Keď v polovici júna zaplavili desaťtisíce nadšencov letisko v Trenčíne, aby si vypočuli hudobnú skupinu Rammstein, primátor mesta, rodený Trenčan, nadšený hudobník a člen príležitostných kapiel primátorov a diplomatov, povedal, že Trenčín sa vo svete zviditeľnil. Na Slovensku hrala kapela, ktorá je svetovo najúspešnejším nemeckým vývozným tovarom. Vlani zarobila len na predaji lístkov na dvanásť koncertov šesťdesiatštyri miliónov dolárov, viac ako päť na koncert, a k tomu ešte veľké sumy za upomienkové predmety.

Tí, ktorí sa nevyznajú v industriálnej metalovej hudbe, a tipujem, že to je väčšina obyvateľstva a asi väčšina matičných čitateľov, si museli položiť otázku: Čo prilákalo do päťdesiattisícového Trenčína vyše štyridsaťtisíc fanúšikov metalového rocku? Veď na dvoch koncertoch v takmer dvojmiliónovej Viedni ide o stotisíc? V poradí druhé vystúpenie tejto kapely v Trenčíne je veľká vec pre mesto a nadšencov, ale malá v počte 862 koncertov v 46 krajinách sveta od roka 1994. O čom spieva kapela, v čom strháva obrovskými emóciami počas koncertov aj masy slovenského publika? Aj u nás publikum rozdeľuje jedno jediné písmeno – m. Skupina si dala meno pôvodne Ramstein podľa miesta najväčšej americkej vojenskej základne v zahraničí. Výstražne, na pamäť obetí zrážky dvoch vojenských lietadiel tu totiž zahynulo sedemdesiat ľudí. Neskoršie však doplnila názov o jedno m – na Rammstein.

Až do Trenčína sa v médiách a politickom slovníku najväčšmi používal názov s jedným m. Presnejšie Ramstein Air Base, na tejto základni USA a dnes aj NATO sa konali početné rokovania i s účasťou „našich“ vládnych činiteľov, pokiaľ ide o Ukrajinu. Politici a médiá píšu Ramstein, hudobní nadšenci Rammstein. Oba  svety však rozdeľuje oveľa viac. Skladby tejto kapely sú jednoznačne provokatívne a znovu a znovu priťahujú publikum. Od prvopočiatku sa jej vyčítalo, že je pravicovo radikálna, ale podľa médií je to pohľad Nemcov zo západnej časti, zvrchu sa dívajú na tých z východu – z bývalej NDR. Texty pesničiek, ohňové divadlo to všetko bolo ako šoková terapia a pomsta Východu, výsmech voči všetkému, čoho sa amerikanizovaný Západ hrozí a desí. Hudobný priemysel to umožňuje.

Kapela šokovala aj videom Deutschland, Deutschland. Ale všetko treba rozobrať na drobné vedno s textami kapely. Slová okrem veľkolepých ohňových predstavení oslovujú, strhávajú aj tisíce nadšencov Slovensku. Tie tisíce, čo prišli na koncert, aby to zažili, kým iné tisíce si záznamy z trenčianskeho koncertu môžu pozerať doma na veľkých obrazovkách televízorov z internetového youtube. Náhodou som sa v čase trenčianskeho koncertu potuloval po nemecky hovoriacej časti Európy. V mediálnej záľahe a nekonečných nemeckých televíznych besedách bol iný obraz pôvodne východonemeckej kapely a jej hviezdy – šesťdesiatnika Tilla Lindemanna. Nehovorilo sa o koncerte v Trenčíne, ale na prvých stránkach novín a obálkach časopisov sa dlhé dni prepierali výpovede dievčat, ktoré sa starostlivo vyberali do prvého radu pred pódiom a potom po koncerte boli prizvané za pódium, backstage, odkiaľ sa zväčša šlo do hotela...

Všetko prepuklo, keď sa ozvala írska fanúšička, ktorá šla na koncert do Litvy a tam údajne, keďže bola osobitne vybraná či skôr vyvolená, mala stretnutie so svojím hviezdnym idolom. Redakcie vytvorili osobitné skupiny, či skôr komandá, aby získali čo najviac výpovedí od dievčat, ktoré dostali a s nadšením aj opakovane prijali výnimočné ponuky. Škandál bol na svete, okamžite sa našlo dostatok političiek, ktoré odsúdili nielen frontmana, ale aj celú kapelu, mobilizovali sa aktivistky za zákaz koncertov. Podľa znalcov sa tu odohráva zrážka dvoch svetov – starého sexistického hudobného priemyslu a mladých generácií, ktoré dorástli a žensky dospeli v ére „oznamovacieho“ hnutia MeToo. U nás bola škandálom skôr masová dezorganizácia po koncerte. A pokiaľ ide o škandály, na export nemáme nič. Nám stačí jedna žena a jeden politik, ktorého najprv s nadšením volili a teraz sa ho chcú zbaviť.