Tak máme za sebou ďalšie referendum. Ako vieme – v poradí ôsme, jedno bolo zmarené a iba jedno úspešné – o vstupe do EÚ. Ani to sobotňajšie sa už podľa očakávania nevymyklo z doterajšej tradície. Pravdu mali tí, ktorí už po jeho vyhlásení tvrdili, že ide o zbytočné vyhodenie peňazí, konkrétne vyše 6 miliónov eur.

Strana SMER-SD na rozdiel od iných politických subjektov zachovala plnú neutralitu. Jednoducho sa nesnažila nikoho ovplyvňovať či ísť k urnám, ako hlasovať, alebo referendum plne bojkotovať. Veď nakoniec náš občan je už na takej politickej i spoločenskej výške, že mu netreba radiť. O to viac v takých otázkach, ktoré sa týkajú jeho vzťahu k manželstvu, rodine, výchove detí i tým, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu než prevažná väčšina z nás. Takmer 3 467 000 obyvateľov republiky odmietlo to, čo im chcela vnútiť Aliancia pre rodinu. Tej sa podarilo presvedčiť 944 674 ľudí, teda 21,41 % zapísaných voličov. Teda niečo viac ako pätinu zapísaných voličov. Je preto nepochopiteľné, prečo sa Aliancia za rodinu považuje za víťaza referenda. Samozrejme, víťazmi sa cítia aj jeho odporcovia a tak nastal ojedinelý jav – dvaja sa tvária že vyhrali i keď jasný víťaz je iba jeden.

Na druhej strane sa mi nemôžu páčiť titulky v niektorých denníkoch, ako napríklad „Úder katolíckym kruhom“. Nuž, práve referendom sme ukázali svetu našu toleranciu. Preto takéto titulky nemajú v našich médiách čo robiť. Podľa našej legislatívy výsledky žiadneho referenda nie sú pre parlament a vládu záväzné. Viem, tento zákon je už síce zastaralý, ale stále platný. V každom prípade toto referendum, ktoré vyhlásením jeho výsledkov sa už stalo minulosťou, sa nesmie stať nástrojom politického vydierania a boja. Ako povedal predseda našej strany a premiér Robert Fico: „SMER-SD rešpektuje voličov, ktorí sa na ňom zúčastnili, ako aj tých, ktorí sa na ňom nezúčastnili a nemá dôvod komentovať túto občiansku iniciatívu“. Iný pohľad na celú záležitosť je zbytočne vysoká čiastka, ktorú sme všetci museli dať na toto referendum. Tak napríklad niekto vyrátal, že za sumu 6,3 milióna eur sme mohli mať vyše 570 inkubátorov pre predčasne narodené deti...

Niektoré údaje, súvisiace s referendom, sú však zaujímavé. Tak napríklad, máme obec, v ktorej sa k urne nedostavil ani jeden volič, v inej však prišlo do volebnej miestnosti až takmer 87% občanov, zapísaných do volebných zoznamov. Alebo nech si niekto, kto chce, láme hlavu nad tým, prečo v Prešovskom kraji prišlo hlasovať až dvakrát toľko občanov, ako v Banskobystrickom, Nitrianskom, Trnavskom a Bratislavskom. Niektoré médiá trápi aj to, koľko percent z tých, ktorí prišli do volebných miestností, sú v parlamentných voľbách voličmi KDH a koľkí dávajú svoje hlasy nášmu Smeru-SD. Nuž, koho to zaujíma, nech sa tým zaoberá.

Ja osobne si myslím, že výsledkami referenda všetko skončilo, analyzovať tu nie je čo, každý sa mohol predsa slobodne rozhodnúť ako bude hlasovať a keď niekto chce prežívať silné dobrodružstvo, ako ho podľa jeho vlastných slov prežíval už v príprave a samotnom priebehu referenda jeden z jeho iniciátorov Anton Chromík – tak nech sa už začne s predstihom pripravovať na budúcoročné parlamentné voľby. V predvolebnej kampani bude toho adrenalínu rozhodne viac...

Stanislav KUBÁNEK, poslanec NR SR