Mesto Prešov sa svojim počtom obyvateľov zaraduje na tretie miesto na Slovensku. Archeologické nálezy dokumentujú jeho osídlenie už v 4. a 5. storočí n.l. Prvá písomná zmienka je z roku 1247. Štátne prírodné rezervácie chránené územia, študijné plochy a náleziská, vzácne historické objekty, sakrálne a technické pamiatky sa nachádzajú od krajského mesta čo by kameňom dohodil. Stávajú sa vdačným objektom nielen na fotografovanie. V prípade záujmu je možno sa k ním dostať v priebehu hodiny a v každom ročnom období kratšou, či dlhšou vychádzkou, bicyklom , autom, MHD, či železnicou. Cestujúcim autom, či železnicou na trase Prešov – Sabinov iste neujde pozornosti Šarišský hrad nachádzajúci sa na kužeľovitom kopci v nadmorskej výške 570 metrov nad mestom Veľký Šariš. Svojou rozlohou sa zaraďuje medzi najväčšie na Slovensku. Východným smerom nad obcou Kapušany upúta na skalnom výbežku Zamčisko v nadmorskej výške 511 Kapušiansky hrad. Je dobre viditeľný z diaľky tiež vo večerných hodinách , keď je osvetlený z ciest od Bardejova, Vranova prechádzajúc touto obcou smerom do Prešova, či opačne. V neďalekej prímestskej časti krajského mesta v obci Haniska na kopci Furča sa týči pomník Sedliackeho povstania v r. 1831. Postavený bol v roku 1938. Nad obcou Ruská Nová Ves sú zrúcaniny Zbojníckeho hradu.

S pekným výhľadom na krajské mesto nachádza sa unikátny a nádherný komplex Kalvária so 14 kaplnkami. Kostol sv. Kríža a kaplnka Svätých schodov. Tento urbanisticko-architektonický komplex bol postavený v rokoch 1721 až 1729 a zaraďuje sa medzi najkrajšie na Slovensku.

Pri výstupe na ktorúkoľvek uvedenú lokalitu odmenou sú nevšedné výhľady do širokého okolia, údolia rieky Torysa a Sekčova, či na stavbu, ktorá sa rozrastá v uvedenom priestore. Z vyššie položených miest a v dobrom počasí je možno vidieť končiare vzdialených Vysokých Tatier.

Okrem vzácnych historických objektov a iných kultúrnych pamiatok uvedených v tomto článku v centre mesta upúta svojou dominanciou Konkatedrála sv. Mikuláša, Katedrálny chrám Jána krstiteľa, Chrám sv. Alexandra Nevského, Evanjelické kolégium, ktoré v dávnej minulosti patrilo medzi najvýznamnejšie vzdelávacie inštitúcie v Uhorsku. Túto sklutočnosť potvrdzujú osadené pamätné tabule s uvedením mien Pavol Országh Hviezdoslav, J.M. Korabinský, pamätná tabuľa J. A. Komenskému osadená pri príležitosti jeho krátkeho pobytu v Prešove v r. 1654. V uvedenej škole študovali F. Kerényi , J. Záborský, F. Kosúth a ďalšie významné osobnosti. V evanjelickom chráme a. v. sv. Trojice sú uložené ostatky 4 obetí z popravy  24 popredných mešťanov a šľachticov z roku 1687, ktorú vykonal cisársky vojenský súd známy ako Prešovský krvavý súd pod vedením generála Antónia Caraffu. V roku 1930 ich dopravili do Prešova, kde boli dovtedy tajne pochované a ukryté  v kostole v neďalekej obci Svinia. Za pozornosť stojí vidieť pamätný stĺp na pamiatku stretnutí básnika F. Petöffiho, M. Tompu a F. Kerényiho, ktorý sa nachádza na okraji mesta na Wilecovej hôrke pod lesom, kde sa schádzali. Uvedená trojica mala úzky kontakt z vyššie uvedeným Kolégiom.

