Poslanci a úradníci v srdci Európy zaberajú naplno aj v tomto, 51. týždni roka 2014. Do vianočných prázdnin toho chcú stihnúť ešte veľa a nie sú to jednoduché témy. Reálnu situáciu dokumentuje napríklad problém s naplnením rozpočtu na rok 2015 v jeho príjmovej časti, keďže mnohé štáty únie meškajú s povinnými platbami do spoločného fondu. Zainteresovaní bijú na poplach, pretože zatiaľ ešte stále absentujú finančné prostriedky na pokrytie plánovaných akcií a v tom aj krytie projektov z jednotlivých fondov a výziev. Jednoducho, finančná disciplína v únii akosi pokrivkáva...

Poslanci v utorok 16. decembra popoludní diskutovali s predsedom Európskej komisie Jean-Claude Junckerom a podpredsedom Fransom Timmermansom o pracovnom programe Komisie na rok 2015. Finálne znenie samotného programu schválilo kolégium komisárov v ten istý deň dopoludnia. Poslanci v utorok v tajnom hlasovaní zvolili nového európskeho ombudsmana. Európsky ombudsman vyšetruje od roku 1995 sťažnosti občanov, týkajúce sa nesprávnych úradných postupov v inštitúciách  a orgánoch EÚ. Súčasná ombudsmanka Emily O’Reilly z Írska je jedinou kandidátkou na tento post. Európsky ombudsman sa volí na začiatku funkčného obdobia Parlamentu. Na stredu je pripravené hlasovanie o provizórnej dohode na budúcoročnom rozpočte EÚ a na zaplátaní tohtoročných rozpočtových dier, ku ktorej dospeli vyjednávači EP a Rady 8. decembra. Dohodu musela pred hlasovaním pléna formálne schváliť v piatok 12. decembra Rada a následne v pondelok aj rozpočtový výbor EP.  Streda je v programe parlamentu veľmi bohatá. poslanci budú počas nej  hlasovať aj o dočasnom zrušení ciel na dovoz obmedzeného množstva jabĺk, sliviek a stolového hrozna z Moldavskej republiky. Cieľom tohto výnimočného opatrenia je znížiť rozsah škôd, ktoré moldavskej ekonomike spôsobil zákaz dovozu poľnohospodárskych výrobkov zo strany Ruskej federácie. Nuž, moldavské vína sa na Slovensko dovážajú už dlhšie a stávajú sa u nás čoraz obľúbenejšími... V predvečer decembrového zasadnutia Európskej rady budú poslanci diskutovať o plánoch Komisie zmobilizovať 315 mld. eur na podporu rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Hlavy štátov a vlád budú 18. a 19. decembra v Bruseli diskutovať aj o situácii na medzinárodnej scéne a boji proti vírusu Ebola. Poslanci budú v stredu hlasovať o dočasnom zrušení ciel na dovoz obmedzeného množstva jabĺk, sliviek a stolového hrozna z Moldavskej republiky. Cieľom tohto výnimočného opatrenia je znížiť rozsah škôd, ktoré moldavskej ekonomike spôsobil zákaz dovozu poľnohospodárskych výrobkov zo strany Ruskej federácie. Poslanci budú v stredu hlasovať o dočasnom zrušení ciel na dovoz obmedzeného množstva jabĺk, sliviek a stolového hrozna z Moldavskej republiky. Cieľom tohto výnimočného opatrenia je znížiť rozsah škôd, ktoré moldavskej ekonomike spôsobil zákaz dovozu poľnohospodárskych výrobkov zo strany Ruskej federácie.

Toľko o tomto týždni, čo sa v parlamente a Rade udialo počas prvých dvoch decembrových týždňov a týka sa to aj Slovenska?

Začneme tým najdôležitejším, pretože nasledujúce rozhodnutie sa v podstate týka všetkých obyvateľov únie. Pre jeho význam prinášame správu Zastúpenia EK na Slovensku v plnom znení:

„Od soboty 13. 12. 2014 vstúpili do platnosti nové pravidlá označovania potravín. Reflektujú náročnosť spotrebiteľov a potrebu jasných a presných informácií o obsahu a pôvode potravín na pultoch predajní ale aj v reštauráciách. Navyše v spoločnosti pribúdajú potravinové alergie a je preto dôležité aby spotrebitelia o týchto látkach boli informovaní.

Doteraz platné pravidlá sa týkali všeobecného označovania potravín a sú spred viac ako tridsiatich rokov. Odvtedy sa potreby spotrebiteľov zmenili a je potrebné na to reagovať.

Tu sú hlavné zmeny:

·                     lepšia čitateľnosť informácií – stanovená minimálna veľkosť písma pre povinné informácie – 1.2mm

·                     zvýraznenie alergénov v zozname zložiek balených potravín (iné pismo, štýl, farba, atd)

·                     povinné uvádzanie alergénov na nebalených potravinách, a to aj v reštauráciách a kaviarňach

·                     povinné informácie o pôvode čerstvého mäsa z ošípaných, oviec, kôz a hydiny

·                     rovnaké požiadavky na označovanie bez ohľadu na to, či ide o nákup cez internet, predaj na diaľku alebo nákup v obchode

·                     osobitné informácie o rastlinnom pôvode rafinovaných olejov a tukov

·                     označenie náhradnej zložky v prípade „imitácií potravín“,

·                     jasné označenie rozmrazených výrobkov.

