Nuž, priznajme si, že názvy obcí ako Zajcevo, Debaľcevo, Volnovacha, Starohnativka, Avdyjivka, Mikolajivka, Tojicke či Prochorivka prevažnej väčšine z nás nič nehovoria. Všetky však zvučia slovansky a tak by sme mohli predpokladať, že sa nachádzajú možno v Bielorusku či dokonca bližšie k nám. Nie je to však tak. Ide o čisto ukrajinské názvy a tieto dediny a mestečká ležia na východe nášho najväčšieho suseda, konkrétne tam, kde sa už niekoľko rokov strieľa a zabíja. Čo je ešte horšie – ide o bratovražednú vojnu Ukrajincov proti Ukrajincom s tragickými následkami.

Desiatka mladých mužov, ktorá pricestovala do Košíc v sprievode Ing. Eduarda Buraša, splnomocnenca mesta Košice pre rozvoj cezhraničnej spolupráce Košice – Užhorod a Zakarpatskú oblasť Ukrajiny, pocítila túto vojnu doslova na vlastnej koži. Až tak intenzívne, že následky si ponesie až do konca svojho života. Ide o bývalých vojakov a dobrovoľníkov Ukrajinskej armády, ktorí priamo bojovali so separatistami a zahraničnými žoldniermi práve tam, kde sa prelialo obrovské množstvo krvi. Napríklad v Debaľceve a na letisku v Donecku.

Z iniciatívy veľvyslanca SR v Kyjeve Mgr. Mareka Šafina sa zrodila myšlienka pozvať skupinu týchto veteránov a dnes už aj invalidov na Medzinárodný maratón mieru do Košíc a spoločne s E. Burašom a Úradom prezidenta Ukrajiny pre rehabilitáciu zranených veteránov ozbrojených síl a zborov Ukrajiny vypracovali program cesty k nám na východné Slovensko. „Muži pricestovali v nevykúrenom vlaku z Kyjeva do Užhorodu, ihneď sme ich prepravili do priestorov nášho generálneho konzulátu kde sa zohriali a občerstvili, stretli sa s generálnym konzulom PhDr. Miroslavom Mojžitom a potom už autobusom pokračovali do dejiska svetoznámeho maratónu. Samozrejme, všetko nebolo také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Samotná príprava cesty tejto desiatky netradičných účastníkov MMM trvala dva mesiace,“ hovorí E. Buraš, ktorý sprevádzal bývalých vojakov na ceste z Užhorodu do Košíc, ale už predtým sa zúčastnil na rokovaniach v Kyjeve.

VŠETCI DOBEHLI DO CIEĽA

Na štart 42 195 m dlhého behu nastúpili dvaja z nich, traja absolvovali polmaratón a piati minimaratón, teda 4,2 kilometra. Všetci dobehli do cieľa. Aj tí, ktorí namiesto vlastných nôh majú už protézy. Muži vo veku 33-40 rokov, ktorí o hrôzach vojny a smrti, ktorej sa denno-denne pozerali do očí, už vedia svoje. Napriek tomu sú to nenápadní a skromní ľudia, ktorých si Košičania všimli až vtedy, keď si vymieňali protézy.

Medzi tými, ktorí prebehli minimaratón bol aj vedúci skupiny, komisár ukrajinského prezidenta pre rehabilitáciu z ranených veteránov ozbrojených síl a zborov Ukrajiny Vadim Svyrydenko. Nie, nie je to žiadny klasický úradník, akého si vieme predstaviť všetci. Mal šťastie iba v tom, že protézy mu urobili špecialisti v USA. „Z Košíc odchádzame s nezabudnuteľnými zážitkami. Spoznali sme niečo nové, neopakovateľnú atmosféru v uliciach mesta, úprimné povzbudzovanie a prejavy úctu ku každému bežcovi. Aký to bol kontrast s tým, čo sme prežili v ťažkých bojoch na východe našej domoviny. Stretli sme sa u vás s mnohými zaujímavými ľuďmi, napríklad s podpredsedom vlády Richardom Rašim, ministerkou Lubyovou, primátorom Jaroslavom Polačekom, predstaviteľmi organizačného výboru košického maratónu Jánom Sudzinom a Branislavom Koniarom a s veľa ďalšími vynikajúcimi Košičanmi. Po všetkom tom, čo sme tu videli a zažili máme veľkú túžbu sa sem vrátiť. Určite tak urobíme,“ povedal pred odchodom domov Vadim Svyrydenko.

V desiatke bežcov – invalidov boli bývalí príslušníci elitných jednotiek, či už parašutisti, strelci horskej útočnej Zakarpatskej brigády a ďalších špeciálnych jednotiek. O urputných bojoch na východe krajiny svedčí aj to, že napriek dokonalému výcviku a ovládaniu vojenského umenia sa ani oni nevyhli mnohým zraneniam s následkami trvalej invalidity. V Košiciach si medzi hostiteľmi získali uznanie i tým, že svoj pobyt nezneužili na politickú propagandu, všetci boli mimoriadne skromní a vďační za to, že sa mohli zúčastniť na takomto významnom športovom a spoločenskom podujatí.

SKUTOČNÍ POSLOVIA MIERU

V minulosti sme účastníkom MMM automaticky pridávali prívlastok „poslovia mieru“. Samozrejme, boli aj takí, i keď každý vytrvalec prišiel behať do Košíc z vlastných individuálnych pohnútok. Tak je to i dnes: niekto prišiel zápoliť v košických uliciach kvôli peniazom, ďalší sa chce ukázať pred priateľmi a známymi, iný si preveriť svoje fyzické možnosti... Skutočnými poslami mieru na MMM 2019 však určite boli desiati ukrajinskí vojnoví veteráni a invalidi. Tí vojnu už skutočne poznajú zo všetkých strán a uhlov, o to viac si vážia mier. Sú to ľudia, ktorí potrebujú sústavnú pomoc, nielen sociálnu, ale v neposlednom rade i psychologickú. Veď stále pociťujú traumy nielen na svojich telách, ale i dušiach. V Košiciach pocítili nejedno pohladenie na svojich poškodených a okyptených končatinách, ale i srdciach. Aj preto svojím behom, ktorý pre nich vôbec nebol taký ľahký, ako pre mnohých zdravých a natrénovaných rekreačných bežcov, prispeli značným dielom k poslaniu MMM. Teda pripomenúť nám všetkým, že mier na našej planéte je veľmi krehká a nestabilná záležitosť a že na našom kontinente, teda nie tak ďaleko od nás, ho vôbec nepoznajú ani mnohé deti.