V poradí už dvanásty ročník slávnostného galavečerného predstavenia pod taktovkou Súkromného centra voľného času Ebony a Súkromnej základnej umeleckej školy Ľubotice bol tematicky zameraný na hudbu a štýl 90-tych rokov. Pod názvom podujatia EBONY 90's sa v prešovskom PKO Čierny orol v dňoch 14., 15. a 16. mája 2017 na pódiu stretli temer všetci žiaci a študenti centra a zuš-ky.

Taktiež hľadisko bolo naplnené do posledného miesta. Pekne vyskladaný program zahŕňal spevácke i tanečné čísla, no azda najväčšia pozornosť bola venovaná malým prípravkárom, ktorí spolu s lektorkami predviedli milé hudobno-tanečno-dramatické vystúpenia. Nádherné, ručne šité kostýmy a kulisy dodali jednotlivým číslam neopakovateľný vzhľad a spolu s profesionálnym vybavením javiska posunul tohtoročný koncert zas o latku vyššie.

K novinke patrila menšia výstava prác detí z výtvarného odboru a keramiky, ktorá bola nainštalovaná vo vstupných priestoroch PKO. Diváci si teda v takejto forme mohli prezrieť aj výsledky odborov, ktoré by bolo ťažšie prezentovať na pódiu v rámci hudobno-tanečnej koncepcie koncertu.

Opýtali sme sa rôznych členov centra a zuš-ky, ako prebiehala príprava a samotné vystúpenie. Priniesli tak hodnotný náhľad do zákulisia a vysvetlili náročnosť organizovania podujatia.

Alexandra Tkáčová (15 rokov), odbor spev: „Na koncert som sa pripravovala tak ako každý rok, prípravy začali na individuálnych hodinách, kde som si s pomocou pani zriaďovateľky Julky Smolkovej vybrala už vo februári tohto roka sólové skladby. V marci sme začali s nácvikom zborových piesní a takisto sme sa učili a skúšali vokály do väčšiny čísel. Nesmeli chýbať ani skúšky s kapelou, kde sme boli už viac-menej zohratá partia a preto nám trvalo pomerne krátky čas zosúladiť sa do akceptovateľnej formy.

Zábavnou časťou bola príprava kostýmov pre speváčky a zbor. Mali sme spoločnú predstavu o tom, ako by to malo vyzerať, dohodli sme si schôdzku s kostýmovou dizajnérkou, ktorá nám vzala miery, a nakúpili sa materiály z ktorých vyrobila takmer identické kostýmy, len s rozdielom vo farbe. Doplnky sme ladili na kostýmovej skúške, každý priniesol niečo, čo evokovalo bláznivé 90. roky a spoločne sme to skombinovali.

Generálka prebehla veľmi hladko, počas piatich rokov čo študujem spev, takto skvele zorganizovaná ešte nebola a to umocnilo dobrý pocit vo všetkých účinkujúcich. Zákulisie počas koncertu slúžilo väčšinou na prezliekanie a samozrejme na diskusiu o jednotlivých číslach. Vo vzduchu bola zdravá, menšia nervozita ktorá k tomu patrí.

Po koncerte sme myslím všetci prežívali malú únavu, ale hlavne obrovské šťastie zo skvelých reakcií publika, veľmi sme si vážili, že našu prácu a snahu ocenili.

Vystupovanie na každoročnom koncerte EBONY je pre mňa len a len pozitívna skúsenosť, lebo mám možnosť prezentovať svoj koníček a to, čo ma baví, pred obrovským množstvom ľudí.  Takýto koncert je podľa mňa v našich zemepisných šírkach naozaj unikátny a všetkým z nás poskytuje možnosť skúsiť si, aké to je stáť na javisku pred plnou sálou divákov. Je to neoceniteľná a jedinečná skúsenosť, na ktorú všetci účinkujúci budú radi spomínať.“

Petronela Harčaríková, učiteľka tanečnej prípravy, spevu a klavíra: „Najnáročnejší bol pre mňa výber hudby pre detské choreografie a výroba kulís, pretože nie som vyštudovaný výtvarník. Strávila som pri tom množstvo času, v jeden deň som sa tak zahĺbila do práce, že boli štyri hodiny ráno, keď som sa konečne pozrela na hodinky. Dokonca som v škole ostala aj spať.