Dôležité je, že ak boli niektoré zložky, ktoré sa v určitej potravine bežne nachádzajú, nahradené inými musí to byť zreteľne uvedené a nielen v zozname zložiek výrobku. Obal nesmie spotrebiteľa zavádzať, že obsahuje niečo, keď v skutočnosti obsahuje len náhradu.

V prípade mäsových a rybích výrobkov sa bude zreteľne uvádzať, či bola do výrobku pridaná voda alebo bielkoviny iného živočíšneho pôvodu.

Nové právne predpisy zavedú aj povinné uvádzanie výživových hodnôt (napr. energetická hodnota výrobku, obsah tukov, nasýtených tukov, uhľohydrátov, cukrov, bielkovín a soli) to však začne platiť až od 13. decembra 2016.

Potravinárske podniky budú musieť poskytovať takéto informácie na všetkých potravinách. Spôsob, akým sa takéto informácie majú poskytovať, určia orgány jednotlivých členských štátov EÚ.

Podnikom bolo poskytnuté na prispôsobenie sa zmenám  prechodné obdobie 3 roky. Nariadenie však umožňuje dopredaj zásob v prípade potravín uvedených na trh alebo označených pred 13. decembrom 2014, takže sa na pultoch ešte možno stretnete stretnete so "starým" spôsobom.“

Špeciálne Slovenska sa týkajú nasledujúce riadky. Prijaté opatrenia by mali pomôcť našej krajine aspoň trochu sa priblížiť životnej úrovni západnej Európy a aspoň čiastočne zlepšiť situáciu väčšiny obyvateľov:

Európska komisia  schválila 11. decembra slovenský Operačný Program na požitie nového štrukturálneho fondu Európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD). Slovensko získa z fondu 55 miliónov EUR na obdobie 2014-2020 na zabezpečenie jedla a základnej materiálnej pomoci pre najodkázanejšie osoby v našej krajine (doplnené 7,7 miliónmi eur z národných zdrojov).

Na Slovensku bude FEAD poskytovať potravinové balíčky, teplé jedlá bezdomovcom a základné hygienické potreby. Slovensko bude môcť v programovom období 2014-2020 využiť z európskeho rozpočtu 2,2 miliardy eur pre investície v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania. Európska komisia schválila Operačný program pod názvom Ľudské zdroje. V tomto operačnom programe budú združené prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF), Iniciatívy pre nezamestnanosť mladých a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF). Celkový objem investícií do tejto priority predstavuje 2,629 miliardy eur, z toho z európskych zdrojov pôjde 2,205 miliardy a zvyšok bude spolufinancovaný zo štátneho rozpočtu. Tieto prostriedky sú určené na investície do rozvoja ľudských zdrojov a mali by pomôcť predovšetkým v lepšom uplatnení na trhu práce. Investície sa budú sústrediť na tri kľúčové priority:

a.          Silný dôraz sa kladie na boj proti nezamestnanosti mladých. Európske zdroje budú zamerane na financovanie iniciatív na zlepšenie vzdelávacieho systému a odbornej prípravy. Projekty budú zamerané na to, aby mladí ľudia získali tie zručnosti a vedomosti, ktoré vyžadujú zamestnávatelia. Len tak sa im podarí zlepšiť svoje vyhliadky na získanie zamestnania. Ďalšou slabinou, na ktorú Komisia dlhodobo upozorňuje je obmedzený prístup rodičov k zariadenia predškolskej starostlivosti. Absencia dostatočných kapacít v materských školách a jasliach a ich cenová náročnosť predstavujú veľkú bariéru, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť žien-matiek. Časť prostriedkov z nového operačného programu preto bude zameraná na túto prioritu. EK podporuje tiež stážové programy pre mladých ľudí priamo v podnikoch. Očakávame, že z Iniciatívy pre zamestnanosť mladých ľudí bude profitovať až 80 000 mladých ľudí na Slovensku. Viac než 100 000 žiakov a študentov sa zúčastní na aktivitách tohto programu.

b.         Projekty budú zamerané na pomoc znevýhodneným skupinám tak aby mali rovnaké príležitosti pokiaľ ide o štúdium, prácu a začlenenie v spoločnosti. Najviac budú profitovať deti, nezamestnaní a ľudia so zdravotným postihnutím. Pozitívne dopady tohto programu by malo pocítiť 250 000 nezamestnaných, najmä tých čo sú nezamestnaní dlhodobo a majú nízke zručnosti.

c.          150 obcí, v ktorých žijú marginalizované rómske komunity bude môcť čerpať z integrovaného prístupu, v  rámci ktorého sa spoja prostriedky ESF a ERDF. Investície budú zamerané najmä na vzdelávanie (asistencia žiakom so slabším prospechom), finančnú gramotnosť, zdravotnú osvetu, sociálne bývanie a podporu sociálnych podnikov.

Z podkladov Zastúpenia EÚ v SR pripravil M. Országh