Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

VÍŤAZNÝ FEBRUÁR 2020 – Štefan Nižňanský

Tretí sektor ohrozuje pravú slobodu voľby a nezávislé rozhodnutia voličov

Už sa to varí, už sa to blíži... Voľby do NR SR budú v sobotu 29. februára 2020. Termín vyhlásil predseda parlamentu Andrej Danko. No mocibažníci sa vytešujú, vyhlasujú sa za víťazov volieb ešte pred voľbami. A rozdeľujú si ústavné i štátne funkcie ako Jánošíkovi hôrni chlapci lup od zemepánov. Kiska, Remišová, Beblavý, Truban, Sulík, Nicholsonová, Matovič sekajú šabličkami brúsenými na nákove lži, urážok a obvinení do trikolórového súkna verejnej mienky a porciujú ho na franforce. Tomu dala, tomu dala, najmenšiemu sa už neušlo... Pripomína to hlučných škôlkarov s plnými plienkami na pieskovisku, rozdeľujúcich si zabudnuté formičky... Poučený minulosťou, všímam si radšej než „krikľúnikov“ tých akoby utiahnutých samotárov v kúte či maskujúcich sa v tieni kríkov. V politickom parku na Slovensku je takou tichou vodou (podmývajúcou brehy) celkom isto Pavol Demeš. Podľa publicistu Jána Ďuriníka je tento bývalý minister medzinárodných vzťahov a koordinátor kampane ADOSŤ! „priam ukážkovým príkladom zástupcu amerických záujmov v stredoeurópskom priestore. Už začiatkom 90. rokov začal postupne spolupracovať hádam so všetkými významnejšími prozápadnými mimovládnymi organizáciami. Svoje skúsenosti z protimečiarovskej kampane OK '98 potom v sieti prozápadných agentov tretieho sektora zúročil v zahraničí“.

 

Profesionálny revolucionár

Svoje o Demešovi vedia i v redakcii francúzskeho týždenníka Le Nouvel Observateur. Novinár Vincent Jauvert ho považuje za najskúsenejšieho organizátora farebných liberálnych revolúcií a protivládnych prevratov. Pozornosť venuje Demešovi vo svojej knihe Nová studená vojna tiež kanadský žurnalista Mark MacKinnon. „Podporovaný americkými mimovládkami cestoval do Srbska, Ukrajiny a Bieloruska, aby tam trénoval opozičné hnutia,“ píše MacKinnon o tomto slovenskom Che Quevarovi. Pavlovi Demešovi pripisuje citát: „Na boj s novými formami autoritárstva sme vyvinuli občiansky softvér.“

Aktuálnu mobilizáciu potvrdzuje „profesionálny revolucionár“ Demeš, samozrejme, svojsky i teraz – už v rozbehnutej predvolebnej kampani. Skorumpované i zaujaté médiá mu na to otvárajú neoklieštený priestor. „Do zápasu o voliča by tak mali opäť výraznejšie vstúpiť mimovládne organizácie, aby tak zvýšili voličskú účasť, ako aj zlepšili informovanosť voličov o tom, čo sú naozaj kľúčové výzvy, ktoré dnes pred Slovenskom stoja,“ hovorí jedna z kľúčových osôb tretieho sektora Pavol Demeš. No týmto jeho slovám s hodnotou poplašnej výzvy by bolo potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Lebo ohrozujú pravú slobodu voľby, nezávislé rozhodnutia voličov, čestný súboj myšlienok a politických programov, rušia rovnosť šancí. Veď ak Demeš hovorí o treťom sektore, hovorí len a len o politických think-tankoch, fungujúcich koordinovane s americkou ambasádou a Grasalkovičovým palácom na rozprávkovom princípe: oslík, otras sa! Politológ Eduard Chmelár dlho upozorňuje, že na Slovensku fungujú organizácie s mimovládnym krytím, ktoré otvorene propagujú záujmy iných krajín z rozpočtov iných štátov. Viaceré politické think-tanky na Slovensku dostávajú finančné prostriedky od National Endowment for Democracy (NED). Táto inštitúcia o sebe tiež tvrdí, že je „mimovládnou neziskovou organizáciou“. V skutočnosti je však prepojená na rozpočet Kongresu USA. Samotná NED sa priznáva, že do nášho regiónu napumpovala milióny dolárov a už od roku 1989 pravidelne ovplyvňuje politický vývoj i voľby aj u nás.