Tanečnú prípravu (Eboníček a Ľudové krôčiky) učím prvý rok a mala som určité obavy, ako to s maličkými prípravkármi zvládnem, no deti boli úžasné. Veľmi sa na koncert tešili, všetky poctivo nacvičovali a musím povedať, že ma aj počúvali. Na samotnom vystúpení v zákulisí som pozorovala tú nefalšovanú radosť z toho, že majú na sebe pestré kostýmy, ktoré som ja a iné lektorky a pomocníčky s láskou šili.

Celkovo som v jeden deň prezentovala štyri choreografie s deťmi, bola som súčasťou veľkého čísla môjho kolegu Martina Oravca (tanečný odbor – Showdance) a spievala som v dvoch pesničkách. Bolo to skutočne náročné na time-management, najmä prezliekanie sa do kostýmov a zmena make-upu.

Veľké ďakujem vyslovujem mojej sestre Erike, môjmu nastávajúcemu Adamovi, kamarátke Laure a tiež mojej žiačke zo spevu Aďke, gitaristke Mimke, dievčatám z literárno-dramatického odboru a tanečného odboru za obrovskú pomoc s malými tanečníkmi v zákulisí. Bez nich by som to nezvládla.

Veľmi ma dojalo, keď ku mne po predstavení zašli rodičia žiakov z Kokošoviec a ocenili moju prácu a ďakovali za krásne predstavenie. Dostala som aj dary – drevenú dekoráciu sovy, dezert a kvety.

Aj keď celá akcia vyžadovala mnoho obetavosti a práce, budem sa aj o rok tešiť na ďalší koncert a už teraz mi víria v hlave nápady, ktoré by som chcela realizovať. Je to naozaj krásna práca a som vďačná, že ju mám.

Lukáš Hirko, učiteľ hry na akustickú gitaru: „Ako súčasť školskej kapely musím zdôrazniť, že tento rok ma veľmi potešilo stretnutie s minuloročnou hudobnou zostavou. Evidentne sme si všetci sadli po ľudskej aj hudobnej stránke, na skúškach sme zažili kopec zábavy a nálada bola zakaždým výnimočne dobrá. Navyše, niektorí z členov kapely sa v 90-tych rokoch hudobne našli.

Príjemnou súčasťou príprav bolo aj zháňanie outfitu, ktorý by korešpondoval s danou tematikou. Aj napriek tomu, že sme chlapi, celkom nás to bavilo a venovali sme tomu náležitú pozornosť.

Z mojich zverencov hrala v jednom čísle žiačka Miroslava Semančíková, som na jej výkon hrdý. Piesni sme venovali zopár hodín v druhom polroku no na javisku to pôsobilo, akoby hrala už roky. Je veľmi šikovná a dúfam, že sa gitare bude venovať aj naďalej.

Do diskusie sa zapojila aj Dominika Hrušková, ktorá zhodnotila celé vystúpenie z pohľadu diváka: „Ak by som si mala vybrať, čo sa mi páčilo najviac, tak si nevyberiem. V mojich očiach bolo všetko perfektné, od vizualizácie, svetiel, atmosféry a účinkujúcich až po fakt prepracované kostýmy a kulisy. Ako celok sa mi to nesmierne páčilo. No skutočné a nefalšované zimomriavky som mala pri speváckych vystúpeniach - na tých deťoch aj starších študentoch bolo vidno, že ich to baví a ide im to zo srdca. Páčili sa mi však aj ostatné vystúpenia, tanečné čísla veľkých a malých, bolo za tým vidieť množstvo hodín práce všetkých pedagógov a ich lásku k svojej profesii.“

Podľa reakcií mnohých ľudí v publiku mal koncert ozajstný úspech. Zriaďovateľka Julka Smolková sa však vyjadrila, že o rok chce posunúť koncert na ešte vyššiu úroveň a rozdeliť ho až na štyri dni, a trochu skrátiť aj jednotlivé vystúpenia, aby tak celková dĺžka koncertu nepresiahla dve hodiny.

Darmo, ak je vystupujúcich veľa, aj predstavenie musí byť zákonite dlhé. Radosť z dobre vykonanej práce však bola odmenená aj recepciou pre všetkých lektorov, učiteľov a štáb, ktorá sa konala po poslednom koncerte vo večerných hodinách.

Známe sú už aj termíny budúcoročných koncertov, vedenie dodržalo avizovaný plán a rezervovalo sálu na 13. až 16. mája 2018, čo sú plné štyri dni. Taktiež začali konzultácie o tom, ako ešte viac vylepšiť toto každoročné podujatie. Rodičia žiakov a študentov sa tak môžu tešiť na ešte lepší zážitok.