ŠIESTE STRETNUTIE ZAINTERESOVANÝCH LÍDROV

Vianočné a novoročné sviatky priniesli obrovský tlak na železničnú a autobusovú dopravu nielen medzi západnou a východnou časťou Slovenska, čo je už medzi Bratislavou a Košicami tradičné, ale aj medzi Košicami a Užhorodom, resp. Mukačevom. Autobusy i vlaky na Zakarpatskú Ukrajinu z východoslovenskej metropoly boli beznádejne vypredané. Miesta v nich vykúpili tí, ktorí z Česka cestovali stráviť tieto sviatočné dni vo svojej domovine. Cestovné lístky si teda kúpili s predstihom predovšetkým u českých prepravných spoločností, ktoré už hrajú prvé husle v doprave na východ od Vyšného Nemeckého a Čiernej nad Tisou. Prevažná väčšina Ukrajincov, ale aj Slovákov, ktorí mali záujem cestovať z Košíc,  museli cestovať do Michaloviec a až z nich sa pokúsiť dostať do Užhorodu spojmi vypravovanými z tohto mesta, resp. z Prešova. Teda trochu komplikované, ale snahou každého bolo dostať sa čo najrýchlejšie za hranice, i keď to nebolo vždy jednoduché.

Príchod do Užhorodu však pre väčšinu z nich vôbec neznamenal pocit spokojnosti. Ukrajinci s ťažko zarobenými eurami, či už v Nemecku, Česku alebo na Slovensku stáli pred zmenárňami rozčarovaní a dokonca sklamaní. Za jedno euro mohli dostať v priemere 25,50 hrivny čo ich samozrejme nemohlo vôbec uspokojiť. Veď pred rokom v rovnakom čase dostali bez problémov aj tridsať. Je to jedno z ukrajinských tajomstiev, ktoré je naozaj ťažko pochopiť. Ekonomika krajiny rastie skutočne len slimačím tempom, napriek tomu hrivna je stále pevnejšie, ale pritom pokračuje rast cien. Takže z takejto situácie sa nedokáže vymotať nielen cudzinec, ale ani domáci. Je to skutočne záhada, ale rozhodne nikomu nepomôže si nad ňou lámať hlavu, či chce, alebo nie nezostáva mu nič iné iba vymeniť peniaze v ponúkanom kurze...

MÁLO DÔVODOV K OPTIMIZMU

Každého z tých, ktorí sa na niekoľko dní vrátili k svojím najbližším sa nejako, teda jedného viac, iného menej dotkla situácia v dvoch oblastiach, ktorých častí sú v rukách separatistov. Málokto však analyzoval nedávnu schôdzku tzv. Normandskej štvorky v Paríži. Až na to, že tam došlo k prvému osobnému stretnutiu medzi dvomi Vladimírmi – Putinom a Zelenským, i keď ten druhý si už svoje meno určitý čas píše v ukrajinčine – teda je Volodymyr. Nuž, čo sa týka prezidentov Francúzska, Ruska, Ukrajiny a premiérky SRN išlo o stretnutie prvé po trojročnej prestávke. Výsledok rokovaní bol zatiaľ iba jeden – výmena zajatcov nie spôsobom jeden za jedného, ale všetkých za všetkých.

Aj počas predvianočného ruchu sme našli dosť času na diskusiu o tomto parížskom rokovaní s politológmi z Užhorodskej štátnej univerzity. Niektorí z nich sú stále naladení skepticky. Tak napríklad Ihor Serhejevič Vodzica vychádza z toho, že išlo v podstate už o šieste stretnutie takéhoto kvarteta /prvé bolo 6.júna 2014 vo Francúzsku, ďalšie v talianskom Miláne, potom nasledovali bieloruský Minsk, Paríž a Berlín a teraz opäť Paríž a okrem výmeny zajatcov nepriniesli žiadne konkrétne výsledky. Predovšetkým zainteresované strany sa dohodli na tom, že ozbrojená misia OBSE bude mať prístup k ukrajinsko-ruským hraniciam /dohodlo sa to 2.októbra 2015 v Paríži/, doteraz sa v tomto neurobilo nič.

Aj v súčasnosti zostáva kontrola ukrajinsko-ruských hraníc najväčším problémom. Nástojčivo ju požaduje Ukrajina, ale aj Rusko chce kontrolu medzi územiami, ktoré ovládajú separatisti a tými čo sú v „rukách“ vlády v Kyjeve, 98% z celého územia Ukrajiny. Bezvýsledné diskusie sú zatiaľ aj o zmene Ústavy Ukrajiny v tom, že by sa do nej dostala časť o autonómii Donbasu /tú požaduje Putin/, Ukrajina s týmto zatiaľ vôbec neráta. Účastníci sa však dohodli ešte na niečom – na tom, že v apríli tohto roku opäť stretnú.

„Niektorí diplomati, politici, naši poslanci i vysokí štátni úradníci v Rusku i u nás vôbec nepredpokladali, že prezident Zelenskyj tak dokonale zvládne tieto rozhovory a najmä stretnutie s Putinom. Nie náhodou, veď mu chýbajú základné medzinárodné politické skúseností. Predstavil sa však ako profesionál, dôkladne pripravený, neunavovali ho ani dlhé monológy ďalších troch účastníkov a besedy s nimi, sám hovoril len toľko, koľko potreboval“, povedal kandidát politických vied Stepan Roškanin. 

K tým málo dôvodom k optimizmu patrí len dohoda o zriadení troch nových miest na prechod občanov cez bojové línie a stiahnutie vojenských jednotiek z okolia týchto priechodov. Nuž, pre niekoho je to veľa, pre iného veľmi málo. Uvidíme, čo prinesie tento rok, v poradí siedmy, kedy sa tvrdo bojuje na území Ukrajiny, pre tohto nášho veľkého suseda. Verme, že viac mieru než vojny...

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená s finančnou pomocou Literárneho fondu/.