V živej pamäti máme všetko to, čo už postvárali učitelia po uliciach a námestiach našich miest, len aby dosiahli svoj cieľ - zvýšenie  platov o 140 eur a potom o ďalšie navyšovanie To ostatné čo povedali alebo prehlásili, sú už iba "kudrlinky", ktorými obaľujú svoje požiadavky. Pochodovali, do bubnov trieskali, do tlampačov vykrikovali a pod trasparentami vyzývali vládu, aby vyhovela ich ultimatívnym požiadavkám. Robili to aj vtedy, keď ešte nebola stará vláda rozpustená a novú ešte prezident nepodpísal. Oni dobre vedeli, že ani tesne pred voľbami už nie je možné splniť ich požiadavky, no v tom čase to bola stále jedna z možností, ako zvrátiť výsledky volieb v prospech súčasnej opozície.

Urobili všetko preto, aby vyhoveli pánovi Sulíkovi, Poliačikovi, Matovičovi,v ich plánoch zmocniť sa vlády v tejto krajine. Za pomoci učiteľov sa im to takmer podarilo. Teraz sa pokúšajú o čosi podobného, znova je tu ultimátum - ak vláda nezmení svoje programové vyhlásenie v ich prospech, vyjdú znova do ulíc a budú jej robiť hanbu počas celého predsedníctva v EU. Začnú s tým už o niekoľko dní, keď nás v Bratislave poctí svojou návštevou celá Európska komisia. Ako inak, pridali sa už aj autodopravcovia...každý chce dosahovať priemer EU. Nikoho som však nepočul povedať ako on prispeje k tomu, aby všetko na jeho pracovisku klapalo.

Čo k tomu dodať? Snáď len toľko, že táto ďalšia nátlaková akcia je aj  ďalším pokusom, ako celému svetu predviesť, že  učitelia na Slovensku trpia a že sa im ubližuje. Aj takto sa dá zviditeľniť krajina v ktorej žijú, pred celou Európou. Je to ich pokus o to, ako by sa dalo od vlády vytrieskať peniaze pre svoj prospech. Zopakujú však iba to, čo sa dialo už aj za stredoveku. Aj vtedy sa totiž "chudina" tešila na svoju príležitosť a z podobných návštev ťažila. Ak si urobíme krátky výlet do histórie, dozvieme sa prečo. Učitelia, hlavne "dejepisári", by tiež mohli o tom niečo vedieť a možno ich to aj v niečom inšpirovalo.

Keď navštívil stredovekú Prahu nejaký významný panovník alebo cirkevný hodnostár z cudziny, každý vtedajší vladár sa mu snažil predviesť bohatú históriu svojho kráľovstva, ako aj to, že jeho obyvateľstvo žije v pokoji a blahobyte. Čo však urobiť so všetkými žobrákmi a s chudinou, ktorá by tento dojem mohla naštrbiť? Svoj vlastný trik mal na to, osvietený vladár Karol IV. Tesne pred tým, než prišla vzácna návšteva, porozdával chudine a žobrači peniaze pod podmienkou, že zalezie do svojich brlohov, nebude v tom čase žobrať, ani sa ukazovať na očiach. Pre všetku bedač to bola vítaná príležitosť ako prísť k peniazom a užívať si ich. Tí ostatní, lepšie situovaní a oblečení mohli postávať na chodníkoch, mávať a prevolávať hosťom na slávu.

Čo však má urobiť táto vláda s otravnými učiteľmi? Ustúpi ich neprimeraným požiadavkám  a bude mať od nich v čase predsedníctva pokoj? V každom prípade potom musí počítať s tým, že vrece sa roztrhne a každý bude chcieť pre seba viac peňazí a každý sa bude snažiť uhryznúť  si zo spoločného koláča čo najväčší kus. Iba pre tých najchudobnejších dôchodcov ostane z toho koláča iba 1,90 eur. Možno 2-3 eurá, no nebude to viac, než budú platiť za avizované zvyšovanie koncesionárskych poplatkov. To však už našich pedagógov nezaujíma.