NA PROTÉZACH POBEŽIA ZA MIER

Židia a Ukrajina akosi vždy súviseli. Náš východný sused bol domovom pre Slovanov i tých, ktorých predkovia prišli zo stredného východu. Napriek mnohým problémom v spolunažívaní, poznamenaným takými tragickými udalosťami, akými boli pogromy, žili vedľa seba pokojne. O tomto živote svedčí aj to, že na Ukrajine sa narodili traja z dvanástich prezidentov Izraela a dvaja z deviatich ministerských predsedov. To však nie je všetko. Z Ukrajiny pochádza aj autor slov štátnej hymny Izraela, primátori takých miest ako Jeruzalem, Tel-Aviv a Haifa, rad osobností vedy a umenia, po ktorých sú nazvané ulice i námestia.

Niektoré mestá na Ukrajine, či už Odesa, Užhorod, Černovcy, ale i samotný Kyjev mali a dodnes majú svoj šarm vďaka tomu, že v nich Židia zanechali trvalé stopy. V architektúre i umení. Žiaľ, židovský kolorit ukrajinských miest a obcí sa začal vytrácať už v 70-tych rokoch minulého storočia a to sťahovaním sa Židov z vtedajšieho Sovietskeho zväzu do Izraela. Nič sa nezmenilo ani po vyhlásení samostatnej Ukrajiny. Tento exodus pokračoval ešte intenzívnejšie, i keď mnohí Židia už odchádzali aj do USA, krajín Západnej Európy, ale aj do Maďarska a i k nám na Slovensko. Akousi výkladnou skriňou židovskej kultúry na Zakarpatsku bola zrekonštruovaná budova Židovského kultúrneho centra neďaleko mestskej krytej tržnice. Donedávna pri jej návšteve bolo cítiť sponzorské ruky štedrých darcov z celého sveta. Žiaľ, dnes je objekt sprístupňovaný iba sporadicky, ako nám tu povedali, finančné zdroje na jeho udržanie a prevádzku akosi vysýchajú. V každom prípade sa tu dá dokonale oboznámiť s dejinami židovstva na Zakarpatsku. Centrum ešte stále dokáže vybaviť bezplatné vysokoškolské štúdium v Izraeli, samozrejme pre mladých židovského pôvodu. Ako to však v takýchto prípadoch býva, v týchto skupinkách sa „stratia“ aj mladí Ukrajinci.

Užhorod svoj židovský kolorit, tak dobre prezentovaný na fotografiách a obrazoch spred II. svetovej vojny, už dávno stratil. Stretnúť sa s ním však možno, i keď už skôr v múzejnej a skanzenovej podobe, v rázovitej obci Koločava v Karpatoch. Je známa predovšetkým príbehom o Nikolajovi Šuhajovi lúpežníkovi z 20.rokov minulého storočia, ktorý tak romanticky spracoval český spisovateľ Ivan Olbracht. Táto dedina každoročne láka k návšteve stovky a stovky mladých ľudí z celého Česka, žiaľ ich rovesníci u nás o Koločavu neprejavujú žiadny záujem, veď o nej už ani nič nevedia. Tí, ktorí pravidelne cestujú autobusmi z Košíc na Ukrajinu tie skupinky mladých Čechov veľmi dobre poznajú. Patria k nim veľké a plné batohy tak, že môžu bez problémov prespávať priamo v prírode. Pred, alebo po návšteve Koločavy si urobia ešte zástavky v Mukačeve, Chuste a Užhorode a potom plný zážitkov sa vracajú domov. Na rozdiel od našincov neprevážajú z Ukrajiny ani tie povolené dve škatuľky cigariet a preto tí ostatní cestujúci, ktorí svoje množstvo, povolené na dovoz do EÚ už vyčerpali, ich prosia, aby im ich previezli cez hranice...

POKRAČUJÚ V ZAČATOM

Dni Ukrajiny v Košiciach sa začali organizovať ešte pred šiestimi rokmi kedy na primátorskej stoličke sedel Richard Raši. Našťastie, nový prvý muž v meste Jaroslav Polaček pokračuje v tejto práci a tak sa z tohto medzinárodného podujatia stáva tradícia. V minulých dňoch vedenie košickej radnice navštívilo Kyjev kde sa stretlo s vedúcimi predstaviteľmi hlavného mesta Ukrajiny a novinárov informovalo o príprave 6.Dní Ukrajiny 2020 v Košiciach, ktoré sa uskutočnia v dňoch 23.-30.apríla. Už na Ukrajine od splnomocnenca partnerského mesta Košíc v Užhorode a Zakarpatskej oblasti Eduarda Bureša sme sa dozvedeli, že budú pestré a zaujímavé. Ich súčasťou má byť medzinárodná konferencia na tému Slovensko-ukrajinská spolupráca novinárov a médií, Slovensko-ukrajinské dni cestovného ruchu, prezentácia špecialít ukrajinskej kuchyne, výstava obrazov maliara Ivana Kuleca, vystúpenia našich a ukrajinských umeleckých telies...

Okrem množstva ďalších podujatí, napr. konferencií na tému cezhraničnej spolupráce samospráv, či ekumenizmu ako možnosti prispievania k rozširovaniu medzinárodných stykov určite veľká pozornosť  Košičanov sústredí na Veteránsku míľu v Mestskom parku. Táto akcia nadviaže na účasť bežcov – vojnových invalidov z bojov o Donbas na minuloročnom Medzinárodnom maratóne mieru. Už vtedy bývalí príslušníci ozbrojených síl Ukrajiny, teraz často bez končatín, iba s protézami, doslova šokovali tisíce divákov v uliciach mesta svojím nadľudským bežeckým výkonom na tratiach 4,1 a 21 km. Do Košíc vtedy prišli nie predvádzať sa ale takto demonštrovať za ukončenie bratovražednej vojny na východe Ukrajiny.  V apríli bývalí vojaci, často bez rúk i nôh absolvujú behy v Mestskom parku na tratiach dlhých od 1609 m /dĺžka jednej míle/ po 4827 m /tri míle/.

/Cesta na Ukrajinu uskutočnená s finančnou pomocou Literárneho fondu./