Pozoruhodný je Františkánsky kostol zasvätený sv. Jozefovi na Slovenskej ulici. Pár desiatok metrov od Hlavnej ulice sa nachádza zaujímavá a najkrajšia ortodoxná synagóga na Slovensku. Treba poznamenať, že tento objekt má od dávnej minulosti a svojej existencie zaujímavú históriu využitia. V súčasnosti slúži svojmu účelu. Návštevníkovi určite neujdú pohľady na vystavené zbierky na poschodí, ale aj celkovú výzdobu v interiéri synagógy.

Svojou architektonickou stavbou a exteriérovou výzdobou iste upúta Rákocziho palác, v ktorom sa nachádza Krajské múzeum, tiež Klobušického palác, budova radnice, župný dom a ďalšie.

Necelých 10 km západne od Prešova v dedinke Brežany sa nachádza drevený kostolík sv. Lukáša, ktorého vznik sa datuje z roku 1727. Je národnou kultúrnou pamiatkou. V susedných Rokycanoch je kostol z 15. storočia. Okrem iného je pozoruhodný dreveným stropom.

Nie len uvedené lokality sú veľkým lákadlom pre návštevníkov a turistov. Ďalšie sa nachádzajú v bližšom či vzdialenejšom okolí. Zvláštnu pozornosť návštevníkov zasluhuje kaštieľ vo Finticiach so svojou vzniknutou expozíciou rodiny Deseffiovcov. V okrese Prešov je množstvo vzácnych kaštieľov a kúrií, ktoré už ako aktívny dôchodca a bývalý riaditeľ Krajského múzea v Prešove RNDr. Jozef Palášthy, CSc. štetcom a olejovými farbami zdokumentoval farbami v obrazoch, ktoré predstavil aj verejnosti na troch výstavách v priestoroch Okresného osvetového strediska v Prešove.

Národnou kultúrnou pamiatkou a európskou raritou sú technické pamiatky na ťažbu soli v Solivare. Jednou zo vzácnych pamiatok celého komplexu budov je varňa soli, sklad soli, zásobníky soli s drevenými nádržami poznačené rokmi a silou soľanky. Technickým skvostom je gápeľ, kde sa nachádza šachta Leopold na ťažbu soli. Na vyvýšenom kopčeku je z drevenej konštrukcie postavená klopačka, ktorá slúžila od dávnych čias ako strážna veža, ohlasovňa požiaru, ohlasovanie pracovnej smeny, či iných dôležitých správ pre banícku usadlosť. Oznam sa uskutočňoval búchaním kladiva z bukového dreva na hrubšiu bukovú dosku v dĺžke takmer 1 meter. Návštevník tohto unikátneho  technického areálu pri jeho návšteve získa množstvo zaujímavých informácií a odnesie si nevšedný zážitok o vysokej dômyselnosti technických vedomostí a zručností našich predkov.

Za Zlatou Baňou na východnej strane Slanských vrchov sa nachádzajú Dubnické opálové bane, ktoré vznikli a boli známe už v 3. storočí n.l. pri osade Dubník. Najväčší exemplár vzácneho opálu na tomto ložisku Harlekýn vážil 607 gramov. Nachádza sa vo výstavných priestoroch prírodovedného múzea vo Viedni.

Postupne ťažba z dôvodu nerentabilnosti bola ukončená v r. 1922. Od uvedeného roku boli bane opustené a stali sa domovom v kolóniách zimujúcich netopierov. Pri tejto príležitosti je treba spomenúť bývalého pracovníka múzea RNDr. Jozefa Palášthyho , CSc. vtedy vedúceho prírodovedného oddelenia, keď v rokoch 1963 – 1970 v štôlňach Dubníckych opálových baní ako prvý na východnom Slovensku previedol takmer 2 300 obručkovaní tu zimujúcich netopierov, čím sledoval ich migráciu a zimovanie všetkých druhov s dôslednou písomnou a fotografickou dokumentáciou. Získané údaje publikoval v odbornej tlači, kde mali patričný ohlas.

