BALDOVSKÁ MÁ VRAJ CENU ZLATA...

Keď sa povie podzemné bohatstvo, tak máme všetci na mysli ropu. Pritom začneme závidieť Arabom i Rusom ich obrovské zásoby tohto čierneho zlata. Nuž, niektorí šejkovia by niekedy časť tohto ich pokladu radi vymenili za pramenitú a minerálnu vodu. Tam, kde ju nemajú si vedia vážiť túto životodarnú tekutinu, ktorá bude z roka na rok vzácnejšia a teda aj drahšia. Na Arabskom polostrove i v ďalších krajinách, na rozdiel od nás, to už dávno vedia a podľa toho sa správajú. Naša krajina je stále chudobnejšia na nerastné suroviny a veľmi negatívnu úlohu zohráva takmer nekontrolovateľná ťažba dreva. Ešteže máme tú kvalitnú a chutnú vodu! Väčšina z nás to považuje za samozrejmosť  a prijateľné ceny minerálok i ich dostupnosť v obchodnej sieti nenútia Slovákov zapodievať sa myšlienkami ako sa dostala na ich stôl.

Niektorí politici, rýchlozbohatlíci a dokonca i mafiáni však ešte v 90-tych rokoch minulého storočia zacítili v spracovaní a predaji minerálnych a pramenitých vôd celkom výnosný biznis. Potom s odstupom času síce pochopili, že peniaze im nebudú len tak padať do lona, že na jednej fľaši sa dá zarobiť len niekoľko halierov, neskôr centov a časť zisku treba investovať do modernizácii zariadení, ale na druhej strane mali stále dosť dôvodov k spokojnosti: kupovanie a pitie minerálnych a pramenitých vôd zákazníkmi nezávisí od výkyvov ceny zlata na najvýznamnejších svetových burzách, ani od úrokových sadzieb, určovaných nadnárodnými bankami. Pretože našinec je už raz taký: pije borovičku a zapíja ju minerálkou. Alebo pije víno. Keď už nebude mať na alkohol, tak určitý čas mu vystačí voda. Okrem toho na Slovensku je stále viac a viac motoristov, zákony a postihy za jazdu pod vplyvom alkoholických nápojov sú stále prísnejšie – a tak aj milovníci niečoho tvrdého sa menia na takmer stálych abstinentov.

V DOBRÝCH RUKÁCH

Ľudová múdrosť hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Nuž, keď mnohé pramene dnes ovládajú predovšetkým významní privatizéri a rôzne investičné a finančné skupiny, na východe je to trochu inakšie.

Spoločnosť Minerálne vody v Prešove síce tiež vznikla začiatkom 90-tych rokov minulého storočia, ale nie zásluhou politických vplyvov a známostí. Najskôr jedna vláda odobrila jej zrod, potom ďalšia Minerálne vody, a.s. zrušila, neskôr jej predsa len dala zelenú... Dôležitejšie je však to, že zakladateľkou tejto akciovky bola Ing. Alžbeta Janusová, ktorá sa už v roku 1982 stala riaditeľkou závodu v Baldovciach vo veku 27 rokov.  Ten  bol vtedy súčasťou národného podniku Východoslovenské žriedla v Prešove,  „Prijala som túto funkciu, lebo ju nikto iný nechcel“, spomína s úsmevom s odstupom celých desaťročí. Symbolickú zlatú medailu si však v každom prípade zaslúži – veď minerálkam je verná dodnes. To, že dlhé roky stojí aj na čele z pohľadu výšky tržieb druhej najvýznamnejšej spoločnosti na výrobu minerálnych vôd na Slovensku, už o niečom svedčí.

Prešovské Minerálne vody, a.s. vo svojich dvoch závodoch v Baldovciach a Lipovciach investovali do nových výrobných liniek a rekonštrukcie iba od roku 2014 viac než 15 miliónov eur. Je to obrovská suma, veď z pohľadu počtu pracovníkov vo firme pripadá na jedného z nich vložených až 150 000 eur! Výsledok však za to. Na východnom Slovensku majú teraz najmodernejšie výrobné linky v celej Európe, ktoré pochádzajú z Nemecka. Samozrejme, plne automatizovaná produkcia si vyžiadala aj zníženie počtu pracovníkov. Firma však neprepustila ani jedného, i keď za tie dlhé roky klesol počet zamestnancov až o dve tretiny. Postupne odchádzali do dôchodku...

HÝČKANÝ ZÁKAZNÍK

Slovenský spotrebiteľ si dnes má z čoho vyberať. Dokonca je nepochopiteľné, že do  krajiny, ktorá v Európe počtom minerálnych prameňov patrí medzi veľmoci, sa dovážajú vody z Česka, Chorvátska, Slovinska, Rakúska, Poľska, Francúzska!  Vôbec nie kvalitnejšie, iba v každom prípade drahšie.

