Pezinčanku dočasne umiestnenú v Grasalkovičovom paláci médiá ospevujú ako určujúci prvok medzinárodnej politiky

Chcel som dať novej prezidentke Slovenskej republiky čas do 20. septembra 2019. Príslovečných sto dní pokoja a pohody pri štarte v najvyššej štátnej službe. Zámerne nepoužívam pojem „hlava štátu“, veď túto ženu nezvolila do funkcie ani len tretina občanov Slovenska. Napriek najslabšiemu mandátu v doterajšej histórii samostatného štátu však verím, že výkon funkcie nebude iba a len o hodnotení jej imidžu, účesu, farieb a strihu šiat. Pavol Demeš, považovaný za dlhodobú predĺženú ruku špekulatívneho miliardára Georgea Sorosa, pri jej nástupe do Grasalkovičovho paláca povedal: „Čaputová jednoducho bude tvárou Slovenska v celom svete. Všetky oči budú na nej a bude pod veľkým tlakom i drobnohľadom.“

Počas letnej uhorkovej sezóny pokračovala vo vytváraní glorioly a v nafukovaní umelej osobnosti tiež RTVS.

Bolo by fajn pre Slovensko, keby rozhodujúcimi boli jej činy, vyjadrenia či postoje v záujme väčšiny, ak už nie všetkých občanov republiky. A rozhodovanie najmä v zložitých a kritických situáciách. Lebo tých bude v najbližších rokoch ako komárov na Záhorí...

Dosadená figúrka

Napriek tomu nielen bulvár, no tiež médiá hlavného finančného prúdu spustili od jej inaugurácie vopred nastavený cyklostyl. Pochopiteľne, na solárny pohon, veď enviro musí byť! Píšu a prinášajú obrázky či zábery s optikou zameranou na viditeľné, no nepodstatné. Tak ako pri obdivnom pohľade na starobylú amforu vystavenú v múzeu. Tvarovaná, vyfarbená, no prázdna. Spomeňme napríklad jedno zhodnotenie zahraničnej cesty v bulvárnom denníku: „Jeden Brusel, tri outfity. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová (46) po svojej prvej zahraničnej ceste do Českej republiky zožala vlnu kritiky za pokrčené šaty. Tentoraz už nič nenechala na náhodu a pri svojej návšteve v Bruseli sa radšej dvakrát prezliekla. Cestu lietadlom absolvovala ešte v sukni, belgického kráľa Filipa už zdravila v oslnivej ružovej a neskôr sa v kráľovskej modrej stretla s končiacim šéfom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.“ Alebo následne – počas návštevy Paríža – jeden z webových portálov v kocke informoval tiež o najdôležitejšom. „Prezidentka prekvapila: na návšteve Francúzska s novým účesom, ktorý ju rozžiaril!“

Napriek prevažujúcej ľahostajnosti k tejto figúrke dosadenej na šachovnicu svetovej politiky s jasným cieľom cudzích záujmov, osobne som pri pohľade na fotografiu uvítal zmenu imidžu. Veď ten s prepáčením „bunker“ na hlave a do tváre, s ktorým sa dúhová Zuzana zjavila vo verejnom živote, prezrádzal očividne až príliš mnoho o jej vnútre i hodnotách.

Lacný kompliment

Osobne som v tých hustých vlasoch do tváre videl zjavnú snahu o maskovanie neistoty a skrývanie strachu. Samozrejme, že pri francúzskom prezidentovi Emmanuelovi Macronovi s nejasnou identitou a diskutabilnou orientáciou (politickou) v Paríži jej ženskosť vynikla. Na brífingu vo francúzskej metropole označil Macron prezidentku Čaputovú za „symbol zjednotenej Európy“. Politici a verejní činitelia by mali zvažovať slová v každej chvíli. Toto ľahkovážne vyjadrenie, ktoré sa nezrodilo z pravdy, bolo však len lacným komplimentom očareného (?) nájomcu Elyzejského paláca. Za pár dní vo verejnom živote sa predsa nikto nestane nijakým symbolom. Myslím, že ak sa Čaputová za tie dva mesiace vo funkcii prezidentky štylizuje do nejakého symbolu, nanajvýš sa z nej rodí symbol zjednotenej Gejurópy... Ktovie, či jej už vtedy počas dvojdňovej návštevy Francúzska Emmanuel Macron prezradil, že sa v auguste chystá otvoriť tému a presadiť umelé počatie pre lesbičky?

O prešľapoch, urážkach hláv susediacich štátov Česka, Poľska či Maďarska, neúctivosti voči ich občanom, o porušení diplomatického protokolu a zvyklostí touto učnicou v kuchyni diplomacie však ani slovko...

Počas letnej uhorkovej sezóny pokračovala vo vytváraní glorioly a v nafukovaní umelej osobnosti tiež RTVS. Snaživosťou predbehla dokonca bulvár, keď po prvých troch zahraničných cestách v krajinách V4 pripravila podľa dodaných nôt do vysielania večerných správ bilančný oslavný materiál, vykresľujúci Pezinčanku dočasne umiestnenú v hlavnom meste Slovenskej republiky ako určujúci prvok medzinárodnej politiky. O prešľapoch, urážkach hláv susediacich štátov Česka, Poľska či Maďarska, neúctivosti voči ich občanom, o porušení diplomatického protokolu a zvyklostí touto učnicou v kuchyni diplomacie však ani slovko... Redaktor Jakub Prok pritom nie je ani expert, ani zahraničnopolitický komentátor, aby sa púšťal do týchto sfér. Skôr to svedčí o previazanosti, vplyve a zasahovaní bývalého kolegu RTVS, dnes hovorcu prezidentky Martina Strižinca do vysielania verejnoprávnej televízie. Na bilancovanie nebol žiadny dôvod.

Oligarchami platení novinári

Mesiac vo funkcii predsa nie je výročím. Akáže nezávislosť, ak prezidentský palác priamo riadi a ovplyvňuje spravodajskú redakciu najvplyvnejšieho elektronického média? Hoci len pod falošnou zámienkou „slabej medializácie a nedostatočného mediálneho prezentovania Zuzany Čaputovej“, ktorú vymysleli veršotepci v Grasalkovičovom paláci. Treba si to pamätať, až sa najbližšie – ešte pred parlamentnými voľbami 2020 – pustia zase do opľúvania slobody slova a médií na Slovensku oligarchami platení novinári, politické mimovládne organizácie spolu s mocibažnou opozíciou.

Modrý koberec dlhokánskeho módneho móla Zuzany Čaputovej sa rozvinul a bude sa päť rokov ťahať i prelínať celým severoatlantickým teritóriom. No už teraz – v úplných začiatkoch neisto kráčajúcej modelky, ktorá na ňom vystrieda množstvo šiat všetkých farieb, kostýmov rôznych strihov, klobúkov a lodičiek s kadejakými podpätkami, kreatívne účesy i mejkapy, neskôr plášte, kabáty i umelé kožuchy – badať farebnú nesúrodosť jeho okrajov. Trikolórou Slovenskej republiky je biela, modrá, červená. Koberec prezidentky Čaputovej má však viacfarebné lemovanie. Ktovie či sa k prvej slovenskej prezidentke s túžobne upretým pohľadom za oceán dostali varovné slová amerického spisovateľa Johna Greena: „Pokiaľ chceš dúhu, musíš rátať s dažďom!“