Bežné leto školských či parlamentných prázdnin sa lepkavými horúcimi dňami ťahá ako roztopený turecký med. V lepšom prípade a pri lepšom počasí sa politicky nudné letné mesiace označujú ako „uhorková sezóna“. Ozdobou, vzrušením alebo i trofejou sú letné lásky, ktoré sa stali v uplynulom storočí inšpiráciou mnohých básnikov, spisovateľov filmárov či pesničkárov. Mne sa narýchlo vybaví skupina Elán (Láska moja), Vašo Patejdl (Ak nie si moja), Tublatanka (Spálená láska), Robo Grigorov (Modlitba lásky) , Marcel Palonder (Láska), Team (Kým ťa mám). Spoluobčania stredného veku poznajú hit Mira Žbirku (Letná láska) z roku 1982, pieseň Mariky Gombitovej (Leto) z roku 1984. Peter Nagy v roku 1985 (Láska je tu s vami). No a mladší  poznajú stále hraný song Richarda Müllera (Milovanie v daždi), no spomenuli by si asi tiež na „Modrú“ Jany Kirschner z roku 1999a mnoho ďalších.   

Nie však teraz a nie na Slovensku. Máme tu prezidentku i establishment, obdivne upierajúci zrak k USA a všetkému, čo je americké...

Aféra Watergate „odstrelila“ prezidenta

V lete roku 1974 začalo vyšetrovanie prezidenta Nixona pre aféru Watergate a inicioval sa ústavný proces jeho odvolania z dôvodu marenia spravodlivosti, zneužitia právomoci a pohŕdania Kongresom. A to išlo „len“ o odpočúvanie sídla konkurenčnej Demokratickej strany... Keď republikán Nixon zistil, že jeho šance skončiť proces odvolania sú veľmi nízke, rezignoval 9. augusta toho roku zo svojej funkcie. V Slovenskej republike sa odpočúva už od momentu predaja mobilných telefónov každý a všetko. Hocikto môže a aj je sledovaný cez počítač, notebook, platobnú kartu, každý z nás je špehovaný a preto potenciálne ohrozený. Lebo operátori, banky i celý IT sektor je povinný zhromažďovať aj poskytovať dáta. Veď nielen tajné služby alebo mafia, konkurenčné firmy, záujmové skupinky, no tiež médiá dnes majú moc, financie i technické prostriedky, aby sa zamerali a zničili kohokoľvek, kto sa im stane tŕňom v oku. Na rozdiel od nás, sa ale v USA princípy demokracie, dodržiavanie ústavy i ohrozenie štátnych záujmov citlivo chránia. Novinári, čo odhalili najväčší politický škandál v dejinách Spojených štátov amerických, dostali Pulitzerovu cenu.

Žeravé slovenské leto

Novinárka sa stala hlavnou postavou najväčšej politickej aféry toto leto i na našom malom Slovensku. Negatívnou. Pre tých, čo dovolenkovali alebo čo sa nedali vtiahnuť v auguste do slovenskej politickej žumpy pred jesennými mimoriadnymi parlamentným voľbami, krátke pripomenutie. Investigatívny novinár a bloger Martin Daňo 6. augusta 2023 na platforme YouTube uverejnil video, na ktorom zachytil sudkyňu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku Pamelu Záleskú s redaktorkou Denníka N Monikou Tódovou na spoločnej dovolenke v penzióne Vila Zvonica v Novej Lesnej. Škandál ako hrom! Nie preto, žeby niekto nedoprial týmto pochybným dámičkám ich romantické chvíle. No preto, že sudkyňa Záleská rozhodovala a rozhoduje najväčšie a najcitlivejšie trestnoprávne prípady, snažiac sa ich natiahnuť na politické kopyto. To ona poslala do väzby nevinného generála Milana Lučanského, ktorého krv majú na rukách všetci, čo sa dostali ku korytám tancovaním na hrobe obetovaného Kuciaka s jeho snúbenicou. Opozičný poslanec Ľuboš Blaha (SMER-SD) pohotovo zdôraznil, že „toho Milana Lučanského, do ktorého Tódová v Denníku N nechutne útočila. Náhoda?” Doplnil tiež, že „sudkyňa Záleská bez vypočutia svedkov protistrany poslala bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika na 14 rokov do výkonu trestu odňatia slobody. Toho Dušana Kováčika, ktorého Tódová roky ohovárala v Denníku N. Náhoda?“ Každý z nás dlhoročných novinárov, prežívajúcich v ústraní na dôchodku vieme a vidíme, že Tódová je líška, ktorá sa dostala do kurníka... Pritom sme sa nijako zvlášť nikdy nemuseli zaoberať klebetou o najtesnejšom prepojení vplyvnej mejstrímovej novinárky s najznámejšou sudkyňou špeciálneho súdu. O tom padali poznámky v kuloároch medzi politikmi aj poslancami v parlamente. O lesbickom zameraní Záleskej sa zase už istý čas trúsili šťavnaté vtipy v justičnom prostredí. Rozhodujúce však nie sú reči o Monike Tódovej ako o „Lipšicovej opičke“, no indície a dôvodné podozrenie, že spolitizovaný šéf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic, liberálna novinárka z denníka, ktorého majiteľmi sú oligarchovia z Esetu (previazaní s Progresívnym Slovenskom), že Tódová s kontroverznou sudkyňou ŠTS v Pezinku Záleskou vytvorili organizovanú skupinu cielene útočiacu na opozičných politikov. Vzťah a sexuálne chúťky oboch aktérok škandálu sú ich súkromnou záležitosťou, no prepojenosť rozhodovania sudkyne v prípadoch, o ktorých vždy a podrobne píše uprednostňovaná novinárka Denníka N je ohrozením demokracie a nezávislosti justície. Pochopiteľne sa vynárali otázky a väčšina národa o tom ani nepochybuje, že Tódovú infovodom zásobovala práve jej dôverná priateľka v sudcovskom talári Pamela. Vynášanie informácii zo spisov živých prípadov je trestným činom, preto je dôsledné vyšetrenie tejto kauzy bytostne dôležité.  Justiční experti zdôrazňujú, že slovenský letný škandál mimoriadneho rozsahu je nebezpečný o to viac, že sudkyňa Záleská rozhodovala trestné veci, z ktorých mala byť vylúčená. Článok 46 Ústavy SR garantuje každému právo na nestranný a spravodlivý súd. Sudca, rozhodujúci o trestnej kauze, musí byť nezaujatý. Nezáleží pritom na tom, že sudca nie je s prípadom nijako prepojený. Európsky súd pre ľudské práva viackrát zdôraznil, že nestačí, aby bol sudca subjektívne nestranný, ale musí sa takým tiež javiť objektívne v očiach dotknutých strán. Tódová písala o prípadoch sudkyne Záleskej vopred, manipulovala verejnú mienku, podozrivých či obvinených očiernila, škandalizovala, písala o nich nenávistne akoby boli vinní a porušovaním prezumpcie neviny pripravovala skyprenú a pohnojenú pôdu pre vynesenie odsudzujúceho rozsudku.