Napriek tomu najpredávanejšia minerálna voda na Slovensku pochádza z Českej republiky! Podľa expertov o obľúbenosti minerálok dnes nerozhodujú iba cena a zloženie vody, ale aj celý marketing okolo nich. Svoje o tom vedia aj v Prešove. Ešte v 90-tych až takmer tretinu produkcie vyvážali k západným susedom, predovšetkým na severnú Moravu. Pod tlakom bohatých Talianov, ktorí kúpili mnohé české pramene, predovšetkým na Karlovovarsku, museli svoje ťažko získané trhy opustiť. Minerálne vody a.s. Prešov si však druhú najsilnejšiu pozíciu na Slovensku stabilne udržujú aj napriek tomu, že do reklamy investujú iba symbolické čiastky. Nenájdeme ju ani na televíznych obrazovkách, ani na stránkach časopisov. Takto ušetrené peniaze investujú do svojich pracovníkov a samozrejme, poplatky za inzerciu nemusia premietať do cien svojich produktov.

Doslova rozmaznaný zákazník dnes výrazne ovplyvňuje výrobu minerálnych vôd. Musí mať na výber z tichých, slabosýtených a sýtených vôd, ochutených od výmyslu sveta rôznymi prísadami. Tomuto trendu sa prispôsobili v Lipovciach i Baldovciach. Na rozdiel od konkurencie však používajú výlučne prírodné ovocné koncentráty. Slovenský spotrebiteľ má najradšej minerálky s príchuťou pomaranča, grepu, citrónu a pomela. O kvalite „prešovských“ vôd svedčia aj ocenenia, ktoré získali presne pred rokom na medzinárodnej výstave vína, vody a destilátov VINUM LAUGARICIO v Trenčíne. Minerálna voda Baldovská získala zlatú medailu v kategórii sýtených minerálnych vôd a stolová voda Drobček striebornú v kategórii tiché minerálne vody. Zverejnenie všetkých ocenení, ktoré získali vody z Baldoviec a Lipoviec by zabrali skutočne veľa priestoru. Zo všetkých spomeňme „iba“ certifikát kvality vydaný štátom New York /USA/.

Zákazník niekedy vie skutočne prekvapiť. Tak napríklad v doslova horúcom júni bol o vody menší záujem než v studenom novembri. Aj v prešovskej spoločnosti si na takéto nálady, či výkyvy musia zvykať. Isté je iba to, že našinec ročne vypije až 84 litrov minerálnych a stolových vôd ročne a približuje sa tak k pivárom – tí vypijú asi 90 litrov piva za rok. Možno predpokladať, že stále viac a viac obyvateľov Slovenska sa bude orientovať na zdravý životný štýl a zdravú životosprávu a preto pitie minerálok bude mať stále vzrastajúcu tendenciu. Doterajšie skúseností výrobcov však ukazujú, že zvýšenie výroby a predaja v podstate neovplyvní rast ziskov. Nuž, niektorí z nás si stále myslia, že minerálne vody nám dáva naša zem a tak by mali byť zadarmo. Čo už... Myslieť si každý môže čo chce, ale... Aj v minulom režime sa za minerálky všade platilo. Dnes ich ceny u nás sú jedny z najnižších na svete, i keď ich cena musí zahŕňať plnenie, hodnotu obalu, práce, dopravu, zisk obchodu... Skutočne nemálo položiek.

Áno, za časťou spoločností, ktoré sa začali orientovať na minerálne a stolové vody, stoja aj milionári, ktorí svoje šesťmiestne čiastky zarobili podozrivo rýchlo, ako aj veľké a silné firmy. Podnikať v tejto sfére chcel aj Marián Kočner a dokonca aj cudzinci. Aj Kočner aj jeden Francúz to rýchlo zabalili. Prvý si zrejme zrátal, že zisk bude minimálny a pri nutných investíciách do plničiek a skladov v začiatkoch dokonca mínusový, druhého vraj odradili nekalé praktiky majiteľov veľkých obchodov...

TRADÍCIA ZAVÄZUJE

O baldovskú vodu sa vraj zaujímali liečitelia aj prírodovedci už v stredoveku. V odbornej literatúre sa o nej píše v roku 1551 a 1740. Dokonca jeden odborník už v 20.storočí tvrdil, že v časoch epidémie cholery ľudia všade na okolí masovo zomierali – až na Baldovce, pretože pili minerálnu vodu. Nuž, čomu veriť a čomu nie, ponecháme na čitateľovi. Jedno je však isté: táto doslova zázračná voda sa tvorí pod povrchom zeme celé storočia, z obyčajnej dažďovej vody sa pôsobením minerálov a plynov stáva prírodná minerálna voda vyhľadávanej kvality. Jej prednosťou je nízky obsah sodíka a okrem vápnika obsahuje aj horčík. Nečudo, že z približne dvadsiatky minerálnych prameňov na Slovensku patrí medzi najznámejšie a najobľúbenejšie.

