Májové voľby do Európskeho parlamentu máme už dávno za sebou, ich výsledky síce zmenili politické obsadenie parlamentu ako takého, zmenili však aj filozofiu najvyšších funkcionárov a orgánov únie? Predseda parlamentu ostal na ďalších dva a pol roka rovnaký, čo sa teda bude dať robiť v prospech ľudu Európy? Europoslanci si pred tajnou voľbou nového predsedu EP vypočuli prejavy štyroch kandidátov uchádzajúcich sa o tento post. Pripomeňme, že voľba nového predsedu nového  Parlamentu sa konala v utorok 1. júla v Štrasburgu.  Akými myšlienkami sa poslancom predstavili títo adepti na predsednícke kreslo?

 Pablo IGLESIAS (Španielsko) kritizoval "autoritársky prístup tzv. Trojky" a zdôraznil, že Európsky parlament by mal byť v centre "demokratického zemetrasenia" proti takémuto konaniu. Zároveň sa odvolával  na "dohodu o politickej zodpovednosti",  uzavretú medzi europoslancami a občanmi, ktorých záujmy zastupujú. Poslancov EP z krajín južnej Európy vyzval, aby chránili suverenitu svojich štátov: "- Európa nemôže existovať bez svojich občanov na juhu, ani bez občanov na východe, ktorí sú tiež podriadení diktátu Trojky," dodal.

 Druhý kandidát Sajjad KARIM (Veľká Británia) zdôraznil, že  táto voľba je príležitosťou, aby poslanci dali prednosť "princípu pred účelnosťou". Otvorenosť, transparentnosť a nádej by mala zvíťaziť nad zákulisnými dohodami a fatalitou. Uviedol, že Parlament nebol zvolený s mandátom, aby nenačúval občanom a pokračoval vo fungovaní ako doposiaľ, ale aby priniesol zmenu a predstavil príležitosti pre občanov. Preto musí byť podľa jeho slov predseda EP nad straníckou politikou, aby dokázal reflektovať na diverzitu a bol spravodlivý a vypočul všetkých a tiež obhajoval vznešenú víziu, v rámci ktorej európske krajiny spolupracujú.

 Jediná žena medzi kandidátmi, Ulrike LUNACEK (Rakúsko) bola vo svojom hodnotení súčasných praktík v kontinentálnom parlamente zrejme najkritickejšia: "Európsky parlament je hlasom európskych občanov, nie sekretariátom európskych vlád." Rada nemôže diktovať europoslancom, koho majú zvoliť za predsedu EP. "Demokracia je o možnostiach výberu". Európsky parlament je "centrom základných práv, preto môžeme a musíme urobiť viac pre ochranu základných hodnôt Európskej únie."

 Víťazný kandidát Martin SCHULZ (Nemecko) označil zrušenie hierarchie medzi európskymi inštitúciami v priebehu siedmeho legislatívneho obdobia za obrovský demokratický prielom: - Cezhraničná spolupráca je základným kameňom Európskej únie rovnako ako diskusia naprieč politickými skupinami. Keďže žiadna z politických skupín nezískala absolútnu väčšinu kresiel, povinnosťou šéfa Parlamentu je spolupracovať so všetkými politickými stranami.

Poslanci EP si nakoniec opäť zvolili Martina Schulza za svojho predsedu na ďalšie dva a pol ročné funkčné obdobie. Tento 58-ročný nemecký europoslanec bude Parlamentu predsedať do januára 2017. Schulz v prvom kole voľby získal 409 hlasov zo 612 odovzdaných platných hlasov a je prvým predsedom v histórii EP, ktorý bol opätovne zvolený do tejto funkcie na druhé dva a pol ročné obdobie. Vo svojom prejave tesne po hlasovaní Schulz poslancom poďakoval za prejavenú dôveru a vyzval poslancov k jednoznačnému kroku:   - Poďme pracovať a konštruktívne diskutovať!

Pripomíname, že na zvolenie predsedu Európskeho parlamentu je potrebná absolútna väčšina platných odovzdaných hlasov, teda 50% plus jeden hlas (čl. 16 Rokovacieho poriadku EP). Do počtu odovzdaných hlasov sa nezapočítajú prázdne alebo chybne označené hlasovacie hárky.

Výsledky prvého kola volieb:

Odovzdané hlasy: 723

Prázdne alebo neplatné hlasy: 111 (zámer alebo „kvalita osobnosti“?)

Platné odovzdané hlasy: 612

Absolútna väčšina platných odovzdaných hlasov potrebná na zvolenie: 307

Hlasovanie podľa kandidátov:

-       Martin Schulz (Nemecko) 409

-       Sajjad Karim (Veľká Británia) 101

-       Pablo Iglesias (Španielsko) 51

-       Ulrike Lunacek (Rakúsko) 51

 Ešte si pripomeňme, ako dopadla následná voľba podpredsedov Európskeho parlamentu a kvestorov:  Celkom  14 podpredsedov EP bolo zvolených v troch kolách. V prvom kole bolo zvolených šesť podpredsedov EP, v druhom kole traja a v treťom zvyšných päť podpredsedov.

Poslanci Európskeho parlamentu si v stredu 2. júla zvolili piatich kvestorov. Tí majú na starosti administratívne záležitosti, ktoré sa priamo týkajú samotných poslancov.

V ten istý deň schválili poslanci EP  počet členov v každom z dvadsiatich výborov a dvoch podvýborov Parlamentu. Tento počet musí odrážať politické zloženie EP. O zaradení poslancov do jednotlivých výborov bolo hlasované o dva dni neskôr.

Z nášho, občianskeho hľadiska je potrebné s uznaním konštatovať, že „pri prijímaní politík EÚ je potrebné zohľadniť volanie po zmene, ktoré vyjadrili voliči v európskych voľbách“. Zhodla sa na tom väčšina predsedov politických skupín v rozprave o výsledkoch samitu lídrov EÚ (26. až 27. júna). Šéfovia politických skupín kritizovali hlavy štátov za ich prístup k samitu v zmysle "ako by sa nič nestalo". Uvidíme, dokedy tento trend a „nové vetry“ novému plénu parlamentu vydržia. Prvej rozpravy 8. volebného obdobia EP sa zúčastnili predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Európskej komisie José Manuel Barroso.

Z hľadiska prerokovávaných problémov v EP bude zaujímavá streda 16. júla (teda deň nášho vydania). Poslanci budú hlasovať o nominácii J.-P. Junckera do funkcie predsedu Európskej komisie, o menovaní štvorice nových komisárov (po ich vypočutiach vo výboroch) a hlasovať budú aj o odporúčaniach na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí.