Už niekoľko mesiacov sú kontakty medzi EÚ a Ukrajinou neobyčajne aktívne. Zástupcovia jednej strany prichádzajú do Bruselu a Štrasburgu, druhej do Kyjeva. Nečudo, veď jední i druhí chcú udržať celistvosť tejto veľkej krajiny s vyše 40 miliónmi obyvateľov, ktorá sa však zároveň môže stať dokonca miestom občianskej vojny. Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov súčasného vedenia krajiny je Petro Porošenko, jeden z najbohatších Ukrajincov a zároveň obhájca jednotného štátu. Tieto angažovanosti ho už stáli nemalé peniaze – Rusko si privlastnilo jeho majetok, ktorým podnikal na východ od ukrajinských hraníc. Stále mu však patrí obrovský komplex na výrobu čokolády v Charkove, pričom jej značka Roshen je veľmi dobre známa v mnohých krajinách, dokonca aj vo Francúzsku. Po úteku prezidenta Janukovyča do Ruska a rekonštrukcii vlády krátky čas zastával funkciu ministra zahraničných vecí. V súčasnosti kandiduje na funkciu prezidenta Ukrajiny a možno ho považovať za najhorúcejšieho kandidáta na funkciu prvého muža nášho východného suseda.

   S Petrom Porošenkom sme sa stretli na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, kde pre Slovenský rozhľad povedal: „Ukrajina je schopná pristúpiť na množstvo kompromisov, ale pod jednou podmienkou – zachovanie celistvosti našej vlasti. Nikdy sa preto nezmierime s okupáciou Kryma a vyvolávaním separatistických vášni na východe Ukrajiny, v ktorých má prsty Rusko. My Rusov nikdy nechceme považovať za svojich nepriateľov, ale zároveň  nemôžeme dovoliť aby úplne rozvrátili našu rodnú Ukrajinu...“

   Toto všetko nám však povedal ešte pred referendami o vyhlásení nezávislosti na Ukrajine v Doneckej a Luhanskej oblasti, pred masakrom v Odese... Sú Rusi a Ukrajinci skutočne takí nepriatelia – ako sa to môže zdať z aktuálnych správ z východnej a južnej Ukrajiny? Ešte pred necelým rokom sa až 63% občanov Ukrajiny v prieskume verejnej mienky vyslovilo, že Rusov považujú za svojich najbližších priateľov a spojencov. Samozrejme, dnes by takýto prieskum skončil asi inakšie, dnes už väčšina Ukrajincov považuje súčasné Rusko za agresora s cieľom úplne destabilizovať ich krajinu a dostať ju do úplného politického i ekonomického područia...

EKONOMICKÁ  VOJNA

   Tá už existuje niekoľko mesiacov. Najskôr Rusko zakázalo dovoz  ukrajinských syrov, vraj z hygienických dôvodov. Po okupácii Krymu Ukrajinci začali vo veľkom s bojkotom nákupu tovarov z Ruska. V priebehu niekoľkých dní sa predalo o 40% menej ruských výrobkov, než do udalostí na polostrove Krym. Ukrajinci sú presvedčení, že všetko, čo dovážajú z Ruska, môžu nahradiť vlastnou produkciou, alebo nákupmi v Európe a Ázii. Ide predovšetkým o textil a hygienické potreby.

SAMI SA URČITE NEPRIHLÁSIA

   Generálna prokuratúra Ukrajiny vydala zatykač na bývalého ministra agrárnej politiky Nikolaja Prisiažňuka. Okrem iného ho podozrievajú z privlastnenia si takmer 540 miliónov hrivien /ešte nedávno cca 53 mil.eur/, ktoré boli určené na nákup cukru ako prostriedku štátnej cenovej regulácie. Prisiažňuk nie je prvý a ani jediný z bývalých vysokých predstaviteľov krajiny, ktorých hľadajú za trestné činy, ktorých sa mali dopustiť. Zatykače boli vydané aj na bývalého prezidenta Janukovyča, exministra vnútra Vitalija Zacharčenka, exministra energetiky a uhoľného priemyslu Eduarda Stavického, bývalého generálneho prokurátora Viktora Šponka...

KDE ŽIJÚ UKRAJINCI?

   Ešte v roku 1989 žilo na Ukrajine 51,4 mil.obyvateľov, ich počet sa v priebehu 20 rokov znížil až o päť miliónov! v krajine žijú  príslušníci vyše 130 /!/ národností, pričom najviac je Ukrajincov – až 72,7%. V niektorých oblastiach majú výraznú prevahu – v Ternopiľskej 96,8%, v Ivano-Frankivskej 95%, Volynskej 94,6%, Riveňskej 93,3%, Vinickej a Černigovskej po 91,5%, Čerkašskej 90,5%... Až na Autonómnu republiku Krym /25,8%/ v každej oblasti prežíva viac Ukrajincov ako Rusov, napríklad v Doneckej 50,8%, Luhanskej 51,9%, v Odeskej 54,6% a Záporožskej 63,1 percent. K ruskej národnosti sa hlási 10,4 mil. občanov Ukrajiny, 440 000 k bieloruskej, 325 000 k moldavskej, 250 000 ku krymskotatárskej, 234 000 k bulharskej, 219 000 k poľskej... Najkompaktnejšie žijú na Ukrajine Maďari – z približne 230 000 až 95% z nich býva v Zakarpatsku. Iba „ruských“ škôl, teda s ruským vyučovacím jazykom je na Ukrajine vyše 3 300, občania moldavskej a rumunskej národnosti majú k dispozícii 110 škôl v rodnom jazyku, maďarskej vyše 60...

   Podľa oficiálnych údajov vo svete žije približne 52 miliónov /!/ Ukrajincov, z nich v USA, Kanade, Južnej Amerike a západnej Európe takmer 9 miliónov, ďalších 6 mil. v Rusku, 900 000 v Kazachstane, 650 000 v Moldavsku... Na rozdiel od Ruska a ďalších krajín bývalého Sovietskeho zväzu, najväčšie možnosti  vzdelávať sa vo svojom rodnom jazyku majú Ukrajinci v Moldavsku...

/Príspevok napísaný pri finančnej pomoci Literárneho fondu/