Na rozdiel od väčšiny autorov i autoriek s dokonalými, zdravotne perfektnými knižnými hrdinami i hrdinkami /vrátane autora tejto recenzie so zveršovanými výčinmi bujarých šarvancov/ poetka a prozaička HANA KOŠKOVÁ privádza na scénu šikovnú a múdru piatačku Lolu Holú s nepríjemným zdravotným problémom – dyskalkúliou, prejavujúcou sa rôznymi poruchami učenia matematiky. So zreteľom na zaužívané klišé s dokonalými, vzorovými knižnými hrdinami, školáckymi výtečníkmi, pani Košková preferuje atypickú hrdinku, ba z hľadiska extrémneho pohľadu akoby antihrdinku, čo je isté nóvum a odvážny literárny počin. Kniha našej renomovanej spisovateľky má pôvabný, akoby nadrealistický, poetický názov – Kde pršia dáždniky.

Optimistickým, všeobecne pozitívnym sloganom pre rozličným spôsobom hendikepovaných školákov „dyskáčov“ sú chlácholiace slová Lolinej maminy pri upokojovaní nešťastnej, vyľakanej dcérenky: „Neboj sa, nič hrozné, čo by si nezvládla, všetci chceme, aby sa matematika nestala pre teba strašiakom. Vari sa len toho nezľakneme! Nie sme všetci z jedného cesta. Ani z jedného mesta. Ostatných zasa ty schováš do vrecka v niečom inom.“ Posledná veta z tejto citácie je priam psychologickým všeliekom pre podobné prípady.

Nechýbajú nám tu ani humorné drobnokresby a satirické diagnózy. Pripomeňme si aspoň niektoré: „Vošla som do triedy/pri nástupe do novej školy – pozn. recenzenta/. Dvanásť párov očí ma presvietilo od hlavy až po päty. Pani učiteľka ma usadila k dievčaťu, ktoré si ani nevšimlo, že si niekto prisadol. Pozerala do prázdna. Ktovie, čo tam videla? Možno papagája, ako líže zmrzlinu.“ / „Matikár obchádza okolo mojej lavice ako lev okolo svojej koristi. Možno to robí náročky. Nedávno ma nachytal pri odpisovaní. Na rodičku mame hneď podal hlásenie.“ / „Poznám ľudí, ktorí sa celý život naháňali za dobrým vysvedčením. Zlé vysvedčenie ich zrážalo na kolená a za jednotku by neváhali vojsť k tigrovi do klietky.“ / „Mama vyzerala ako upchatý kotol pred výbuchom.“

Kniha má humor a presvedčivú psychológiu. Autorka píše hutne, vtipne, nápadito. Vie nevšedne písať aj o všedných, bežných veciach, čo dokáže málokto. Oceňujem veľmi šikovnú, praktickú dĺžku jednotlivých kapitol, prijateľnú pre detského čitateľa. Krátka kapitola tejto knihy ho neunaví, nedovedie k pohasínaniu záujmu, práve naopak, prebudí v ňom zvedavosť a chuť pokračovať v čítaní a objavovaní nových situácií i Loliných ikonických komentárov. Vtipom okoreneným príbehom pani Koškovej dôvtipne sekunduje ilustrátor Miroslav Regitko.

Svetoznámy, geniálny a adekvátne populárny nemecký spisovateľ Erich Kästner /sériu jeho príbehov pre deti sprístupnilo našim malým čitateľom Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov/ v jednej zo svojich kníh upozornil na to, že predstavy o idylickom detstve sú iba nerealistický, falošný mýtus. Vystihol a zdôraznil skutočnosť, že deti musia čeliť početným svojským problémom a prežívajú svojrázne traumy, nezriedka unikajúce povrchným pohľadom nás, dospelákov. Spisovateľka Hana Košková v tejto svojej knihe osídlenej „dyskáčmi“ prináša kästnerovskú pravdu o neľahkej, problémami sprevádzanej mladosti, ktorá nie je iba záťažou „dyskáčov“, ale rozšíreným sprievodným javom trýznivého a náročného procesu dozrievania. Trpko sa v ňom pociťujú najmä zrážky ideálov s realitou.

Čítať si kapitolky z ríše pršiacich dáždnikov je zážitok a pôžitok. Nie len pre najmladších, ale aj pre postarších, ktorí sa aspoň takto sprostredkovane môžu vrátiť do sveta detvákov a skonfrontovať si svoje spomienky s obrazmi vyčarenými poetkou a prozaičkou Hanou Koškovou. Je to seriál príbehov, postrehov a pocitov. Výstižne ho charakterizovali v anotácii na zadnej strane obálky: „Naučí vás porozumieť tomu, že každý z nás je iný a mnohí si nesieme životom rôzne problémy a ťarchy – hendikepy. Ukáže vám, že aj deti s hendikepom vedia v niečom vyniknúť a môžu žiť plnohodnotný, užitočný a krásny život.“