Vedenie firmy dbá aj na dodržiavanie stále rastúcich nárokov na potravinovú bezpečnosť. Zároveň má na pamätí aj to, že zamestnanci môžu podávať zodpovedné a efektívne výkony iba vtedy, ak pociťujú za sebou spoľahlivé sociálne zázemie. Nižší týždenný pracovný čas, päť dní  pracovného voľna nad rámec dovolenky, vianočné a dovolenkové príspevky, ako aj na stravovanie počas dovolenky a čerpania pracovného voľna... To je iba skromný výpočet benefitov, ktoré poskytuje spoločnosť svojim pracovníkom. Keby sa tak správali na Slovensku všetky bohaté nadnárodné spoločnosti, tak by od nás nikto neodchádzal do cudziny za lepšími pracovnými podmienkami.

Vedenie spoločnosti sme chceli zaskočiť otázkou: Keby k vám prišiel potenciálny klient zo zahraničia s cieľom vo veľkom kupovať slovenské minerálne, čím by ste ho presvedčovali, aby ste ho získali?

Riaditeľka Ing. Alžbeta Janusová na naše veľké prekvapenie nad odpoveďou vôbec neuvažovala a ihneď reagovala: „Ponúkla by som ho všetkými minerálnymi vodami, ktoré sú slovenského pôvodu a možno ich kúpiť v obchodnej sieti. Samozrejme neoznačené, iba v očíslovaných pohároch. Som presvedčená, že by sa jednoznačne rozhodol pre značku Baldovská. Dotyčný, pokiaľ by sa v minerálkach aspoň trochu vyznal, tak by ocenil jej lahodnú chuť, dobrú symbiózu minerálnych látok i schopnosť uhasiť smäd. Jednoducho by pochopil, že ide o kvalitný prírodný liek...“.  K tomu už niet čo dodať.

NIE JE TO LEN VODA...

Občas sa na verejnosť dostanú oficiálne údaje o výraznej pomoci štátu v súvislosti s výrobou a predajom slovenských potravinárskych výrobkov. Minerálne vody síce medzi klasické potraviny nepatria, ale časť z týchto dotácií by si rozhodne zaslúžili. Asi najviac tie na východnom Slovensku. Veď ako sme už uviedli za spracovaním minerálok v ostatných regiónoch stoja bohatí jednotlivci, alebo ešte solventnejšie spoločnosti. V Prešove však ide síce o úspešnú firmu, ale tá musí obrazne povedané uvažovať nad každým centom. Stala sa životaschopnou a známou nie vďaka peniazom, ktoré mali jej zakladatelia, ale vďaka ich dlhoročným skúsenostiam priamo od plniacich liniek. Zdá sa však, že značkám Baldovská a Salvator veľmi nefandia /vedia asi prečo/ ani niektoré veľké reťazce na Slovensku. Celé roky v nich tieto vody nenájdete, ako ani vody z prameňov v Novej Ľubovni, Suline či Cigeľke.

Spomenuli sme už certifikát kvality, ktorý dostala Baldovská voda v USA. Okrem toho kvalitu tejto slovenskej minerálnej vody poznajú už v SRN, Izraeli, Južnej Kórei, Taliansku, Maďarsku... Napriek tomu však export do týchto krajín v podstate neexistuje. Ide totiž o tovar náročný na priestor a teda pridrahú prepravu a preto ťažko predpokladať, že zisk z predaja vyrovná náklady na distribúciu. Svoje o tom vedia už aj pivovarníci a tí sa preto snažia predávať za oceán i do vzdialenejších štátov nie samotné pivo, ale licencie na varenie známych a obľúbených značiek. Samozrejme, v prípade minerálnych vôd je zbytočné o niečom takom aj uvažovať. Veď predsa každý prameň je originálny, jedinečný a teda neopakovateľný. Je to národné bohatstvo. Nikto nám ho nemôže vziať, je to nielen prostriedok na uhasenie smädu, ale často aj súčasť liečby. Niekde by /nielen/ východoslovenské minerálky mali doslova cenu zlata a práve preto by štát malo zaujímať aj niečo viac, než platenie daní spoločnosťami, ktoré získali právo na spracovanie a distribúciu vôd z minerálnych prameňov. O zelené zlato, teda naše lesy, prichádzame veľmi rýchlo nekontrolovateľnou ťažbou dreva a tak ešte šťastie, že pod povrchom zeme máme ďalšie poklady. Ale každý poklad sa stáva trvalým bohatstvom iba vtedy, keď sa oň staráme a zveľaďujeme ho. Len si v rýchlosti nalistujme v pamäti komu všetkému štát pomáha rôznymi dotáciami či benefitmi: železiarňam v Košiciach, ktoré patria americkej spoločnosti, hnedouhoľným baniam, ktoré ťažia uhlie podľa ekológov s výhrevnosťou na úrovni mokrej slamy, celulózkam a papierňam... Teda najmä tým, ktorých výsledky práce tak negatívne ovplyvňujú naše životné prostredie a teda aj zdravie. Ale to je už o niečom inom...