Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Výzva pre zodpovednú žurnalistiku – Dušan D. Kerný
Bruselská polícia sledovala rodiča európskej činovníčky, ako sa náhli s kufrom na stanicu. Mysleli si, že chce zdrhnúť, a tak toho otca zadržali. Aj s kufrom, kde boli tisíce v 50 eurobankovkách. Je to najväčší korupčný škandál. Doteraz. Šok otriasol európskou inštitúciou, tá mala byť výkvetom ochrany demokracie a morálnej a politickej čistoty.
Odhalenie úplatku, zatiaľ za jeden a pol milióna, nám pomáha uvedomiť si, čo všetko sa môže diať za oponou reprezentatívneho europarlamentu. Je to obrovská inštitúcia, len poslancov je sedemstopäť. Podpredsedov štrnásť. Raz mesačne sa vyberú z Bruselu, aby si vydýchli v príjemnejšom Štrasburgu...
Nateraz je hanba na podpredsedníčke EP štyridsaťštyriročnej Grékyni Eve Kailiovej. Už funkcie zbavená a s hanbou vyhnaná funkcionárka sa usiluje tváriť, že nevie, kde sa nabrala masa peňazí v jej byte. Vraj patrili jej tridsaťpäťročnému druhovi a poslaneckému asistentovi (lektorovi jachtingu), ktorého heslom bolo: pesimista sa sťažuje na vietor, optimista na vietor čaká a realista natiahne plachty. V Bruseli sa zrejme dobre plachtí.
Pikantériou je, že peniaze úplatku mali pochádzať z Kataru, ktorého energonosiče mali o. i. aj nahradiť ruské zdroje, teda krajiny, ktorá sa peniazmi a propagandou usiluje škodiť Západu. Nemecká verejnosť s neskrývaným výsmechom sprevádzala cestu nemeckého vicekancelára, hlboko sa klaňajúceho pred rokovaniami o dodávkach plynu katarskému princovi...
Prekvapujúco mnoho veľmi pozitívnych hodnotení pomerov v Katare odznelo z tribúny europarlamentu. Veľkolepé prijatie dnes bývalej podpredsedníčke usporiadal emir Kataru. Išlo o udelenie bezvízového styku. Neprijala sa ani kritická rezolúcia o ľudských právach v Katare. Interesantné je aj to, že hlavnou postavou aféry kufrov plných peňazí je bývalý europoslanec. Založil nevládnu organizáciu Bojujme proti beztrestnosti. Nebola v registri transparentnosti EU, aj keď čestnými členmi vedenia boli bývalí talianski ministri zahraničia, komisárky Európskej komisie, ba i bývalá vrcholná predstaviteľka EK pre zahraničie či bývalý komisár EK pre migráciu. Samozrejme, okamžite sa vzdali funkcií s tým, že s bežnou agendou nevládnej organizácie nemali nič do činenia. Talianske médiá vytiahli na manželku šéfa onej nevládnej organizácie, ako sa sťažuje, že tieto Vianoce môžu mať dovolenku len za deväťtisíc eur, kým vlani to mali za stotisíc eur (!) Predsedníčka europarlamentu konštatovala, že celá aféraje útokom nielen na europarlament, ale je aj útokom na demokraciu.
O útoku na každého na Slovensku hovorila nedávno v europarlamente aj prezidentka Čaputová, útok na LGBT ľudí označila za útok na každého na Slovensku, kde však nedominuje nenávisť s tým, že „ak nezačneme brániť demokraciu, prestane existovať“.
Prejav prispel k rezolúcii europarlamentu na tému LGBT, ako aj k vytvoreniu delegácie na „návštevu“ Slovenska. Podľa euroactivu.sk europoslanci jej prejav vyzdvihli. Výnimkou bol Robert Hajšel, ktorý prejav kritizoval. V čase, keď naši občania čelia zásadným problémom, prezidentka podľa poslanca nevyužila príležitosť. Občania EÚ, a teda aj Slováci, čelia vysokým cenám energií, tovarov a služieb, hroziacemu krachu celých odvetví ekonomiky, by totiž očakávali, že toto budú nosné, a nie okrajové témy prejavu prezidentky. Podporujeme jasný apel, že našim občanom a podnikom zabezpečíme ozajstnú podporu a silné sociálne kompenzácie, a to aj prostredníctvom prostriedkov EÚ, ktoré slovenská vláda nedokázala doteraz využiť, povedal poslanec.
Necitujeme spomínaného poslanca náhodou. Ako novinár a až nedávno ako poslanec strávil v bruselských útrobách desaťročia. Vie, čo sa hovorí do mikrofónov a čo za zatvorenými dverami európskych inštitúcií.
Preto celý príbeh korupčného škandálu je najmä výzvou pre zodpovednú žurnalistiku. Dokazuje to napríklad americký web a noviny politico.eu, od ktorého by sme si mali vziať príklad. Politico totiž rozbil, práve tak ako terajší škandál, mýtus, že európske inštitúcie sú unikátne, nadstranícke a nadnárodné. Naopak, v Bruseli si podávajú dvere lobisti a v zákulisí za oponou sa odohráva tvrdé presadzovanie a strety záujmov.