej udalosti:

Pamiatku padlých počas Veľkej vlasteneckej vojny (čo je ruské označenie II. svetovej vojny) si dnes uctili pri Hrobe neznámeho vojaka v Moskve. K Večnému ohňu položili kvety. Na pietnom obrade sa zúčastnili predstavitelia slovenskej delegácie. Účastníkom občianskeho združenia Motocyklisti Slovenska odovzdali časť Večného ohňa. V rámci historicko-spomienkovej akcie zažnú lampáše vo svojej vlasti, v mestách a obciach, kde sa bojovalo. Takto symbolicky vyjadria vďaku vojakom Červenej armády, ktorí oslobodili Slovensko od fašistov. Podujatie sa uskutočnilo s podporou Ruskej historickej spoločnosti.

„U nás v Rusku sa dobre pamätáme na bojové bratstvo krajín protihitlerovskej koalície, na hrdinstvo slovenských vlastencov, účastníkov protifašistického odboja, účastníkov Slovenského národného povstania. Spomienka na spojenectvo v boji proti fašistom je naším spoločným morálnym orientačným bodom, ktorý upevňuje priateľstvo a spoluprácu medzi našimi krajinami,“ povedal Sergej Naryškin, riaditeľ Služby vonkajšej rozviedky RF, predseda Ruskej historickej spoločnosti.

Predpokladám, že citované slová, ako aj to , kto ich vyslovil, sú dostatočne zrozumiteľným signálom, ktorí azda raz pochopia i oficiálni predstavitelia Slovenskej republiky.