Stavovský pohľad

Popísalo sa o tom v auguste dosť, škandál sledovalo aj hodnotilo celé Slovensko. Vyjadrovali sa k nemu prokurátori, členovia rozoklanej Súdnej rady, dokonca aj jej predseda Ján Mazák. Ten najskôr zapieral (ako gymnazista po obvinení z otcovstva po prvej súloži)... Mazal, mazal, snažil sa verejnosti primitívne poťahovať motúzy popod nos. Napokon povedal viac ako chcel - až priznal, že „dámy majú rodinný vzťah“. Advokát JUDr. Marek Para poukázal na dôležitý fakt: „Nikdy predtým, než na tento súd prišla Magisterka práva Pamela Záleská, nedochádzalo k únikom zo spisov, z porád pri hlasovaní a zo zákulisia súdu ako za jej ´pontifikátu´. Tak ako hovoria čurillovci na záznamoch: „Všetky veci treba ukončiť a dať na obžalobu na súd, Pamela už vytýči cestu!” Jasné, že túto výtečnú príležitosť v predvolebnej kampani si nemohli nechať ujsť opoziční politici. No mňa - ako člena Únie slovenských novinárov – zaujalo čosi iné. Nezachytil som jedno jediné stanovisko stavovských novinárskych organizácií, ktoré by sa boli od novinárky Tódovej a praktík Denníka N boli dištancovali či ich odsúdili. No establishment aj s mejnstrímom zdúpnel a siahol po „sanačných opatreniach“.  Sprvu si u svojich spojencov objednali osvedčenú antichartu. Mimovládne organizácie Inštitút ľudských práv (IĽP) a Dúhové Slovensko odsúdili homofóbne výroky politikov a ďalších osôb vo verejnom priestore smerované voči novinárke Monike Tódovej a sudkyni Pamele Záleskej. „Urobili chybu. Organizácie zároveň pripomínajú, že homofónia zabíja a nepatrí do verejného diškurzu“. Dobre myslený, no slabý úhybný manéver na odvedenie pozornosti. Najvyššie miesta riadenia štátu preto vytiahli  silnejšiu kartu. 11.augusta 2023 NAKA zatkla bývalého prezidenta Policajného zboru SR generála Tibora Gašpara, aktuálne popredného kandidáta najsilnejšej opozičnej strany SMER-SD. Tento šrumec fakt pozornosť od neuveriteľného škandálu justično-policajno-mediálnej mafie (konajúcej na základe politickej objednávky) prekryl. Odrazu sa to už nedotiahlo do riešenia, spočívajúceho v jedinom správnom riešení: všetky prípady s rozsudkom, podpísané Záleskou a ktorým sa v Denníku N hĺbkovo venovala jej kamarátka Monika Tódová, musia byť nanovo posúdené z hľadiska splnenia požiadavky na spravodlivý proces. Dôvera verejnosti v rozhodovanie súdov dostala vážny úder. Odborné kruhy, vrátane skupiny prokurátorov informovali, že po tom, čo následne „sudca Najvyššieho súdu JUDr. Juraj Kliment oznámil verejnosti, že nemieni rešpektovať Ústavný súd, ktorý v náleze vyjadril pochybnosti o jeho nestrannosti (z dôvodu, že JUDr. Kliment rozhodoval prípad, na ktorom pracoval jeho synovec prokurátor Ondrej Repa) je na mieste otázka, či naozaj nejde o úplný rozpad justičného systému na Slovensku?“

Ochranka len pre mejnstrímovcov?

