Hneď potom ako sa turecký prezident Erdogan ospravedlnil ruskému prezidentovi za zostrelenie lietadla, došlo na letisku k bombovému útoku,  čo bola jasná predzvesť nespokojnosti časti tureckej vojenskej elity s tým, že sa rusko - turecké vzťahy začínajú dostávať do normálu. A samozrejme nielen tureckej armádnej elity. Len čo znova na turecké pláže začali prúdiť ruskí turisti a začali sa obnovovať prerušené obchodné vzťahy, logicky muselo prísť niečo, čo by tento stav zmenilo. 

Nie je bez zaujímavosti, že krátko pred pučom v Turecku prišiel do Moskvy  americký minister zahraničia Kerry, ktorý priniesol návrhy, ako keby  už Erdogana nebolo. A po puči odmietol komentovať situáciu, s tým , že nemá dostatok informácií. V Európe tiež všetci mlčali, vrátane velenia NATO. Ale prečo, keď bola ohrozená jedna z vážnych krajín, ktorá je členom NATO? Keď sa puč prevalil,  a nemecká vláda kancelárky Merkelovej povedala, že plne podporujú demokraticky zvolenú vládu /teda Erdogana/, všetci ostatní mali noty a spievali podľa nich. Pre zaujímavosť treba povedať, že Erdogan celkom vážne sondoval možnosť azylu v Nemecku a bol odmietnutý... Niektorí noty nedostali, slovenský prezident napríklad  mlčal, z Bieleho domu noty nedorazili, a nebol ani dojatý a ani hlboko dojatý, ako v prípade teroristického útoku v Nice. Slovenský premiér sa  vyjadril aj takto: „Teroristický útok v Nice a to, čo sa stalo v Turecku nie sú izolované udalosti“. Vzápätí hneď dodal, že tieto udalosti sa týkajú celého sveta, aby túto jeho celkom zaujímavú myšlienku náhodou niekto nevyložil inak.  Najzaujímavejšie však je, že teroristické organizácie islamského štátu/IGIL/ pozdravili Erdogana  s potlačením puču a dokonca mu poslali tortu s jeho podobizňou. Naozaj pekelne zamotaná realita, tak ako celý dnešný svet.

Slovenské média sa ukázali v hlbokej demencii a nevedeli ako to komentovať, lebo nevedeli, čo je čierne a čo je biele. Tiež nemali noty.

A zaujímavé je, že predtým vykresľovali Erdogana ako diktátora, ktorý potláča slobodu tlače i ľudské práva, čo je síce pravda,  ale bez pochopenia situácie v Turecku pravda hodne mätúca. Ukázalo sa to nakoniec po potlačení puču, Turecko žiada vydať v USA žijúceho miliardára bohoslovca a údajne iniciátora puču v Turecku, tento človek patrí medzi 100 najväčších osobnosti na svete podľa agentúry Forbes. Tento miliardár žijúci ako pustovník v Pensylvánii okrem iného povedal: Našou úlohou je – formovať islamský svetonázor, len tak môžeme obsadiť Rusko, bez akéhokoľvek džihádu. Erdogan pri tom tiež povedal, že s pučistami bol aj ten pilót, ktorý zostrelil ruskú stíhačku a tým povedal  aj to, že zostrelenie išlo mimo neho, a podozrenie padá na základňu NATO, kde bolo aj velenie vzdušných síl Turecka a generál tých síl bol zatknutý, čo už je jasné ospravedlnenie sa Rusom. Tento generál požiadal o azyl v USA a bol odmietnutý . NATO pri tom mlčí ako voš pod chrastou. A predseda tureckej vlády podotkol, že krajina, v ktorej žije iniciátor puču, nemôže byť ďalej priateľom Turecka. Naše média vykresľovali Erdogana, ako človeka, ktorého nenávidí vlastný národ a hľa, cez SMS, ktorú ukazovala moderátorka v tureckej televízii Erdogan vyzval národ aby vyšiel do ulíc. A stalo sa, národ poslúchol a to tiež prispelo k zmareniu puču, lebo vojaci boli zaskočení, že majú strieľať do vlastného národa... Nehovoriac už o tom, že keď pučisti prišli do štátnej televízie, nemali ani šajnu ako ju vypnúť a pýtali si rozumy od  zamestnancov, niektorí si zasa mysleli, že ide o cvičenie.  Po zbabranom puči nasledujú také humorné veci, ako blahoželanie Erdoganovi od  islamských extrémistov, alebo tvrdenia, že puč bol inscenovaný samotným Erdoganom alebo volaním o tolerancii k uväzneným.

Ale turecký národ si žiada hlavy strojcov puču a Erdogan v tureckej televízii povedal: načo by som mal týchto ľudí celé roky kŕmiť vo väzniciach, keď národ pre nich žiada trest smrti. A  nakoniec to skončí, ako tradične, aj tak u Putina. No a len naivný hlupák si môže myslieť, že Putin nepriložil ruku k dielu, už aj tým, že obnovil vzťahy z Tureckom a prijal ospravedlnenie Turecka. Tento Putin je vždy o míľu pred myslením a konaním západných lídrov. Možno celkom reálne konštatovať, že USA stratili Stredný východ definitívne, tak ako aj Čierne more, ktoré je pre Rusko /Dardanely a Bospor/ veľmi dôležité. Nedeľný telefonický rozhovor medzi Putinom a Erdoganom skončil vo vzájomnom porozumení a obidvaja sa dohodli, že sa Erdogan priletí do Moskvy v prvú augustovú nedeľu, keď dokončí stabilizáciu krajiny. Pravdou je aj to, že Erdogan rozohral veľkú hru, a puč nie je koniec ale len začiatok tejto hry.

Zdá, sa že o tomto puči Erdogan vedel, aj sa naň pripravil, lebo v auguste sa chcel aj tak vysporiadať s nespokojencami v armáde a administratíve. Ako to skončí to nevie nikto, isté je, že sa to môže odraziť aj na vzťahoch Turecka s EÚ v súvislosti s emigráciou, čo nie je nič potešiteľné. A nakoniec zábavný titulok  článku  dementného Sme v pondelok: Turecký puč je prehrou Západu. K tomu už niet čo dodať, len hádam slová šéfredaktorky tohto periodika, ktorá tak nápadne pripomína Lady Chaterlyovú, že puč spôsobil prehru demokracie...