Ondrej Nagaj a Peter Mišák: POSMEŠNÍKY – Táto knižočka je mnohostranná a sugestívna manifestácia satirických manifestov, súbor filozofických postrehov, prináša viaceré analýzy všedných dní s nevšednými pointami. Nájdeme tu aj epigramy s puncom ľudovosti. Autori sa bratsky delia o oprávnenú recenzentskú pochvalu. Ako keby jeden inšpiroval druhého! Ale to je zrejme iba povrchný čitateľský dojem, lebo táto kniha s vysokou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, vznikla finálnym prepojením tematicky súrodých epigramov od obidvoch autorov.

ONDREJ NAGAJ je majster ultrakrátkych epigramov, ktorý má v slovenskej satirickej tvorbe pravdepodobne takéhoto „ultrakrátkeho dvojníka“ iba v pánovi Heinrichovi zo slovenskej aforistickej metropoly, ktorou  je mesto Žilina.

PETER MIