...s predsedníčkou ZO SZPB Ľubicou Blaškovou

Ak si v 30-ročných dejinách SR nebudeme všímať vlády pravice, ktoré boli pre SZPB katastrofou, tak priznajme, že objektívna pravda o protifašistickom odboji bola v Európe kompletne pokrivená Európskym parlamentom v roku 2019. Viď. jeho uznesenie z 19. 9. 2019 s názvom „Európske uznesenie o význame európskej pamäte pre budúcnosť Európy,“ v ktorom sa píšu priam neuveriteľné falzifikácie.

Na Slovensku a v SZPB sa tejto európskej falzifikácii postavilo len pár ľudí, vrátane vtedajšieho dvojtýždenníka SZPB Bojovník. Mnohí boli postupne eliminovaní a preto nečudo, že v národe, hoci na inom konci republiky, vzbĺkla v roku 2022 iskra vzdoru. Vyjadrovala totiž vážne úvahy o organizačnom odčlenení sa od kolaborantov so súčasným režimom Slovenska. Čiže od zradcov a falzifikátorov pôvodných ideí našich hrdinských dedov a pradedov, od takých režimistov, ktorí nekriticky pochlebujú tým, ktorí sú pri moci.

A preto sa tretíkrát pýtame predsedníčky ZO SZPB Jána Bulíka v Bratislave – Petržalke Ľubici Blaškovej, či nastane nejaký očistný proces v protifašistických radoch už na 18. zjazde SZPB v polovici tohto roka?

- Veľmi by som si to želala, ale neviem to predvídať. Ľahšie sa mi bude na túto otázku odpovedať až po blížiacich sa oblastných konferenciách SZPB, ktoré odhalia, akú devastáciu spôsobilo v našich radoch poklonkovanie súčasných protifašistických funkcionárov dnešnej vládnej moci, čo spôsobilo vzdanie sa vlastnej odbojárskej hrdosti pri ústredných oslavách 78. výročia SNP v B. Bystrici, čo spôsobila kolaborácia vedenia SZPB a jeho médií pri šikanovaní svojho členstva covidovým šialenstvom, o čom je faktická podpora neobanderovcov na Ukrajine, predkovia ktorých sa spolupodieľali na potláčaní SNP a tak ďalej.

Tí členovia SZPB, ktorí neprezliekli kabáty, čakajú na to odpovede. Ak ich oblastné konferencie a zjazd nevyslovia, tak...? Neviem! Viem však, že v takom prípade v SZPB žiadna očista nenastane.  

Ale viem aj iné. Že práve až pri súčasnom vedení SZPB sa začali zjavovať názory o potrebe založenia si čestnejšieho, zásadovejšieho a historicky vernejšieho protifašistického združenia.      

Nedávno boli občania pobúrení dehonestáciou „ministrom vojny“ Jaroslavom Naďom spôsobu osláv 78. výročia oslobodenia mesta Poltár Červenou armádou. Ministerstvo tohto označovača Slovákov za dezolátov uviedlo, že konanie v Poltári bolo v absolútnom rozpore s hodnotovým nastavením rezortu, ale aj SR a celým demokratickým svetom.

- Takzvaný „demokratický svet“, kam patrí J. Naď, je dnes vo výraznej menšine už aj vo svete. Myslím si, že ohlas na toto jeho chrapúnstvo ukázal, že je v menšine aj na Slovensku.

Zásada demokracie, aj tej protifašistickej, znie: Človek má mať právo na svoj názor a dokonca aj na ten nesprávny. Vedia protifašistické orgány kultivovane bojovať s nekonformnými názormi? 

- Áno, aj nie. Lebo SZPB možno má jednotnú organizačnú politiku, no určite ju nemá v ideologickej oblasti. Zväzoví funkcionári to asi nikdy nepokladali za potrebné, pretože do svojej štruktúry nikdy nezaradili ideologicky „jednotiaceho“ človeka či orgán. Taký, ktorý neustále sleduje vývoj na protifašistickom ideologickom poli, analyzuje ho a predkladá zväzovým orgánom návrhy na opatrenia.

V SZPB dnes nemáme ani rozhľadených manažérov, ani vzdelaných ideológov. A pritom hovoríme o potrebe bojovať s neofašizmom, neonacizmom, neoľudáctvom, neobanderizmom... Tak sa teda skúsme opýtať nejakého funkcionára na základnej, oblastnej, či najvyššej úrovni čo to preň znamená? Myslím si, že odpoveď mnohých nebude ani príliš hlboká a ani podnetná. Práve tu vidíme ako neschopní ľudia sú schopní zabiť aj tú najlepšiu myšlienku.

Priznajme si však, že vo Zväze sa ľuďom nechce ísť do funkcií a väčšina z tých, ktorí sa na to nechajú nahovoriť, tak tí sa radšej len „funkcionársky predvádzajú“. Kto má potom ideologicky pracovať a zjednocovať protifašistickú obec?