Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Výročia sú pre Maticu oporou – Dušan D. Kerný
V lete v roku 1907 prišiel do Ružomberka Brit, vlastne Škót, študovať národnostnú otázku v Uhorsku. Bol to novinár s väzbami na ministerstvo zahraničných vecí, dnes by sme povedali spravodajských služieb. Bolo to sedem rokov pred vypuknutím prvej svetovej vojny. A jedenásť rokov pred vznikom Česko-slovenského štátu – o takom vtedy nikto nechyroval.
Boli to roky, keď sa vo Viedni formoval tzv. belvederský kabinet následníka trónu vtedajšej monarchie. Cieľom bolo pripraviť federalizáciu monarchie. Dodnes visia v jednom rakúskom zámku dokonca aj mapy zamýšľanej federácie. Nezmenila by len monarchiu, ale strednú Európu. Je to jediné miesto v Európe, kde je portrét mladého Milana Hodžu z chýrnej hodžovskej rodiny — jediného Slováka v monarchii, kde bola katolícka cirkev štátnou — evanjelika, ktorý dostal Slovensko prvý raz na mapu.
Dnes presne nevieme, kto otvoril Hodžovi dvere, ale vieme, prečo sa niekto z Londýna trepal v roku 1907 do Ružomberka, aby zisťoval národnostné pomery. Pokiaľ ide o Brita, zostalo v slovenskej politike jedno ponaučenie. V Ružomberku ho poslali za oficiálnym predstaviteľom uhorských úradov a odtiaľ sa vrátil s poznaním, že Slováci sú dokonca väčšmi utláčaní, ako mu tvrdili národovci. Maďari mu tvrdili, že majú právo na pomaďarčovanie. V Budapešti vyhlasovali, že nijakí Slováci neexistujú. To ho vyprovokovalo, precestoval pol Slovenska a ako Scotus Viator (škótsky pútnik) oboznámil európsku verejnosť o skutočných pomeroch v Uhorsku. Nedávno po prvý raz položil slovenský veľvyslanec Rehák pamätný veniec na jeho hrob pri 140. výročí narodenia.
Je to svedectvo o hĺbke historického vedomia.
Aký obrovský oblúk dejín nám pripomína toto výročie! Z hĺbky rokov si treba pripomínať, čomu čelili v roku 1907 Slováci. Scotus Viator, čiže Robert William Seton-Watson, sa v roku 1910 dokonca v rámci štúdia národnostných pomerov v Uhorsku zúčastnil na voľbách. O štúdiu týchto volieb sa osobitne zaslúžil vedec, matičiar, člen historického odboru MS Ladislav Deák, ktorého desiate výročie úmrtia sme si nedávno pripomenuli. Práve vedec Deák rozobral o. i. štatistický podvod, nehodnovernosť uhorskej národnostnej štatistiky z roka 1910. Má to nesmierny význam, maďarské úrady sa práve o to opierali pri územných požiadavkách aj v 20. storočí. Doktor Deák bol profilujúcim historikom 20. storočia. Jedno z jeho diel pod príznačným názvom Hra o Slovensko vyšlo zásluhou iniciatívy a za podpory Pavla Hamžíka v čase, keď bol veľvyslancom v Maďarsku vo vydavateľstve Veda. Ladislav Deák vďaka práci v archívoch pripravil a v Matici (!) vydal trojzväzkovú edíciu dokumentov z obdobia Viedenskej arbitráže 1938, súčasti mníchovského nátlaku, ktorá pripravila tak vtedajšie Československo, ako aj Rumunsko o značné častí územia a obyvateľstva. Ide o rozsiahly pramenný materiál – a ten vyšiel až v roku 2005 vďaka tomu, že vedec Deák sa nevzdával a nachádzal oporu aj v Matici. Pri matičných výročiach si uvedomujeme, aké hlboké alebo plytké je naše historické povedomie. Tak to je aj pri storočniciach mimoriadnych matičných osobností — Vladimíra Mináča a Romana Kaliského. V prípade Mináča, esejistu, ktorého kniha Tu žije národ (editovaná 1982) síce vyšla, ale bolo nariadené, aby sa jej nerobila publicita, aby sa zamlčala. Národ asi prekážal istému blogerovi v inak serióznom mienkotvornom denníku, keď ho teraz nazval ultranacionalistom. Našťastie v roku 2014 vyšla vedecká monografia Pavla Matejoviča, ktorá je aj svedectvom o Mináčových konfliktoch s režimom a o zastrašovaní v ére buržoáznych nacionalistov, teda v čase, keď išlo o život.
Aj pri nedožitej storočnici Romana Kaliského (zomrel v novembri 2015) až vďaka dvom mimoriadnym autorom Jozefovi Leikertovi a Márii Mackovej máme s vročením 2022 na šesťsto stranách plnokrvne zachytený život výnimočného slovenského novinára druhej polovice 20. storočia – dôkaz, ako práve na pôde matičných Slovenských národných novín prispel v roku 1992 k vzniku Slovenskej republiky.