V sobotu 16. mája sa konal už 23. ročník pochodu na Malý Slavín, k pomníku červenoarmejcov Ivana Gorjonova a Nikolaja Finuškina, ktorí padli 4. apríla 1945 pri oslobodzovaní Bratislavy. Pietnu spomienku už tradične organizovali Klub Nového slova, Klub bratislavských antifašistov pri strane Smer-SD a Oblastný výbor SZPB Bratislava. Na Malý Slavín prišlo približne 300 ľudí, najmä členov SZPB s viacerými veteránmi. Asi 50 účastníkov piety bolo z ruskej ambasády, vrátane mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ruskej federácie v SR Alexeja Leonidoviča Fedotova. Hold pamiatke padlých vzdali aj štátni tajomníci Branislav Ondruš (MPSVR SR) a Viktor Stromček (MDVRR SR). Spomienkové podujatie otvoril zaspievaním našej hymny Ivan Ožvát, sólista opery SND. Zborovo sa k nemu pridávali aj ďalší. Navodilo to dôstojnú slávnostnú atmosféru piety.

Na zhromaždení odzneli závažné vystúpenia smerované proti súčasnému spochybňovaniu dejín a proti prejavom fašizmu v Európe, najmä u našich východných susedov.

Ako prvý vzdal hold padlým vojakom Martin Krno, predseda OblV SZPB Bratislava. V príhovore upozornil na rôznych falzifikátorov dejín, vrátane vysokých politických predstaviteľov, ktorí sa usilujú znehodnocovať zásluhy našich skutočných osloboditeľov a snažia sa vytvárať protiruskú atmosféru. Našťastie sa im to nedarí. Svedčí o tom aj každoročne sa zvyšujúci počet účastníkov Pochodu na Malý Slavín. „Napriek hystérii a všetkým prejavom rusofóbie, ktorých sme v posledných mesiacoch svedkami, ostaňme sami sebou, ostaňme optimisti. Napriek ostro cielenej propagande sa ukázalo na celej sérii podujatí venovaných významným výročiam, že väčšina Slovákov nie je hlúpa. Že vie myslieť srdcom, ale aj hlavou. A že sa bude naďalej pri historických výročiach stretávať pod Duklou, nad Liptovským Mikulášom, v Banskej Bystrici, na Veľkom i Malom Slavíne a keď na to príde, tak hoci aj na námestiach v centre Bratislavy,“ poznamenal predseda OblV SZPB.

Milan Ftáčnik, jeden zo zakladateľov tradície Pochodov na Malý Slavín pripomenul filozofiu Adolfa Hitlera spočívajúcu v nadradenosti Nemecka, podľa ktorej Árijci boli vyvoleným  národom a my sme mali byť porobení ako národ menejcenný. Mali sme na Árijcov pracovať, alebo skončiť v plynových komorách. Zásluhou Červenej armády sme sa tomuto neľudskému osudu vyhli.

Veľvyslanec RF A. L. Fedotov poďakoval organizátorom a všetkým účastníkom pietnej spomienky za poctu, ktorú aj dnes po 70 rokoch vyjadrili ruským vojakom.

Pesničkou Studentočka v podaní I. Ožváta skončila oficiálna časť piety.

Nasledovali zaujímavé neformálne  debaty pri ohnisku, gitare a guláši. Taká vydarená zlatá bodka za sériou osláv 70. výročia oslobodenia našej vlasti.

Nad hrobom v lese nad Račou, mali červenoarmejci od konca vojny drobný pomníček. V roku 1984 spolu s úpravou celkového okolia im tu odhalili dôstojný pomník, ktorý je ich spoločným náhrobkom. Pomník v podobe nahrubo opracovanej žulovej skaly dopĺňala doska z čierneho mramoru s nápisom v azbuke. Po roku 1989 zmizla z pomníka červená hviezda a celý areál spustol. V auguste 1996 vandali rozbili mramorovú pamätnú tabuľu na pomníku. Ešte v tom roku areál rekonštruovali a umiestnili novú pamätnú tabuľu, ale s chybným menom a dátumom úmrtia. Tento rok ruská ambasáda, v rámci starostlivosti o svojich padlých  vojakov v zahraničí, umiestnila na pomníček  novú žulovú tabuľu so správnymi údajmi.