Celý 23. tohtoročný týždeň patril v Prešove pripomienke na skutočnosť, že v roku 1297 bola napísaná prvá oficiálna listina, v ktorej je spomenutá existencia tohto dnes krajského mesta. Netreba sa zaťažovať výpočtami, je to rovných 770 rokov. Historici však tvrdia, že prešovská lokalita na brehoch rieky Torysa bola osídlená od nepamäti.

Dni mesta Prešov boli viac či menej zábavné, nie vždy sa všetko vydarí, ale organizátori robili čo sa dalo. Až do dneška však platí, že za málo peňazí veľa muziky nemôže byť. Ale aspoň dostali možnosť regionálne kultúrne súbory a jednotlivci „z domácej kuchyne“, ktorým sa ušlo viac priestoru. A mnohým zaslúžene! Množstvo sprievodných akcií pre všetky vekové kategórie spôsobili, že na svoje si mohol prísť každý. Stačilo iba chcieť prísť do centra mesta alebo na „vysunuté štacie“ (kultúrne ustanovizne, historické objekty, kostoly, športoviská...). Keď sme už spomenuli domácu kuchyňu, nuž nechýbala ani tá. Prešovský klub kuchárov a cukrárov pripravil „open“ súťaž vo varení mačanky, východniarskeho klenotu ľudovej gastronómie, o víťazovi ktorej rozhodovala nielen kulinárska odborná porota, ale aj samotní diváci. Interes bol teda obojstranný. Nemožno nespomenúť jedinečnú výstavu venovanú v Krajskom múzeu oslavovanému výročiu mesta, ktorá predstihla mnohé očakávania. A nemožno nespomenúť ani to, že aj napriek rozdielnym politickým vetrom na prešovskej radnici a krajskej samospráve, obe inštitúcie venovali príprave výstavy veľkú pozornosť.

Sobota 10. júna mala patriť finále Dní Mesta Prešov, ktorého ozdobou mal byť historický sprievod centrom mesta, predstavujúci najdôležitejšie udalosti v 770 ročných dejinách mesta. „Mal byť“ spomíname preto, že až do chvíle, keď sa mal sprievod pohnúť, svietilo slniečko. Síce spoza mrakov, ale všetko bolo pohodové. A potom, keď to bolo najmenej treba zahrmelo, a spustil sa bezohľadný lejak. Kto nemal parazól, utekal pod najbližšiu bránu alebo do najbližšej krčmy, s úprimným želaním, aby to čo najskôr skončilo. Škoda, neskončilo...! A divákom bolo ľúto úsilia organizátorov, chute účastníkov sprievodu, i zmareného záveru pekných osláv. Toto nebolo od prírody spravodlivé, - znelo najčastejšie hundranie. Ale nuž čo, už iba niekoľko rôčkov a budú ešte krajšie oslavy – 777. výročie prvej písomnej zmienky o meste, ktoré má v erbe tri jahody. A možno nebudú až také skromné, ako tie terajšie. Stačí iba málo, dožiť sa!