V súčasnosti a po obnovení súkromnou spoločnosťou v r. 2012 bola ťažba opäť spustená a 1. 6. 2015 sprístupnená pre návštevníkov, ktorí si majú možnosť pozrieť 1.2 km starých štôlní Jozef vo významnom  a chránenom objekte Dubnícke bane.

Obľúbeným  a celoročne turistami navštevovaným miestom nielen Prešovčanov je prímestská chatová oblasť Cemjata vzdialená necelých päť kilometrov západne od mesta. Najmä v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia tu bol poskytnutý pre návštevníkov priestor všestrannej rekreácie, čo pretrváva dodnes.

Ako uvádza Štefan Sabol v knihe Prešov v minulosti a dnes (vydanej v Nakladateľstve Čas Bratislava v roku 1943) bolo tu letné kúpalisko, tenisový dvor. V zime lyžiari využívali terény na lyžovanie, v lete na pešie turistické trasy do okolia. Les bohatý na ihličnaté a listnaté stromy tiež pramene minerálnej vody bohatej na železitú vodu obohatenú o kysličník uhličitý boli základom na vybudovanie kúpeľov, kde sa liečili choroby všeobecnej slabosti, choroby srdca, ženské a nervové. Kúpele v časoch Uhorska boli u pacientov veľmi obľúbené a prístupné verejnosti. Lekársku starostlivosť s personálom zabezpečoval lekár z Prešova. Doprava z mesta bola zabezpečovaná autobusom, ktorý doviezol záujemcov najmä v sobotu a v nedeľu k hotelu Imperiál.

Návštevníkovi, turistovi iste neujde zaujímavosť na náučnom chodníku v lese v lokalite Brecin, ktorý otvorili Školské lesy na Cemjate. Ide o malú lesnú čistinku vedľa diviačej obory s informačnou tabuľou a pamätným kameňom osadeným na pamiatku jednej z posledných obetí osobných súbojov.

Bohatý spoločenský život vtedajšej hýriacej šľachty, ktorý neraz vyústil do osobných urážok až po streľbu z pištole na 25 krokov. Známe boli dueli grófa Szizmanayho, Gundelfingera, najmä baróna Luzsenského, ten padol úplne v poslednom súboji 8. januára 1881. Pamiatkou na tieto udalosti zostalo pomenovanie priľahlého lesa Zabíjaná. V pôvodných objektov je v súčasnosti zriadený Domov sociálnych služieb Harmónia.

Pár metrov západne od záhradkárskej osady pod lesnou cestou, na začiatku ktorej je závora, preteká pomerne pod prudkým svahom z oboch strán lesný jarček, pri ktorom sda nachádza obrovský kamenný útvar – Čertov kameň. Je zaujímavým objektom a raritou pre každého návštevníka. Jeho vznik a štruktúru opisuje na informačnej tabuli už nebohý profesor Ján Koštialik.

Pre skultúrnenie uvedenej lokality a pohodlnému prístupu z oboch strán lesného svahu boli postavené kvalitné drevené schodištia so zábradlím, žiaľ, tie tam už nenájdeme. Školským lesom patrí poďakovanie za vytvorenie náučných chodníkov v obvode Cemjaty. Z dejinných udalostí v tejto lokalite a pre zachovanie uvedenej skutočnosti je potrebné venovať pernamentnú starostlivosť, aby nedošlo k lesnému pohlteniu samorastmi a hustými krovinami, čím by mohlo dôjsť k zaniknutiu tohto priestranstva a zabudnutiu jednej z najvýznamnejších udalostí v histórii v tejto obľúbenej prímestskej lokalite Prešova.

Mesto Prešov patrí k významným historickým mestám na Slovensku. Zostáva na záujme toho ktorého návštevníka – turistu, čo si vyberie z bohatej ponuky historických, technických, sakrálnych, prírodných a kultúrnych pamiatok s fotoaparátom a plecniakom na chrbte.

Foto: Milan Kaľavský