V parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili 29. februára 2020, sa stalo víťazom hnutie OĽaNO, ktoré v celonárodnom hlasovaní získalo 25,02 % hlasov, čo mu prinieslo až 53 kresiel v parlamente. Do národnej rady sa dostalo šesť strán a hnutí. Najsilnejšia strana diktovala podmienky ďalšieho vládnutia s akcentom, že nastane úplne nová etapa. Zmenu k lepšiemu podľa víťaza volieb mali zabezpečiť členovia OĽaNO - Igor Matovič, Gábor Grendel, Ján Budaj, Lukáš Kyselica, Jaroslav Naď, Mária Šofranko, Jozef Pročko, Eduard Heger, Anna Záhorská, Marek Krajči, Richard Vašečka, Anna Remiášová, Peter Pollák, Karol Kučera, Eva Horváthová, Michal Šipoš, Ján Mičovský, Monika Kavecká, Milan Vetrák, Milan Potocký, Kristián Čekovský, Lucia Drábiková, Roman Mikulec, Peter Liba, Jarmila Vaňová_c Peter Vons, Dominik Drdul, Anna Andrejuvová, Peter Kremský, Erik Ňarjaš, Tomáš Sudík, Jana Majorová Garstková, Ján Herák, Jozef Bubnár, Milan Kuriak, Romana Tabak, Zita Pleštinská, Katarína Hatráková, Andrej Stančík, Martina Brisudová, Martin Čepček, Peter Ďobeš, Róbert Halák, Igor Hus, Ján Kerekréti, Monika Kozelová, Ján Krošlák, Juraj Krúpa, Anna Mierna, Marcel Mihalik, Ján Szöllös, Jaromír Šibl a Martin Fecko.

V súčasnom období už toto zloženie neplatí. Blížiace sa predčasné voľby rozprášili proklamovanú pevnosť najsilnejšej strany. Volebný program bol veľmi obsiahly, miestami aj konkrétny, ale konečný výsledok pred predčasnými voľbami je až príliš žalostný. Stanovené zámery a ciele ostali len na papieri, navyše ani jedna z vládnych strán nedokázala presadiť hlavné body, ktoré by priniesli očakávanú pomoc a podporu tým najslabším a najchudobnejším, propagovanú vo volebnom programe. Spomínaná najsilnejšia strana je najväčším dlžníkom voči svojim voličom. Predstavitelia tohto zoskupenia na rôznych stretnutiach s občanmi často sľubovali aj nesplniteľné. Výrazným spôsobom akcentovali starostlivosť o rodinu a mladú generáciu a najmä dôchodcov.

V tejto súvislosti sa do centra pozornosti dnes, keď táto strana už nie je jednotná a mnohí z jej radov definitívne odišli, dostáva otázka, čo reálne a kontrolovateľné z bohatých predvolebných sľubov dokázali presadiť na lepšie fungovanie štátu a pokojný život slovenských rodín. Odpoveď je nielen jednoduchá, ale aj jednoznačná - veľmi málo.

O spravodlivosti a solidarite v zložitých časoch nemôže byť ani reči. Len prázdne gestá a minimálny záujem o ťažký život väčšiny rodín na Slovensku.

Záver vládnutia sa ukázal, keď sa strana počtom najsilnejšia rozdelila. Ale na politickej scéne chcú všetci naďalej pôsobiť v presvedčení, že iný názov im prinesie viac rozumu či obetavej práce. Dnešní mocní veľmi dobre vedia, že čím viac terajších poslancov bude po voľbách na Slovensku pôsobiť v parlamente, tým viac pribudne takých problémov, ktorých riešenie si vyžiada kvalifikovanú profesionálnu a žičlivú prácu.