Osobne nepoznám investigatívca Martina Daňa, no ocenil som jeho profesionalitu i odvahu, keď vzápätí vyniesol na slnkom zaliate Slovensko ďalšie šokujúce zistenie. Vo svojom materiáli sa pýta, či nie je priveľká náhoda, že matka novinárky Monika Tódovej pracuje v rovnakej väznici, kde bolo odhalené odpočúvanie Mariána Kočnera?

A to je ďalší medzinárodný škandál a hanba režimu vedeného Zuzanou Čaputovou (prvým bolo prezradenie utajovaného a chráneného svedka – novinára Petra Tótha).  V celom demokratickom svete je dôvernosť komunikácie medzi klientom s jeho advokátom prísne chránená. „Prelomiť ju možno iba výnimočne“, informovala k tomu Pluska. „Po štyroch rokoch policajná inšpekcia potvrdila, že stretnutia Kočnera v leopoldovskej väznici boli skutočne tajne monitorované. Prípad preveruje na základe trestného oznámenia, ktoré podali jeho obhajcovia Mareka Para a Michal Mandzák. Odpočúvanie iniciovala NAKA a špeciálna prokuratúra pre údajné podozrenie z korupcie. Povolenie na nahrávanie návštev vydal Špecializovaný trestný súd“. Novinár Martin Daňo zistil, že vo väznici v Leopoldove pracuje Daniela Žemlová, teda matka Moniky Tódovej. Pýta sa, či to nie je priveľká náhoda, že Kočner sa nachádza práve vo väznici, kde pracuje Tódovej matka a kde bolo odhalené takéto protiprávne konanie? Okrem iného Daňo prišiel aj na to, že si Tódovej matka v roku 2014 (zrejme v čase svadby svojej dcéry), prenajala väzenský autobus za účelom prevozu svadobných hostí... A ja sa pýtam, ako to, že novinár Martin Daňo nedostal od premiéra Ódora okamžite štátnu ochranku? Alebo tú dostávajú len fajnoví moderátori mejnstrímových diskusných relácií, ktorým sa niekto slovne vyhráža, aby mohli zo seba robiť nadľudí? 

Zhrnutie pred voľbami

Keď pochybí vodič, vezmú mu vodičský preukaz. Živnostníka môžu potrestať pokutou aj odňatím živnostenského listu, špecialistu odobraním licencie... Škoda, že dnes už nie sú cechy, ktoré si dokázali svojich nielen chrániť a pomáhať im, no tiež vyhodiť z koša hnilé jablko či hrušku... Podobne by to teraz malo byť so Záleskou aj s Tódovou, ktoré by mali znášať nielen dištanc od odbornej verejnosti, opovrhnutie občanov, no i disciplinárne tresty svojich stavovských organizácií. Zaujímavé..., nie? Prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá tak rada uchlipkáva čajíky z právnických šálok, tentoraz zbabelo mlčí. Asi preto, lebo si je vedomá, že po vzore USA by mala okamžite odvolať Ódora, Hamrana, Lipšica a položiť na klát i svoju hlavu s bohatou hrivou. Úsmevnou bodkou za doterajším škandálom okolo rodinne spriaznenej sudkyne Špecializovaného súdu s novinárkou Denníka N je pre mňa informácia  o tvrdení Pamely Záleskej z jej vypočutia pred Súdnou radou, ktorým prehodila svoju konkubínu cez palubu: „Nijaký konflikt záujmov, pre boha živého, ja ako sudkyňa nemám. Konflikt záujmov môže mať novinár. To nech si vyriešia pani redaktorka Tódová a redakcia Denníka N. Ja nie som zodpovedná za publikované články.“ Stále je ale nezodpovedaná otázka, od koho a ako sa dostali citlivé informácie zo spisov do redakcie Denníka N a ku skorumpovanej redaktorke Tódovej? Denník N je týmto výrokom Záleskej v statuse subjektu, ktorý temne ohrozuje demokraciu a štátnu bezpečnosť. A otázku o reálnej možnosti jeho zrušenia si kladiem na pozadí zatýkania špičiek bezpečnostných zložiek štátu. Medzi nimi šéfa SIS, riaditeľa NBÚ, bývalého riaditeľa SIS a bývalých členov inšpekčného tímu Oblúk z ministerstva vnútra. Máme to v rukách my, vážení čitatelia a voliči. Spolu s Eduardom Chmelárom volám: „zastavme ich bratia  a sestry!“