 

Práčka peňazí

NED je pod paľbou kritiky aj v samotných Spojených štátoch. Dlhoročný známy kongresman Ron Paul tvrdí, že „NED nemá s demokraciou nič spoločné a slúži ako práčka peňazí pre politické strany a hnutia v zámorí“. Známy americký investigatívny novinár Robert Parry zistil, že NED počas pôsobenia Reaganovej administratívy zrodil vtedajší riaditeľ CIA William Casey. „Jej cieľom je prevziať programy CIA na ovplyvňovanie zahraničných volieb a výber mienkotvorcov, podporujúcich politiku USA.“ Mraky nad Tatrami hustnú i pôsobením mimovládnej neziskovej organizácie SAIA-SCTS, n. o. (Slovenská akademická informačná agentúra – Servisné centrum pre tretí sektor), ktorá už od roku 1990 programami i službami múti horské bystriny prítokmi oceánskych slaných prúdov. Aktivity SAIA-SCTS sú stále financované miliónmi eur z grantov kadejakých organizácií. Medzi nimi nachádzame Rockefeller Brothers Fund, Ford Foundation, Nadáciu Friedricha Eberta, Nadáciu otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation a nespočetné množstvo ďalších. Do politiky vstúpil priamo v posledných prezidentských voľbách i sudca Štefan Harabin, ktorý teraz – pod krídlami strany Vlasť – nahlas zvolal: „Kedy Čižnár začne stíhať Pavla Demeša?!“ Konanie mimovládnych organizácií platených zo zahraničia pôsobiacich na politiku štátu totiž môže podľa odborníkov napĺňať skutkovú podstatu hneď viacerých trestných činov podľa Trestného zákona (Zákon č. 300/2005 Z. z.).

 

Priestor na propagandu

„Ak niekto hlása, že nedovolí v predvolebnej kampani nikomu hovoriť o téme budúcnosti nášho národa, o tom, čo znamená pre nás naša vlasť, o tom, čo pre nás znamená ochrániť naše rodiny, o morálke, o našej suverenite, potom je jasné, že presadzuje opačné témy. Ide im o to, aby Slovensko poslúchalo príkazy zo zahraničia, aby sme sa nechali zaplaviť ilegálnymi migrantmi, aby sme prestali chrániť tradičnú rodinu tvorenú otcom, matkou a ich deťmi, chce zavádzať devastujúcu ideológiu Gender a LGBTI, podporovať pedofilov, drogy a nasadiť k nám amerických vojakov aj proti našej vôli,“ argumentuje Harabin a vyzýva orgány činné v trestnom konaní spolu s príslušnými útvarmi spravodajských služieb Slovenskej republiky, aby vyhrážkam Demeša venovali náležitú pozornosť.

 

Novinár Vincent Jauvert považuje Pavla Demeša za najskúsenejšieho organizátora farebných liberálnych revolúcií a protivládnych prevratov.

 

Zmierniť ich následky by pri devastačnom pôsobení mainstreamových oligarchických médií mohlo vyváženie informácií, názorov, postojov i argumentov alternatívnych subjektov. No najmä verejnoprávnych médií – pokiaľ by fungovali naozaj nezávisle, objektívne, čím by narovnávali rachitickú a pravostranne skolioticky vychýlenú chrbticu mediálnej bosorky. Prekvapuje len, že revolucionárovi na voľnej nohe Demešovi otvorila nebývalý priestor na jeho propagandu a masírovanie verejnej mienky dokonca i štátna tlačová agentúra TASR. Na jej pôde, v jej priestore, ale za štátne peniaze (?) mu vytvorila televíznu reláciu CD Klub. To je GONGO (vládna nevládna organizácia) v praxi! Ostáva veriť, že si tým nezačína ktosi vopred vykupovať svedomie a pripravovať alibi...

Ak sa doteraz mlčiaca väčšina Slovákov nespamätá a neozve, nepodnikne účinnú obranu štátu a národných, sociálnych, kresťanských hodnôt, pamätníci Víťazného februára 1948 sa môžu dožiť priameho televízneho prenosu zo zasneženého preplneného Námestia Nežnej revolúcie v Bratislave. Na pódium pred Starou tržnicou celkom isto nevystúpi Klement Gottwald v Clementisovej baranici, no môže sa na ňom zjaviť Pavol Demeš v „budajke“. Je dosť možné, že sa prítomnému davu pod transparentmi tretieho sektora prihovorí vzrušeným hlasom: „Práve sa vraciam z paláca“...