Čo viete o novinároch? Ja zhola nič. Celý život čítam noviny, tak ako každý kto rád číta, ale autor článku ma nikdy nezaujímal. Obvykle zhodnotím obsah, zamyslím sa nad podstatou, ale „pisálka“ vždy prehliadnem. Keby som mohla prehliadnem aj moderátorku televíznych novín, až tak ma novinári nezaujímajú, ale tie  zvyknú mať trendy účes.

Rovnako nič neviem o súdoch a sudcoch, lebo právo ma nikdy neoslovilo. Vlastne v tomto prípade niečo predsa. Máme sudcu Harabina. Toho zlého. Nikdy som sa z novinárskych článkov, obvykle bez hlbšej emócie pravdu nedozvedela, prečo je ten sudca taký zlý. A to som sa na to pýtala už kde koho, naposledy cez e-mail prezidenta Kisku, ale na pravdu o Harabinovi neodpovedal. Možno to len nevie.

Problém je v tom, že tento sudca považuje novinárov za skorumpovaných, na Slovensku pôsobiacich ako štvrtá moc, čo je v demokratickom a právnom štáte neprípustné, politikov za hlavných podozrivých, niektorých sudcov za policajtov, generálneho prokurátora za bábku Smer-u. A naopak niektorých policajtov obviňuje z toho, že sa stavajú do pozície sudcov. Neuznáva policajnú inšpekciu ministerstva vnútra, dokonca ju v rozsudku zrušil a prezidenta Kisku označuje za úžerníka, ktorý je dlžný na pokute za nezákonné financovanie svojej volebnej kampane viac ako 11 miliónov eur.

Všetko samozrejme hovorí verejne a všetky pokusy ho zastaviť skončili fiaskom, lebo za 35 rokov čo je sudcom, nikto ho nedokázal za nič potrestať a to ho už potrestať navrhli hádam všetci, čo trestať sudcov majú povolené. Naopak čím viac sa ho snažia potrestať, tým viac pred Slovenskom hlása svoju pravdu, jeho oponenti stále viac a viac ustupujú z bojiska. V zázname teda nemá ani čiarku a vojnu vyhráva tiež  lebo vedie na body. Vysoko.

Kauzálne je známe tiež, že všetky opodstatnené fabulácie na jeho osobu, zverejnené médiami  žaloval a následne aj vyhral. Náhoda? Alebo ďalší spravodlivý a preto len logický triumf tohto nepriateľa médií  nr.1. To naozaj neviem, aj keď na náhody veľmi neverím. Pokiaľ sa dokáže jeho pravda aj v ďalších kauzách, kde podal žalobu na ochranu osobnosti na redakciu SME a opakovane na RTVS za ďalšie fabulácie pred niekoľkými dňami, existuje veľký predpoklad, že v odškodnení bude žiadať aj sankčnú časť, čo sa môže šplhať až do miliónov eur.

Harabin teda tvorí dejiny, pretože doteraz na Slovensku vyrábali kauzy iba novinári. Dnes vyrába z novinárov kauzy sudca Harabin. Je tu však okrem ochrannej aj ďalšia rovina pri šírení fabulácií. Trestno - právna. Čo sa teda stane keď parlament prijme, dnes už pripravovaný zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb? Zničí tak Harabin média-nemédia na Slovensku úplne? Málo pravdepodobné, pokiaľ je generálnym prokurátorom  pán Čižnár. Ale čo bude, keď nebude?

Dnešná predsedníčka NS SR, sudkyňa Švecová bola v minulosti, keď na jej stoličke sedel Harabin.  A ona bola jeho pravou rukou, médiám vcelku nepohodlná. Ale potom ako Harabin dobrovoľne kvôli nesúhlasu s postupom vlády premiéra Fica, čo mimochodom na Slovensku okrem neho žiaden politik neurobil, po troch rokoch odišiel z kresla ministra spravodlivosti a znovu ako trestný sudca začal obliekať talár, Švecová ho nie príliš transparentne a za výdatnej pomoci tretieho sektoru, zbavila funkcie predsedu NS SR a na spôsob rímskeho cisára zasadla na jeho trón.

Neskôr ho zbavili aj kresla predsedu Súdnej rady, samozrejme zákonne. Akože inak, a po čase, keď sa Kaliňákovi zdalo, že veľmi vystrkuje rožky spravodlivými rozhodnutiami, cez „juristutku“ Švecovú, zosadili Harabina aj zo šéfovania trestného kolégia na Najvyššom súde SR a z ministra sa tak stal len radový sudca, aj keď na Najvyššom súde SR. Za čo teda dnes Harabin so všetkými bojuje? Neviem, ako vám, ale mne to pripomína  boj o jeho profesionálnu hrdosť a česť, lebo nič iné  už v hre nie je. Teda okrem jeho života, lebo lampa na sudcov  tiež nepadá každý deň.

Odložme konšpiráciu do šuplíka starej komody, spolu s ľudskou emóciou a vráťme sa k faktom. Nech pôsobil Harabin za posledných 15 rokov kdekoľvek a robil čokoľvek, vždy to bolo zlé  niekto ho za to lynčoval. Viď mená ako Lipšic, Žitňanská, Borec, či“ mafiánsky vyzerajúci Kali“. Ale nielen oni.  Vyslovenie mena Štefan Harabin vzbudzuje rešpekt hodný Marca Aurelia Cicera aj pre samotného prezidenta. Ja, po vzore jednej z pesničiek Joža Ráža „ sa usmievam a iba si pískam“, lebo nie je práve to, že ho politici nenávidia, najvyšším Harabinovým vyznamenaním? Veď uvažujme logicky. Kto najviac nenávidí sudcov? No, predsa zločinci.

 Akýsi človek s citlivým okom pozorovateľa povedal, a možno som to bola aj ja, už neviem, že hrdosť, česť a spravodlivý hnev z neprávosti sú jediným spoľahlivým ukazovateľom neoblomnosti charakteru sudcu. Ja u Harabína vidím všetky tri. Dokonca štyri, lebo k tejto rovnici spravodlivosti, treba pripočítať aj jeho mimoriadnu právnu erudovanosť.  Možno by to mali začať vidieť aj novinári. Aj keď neviem, či to už nestratilo zmysel. Verejnosť totiž  všetko už pochopila sama.

(vybral Dušan Konček)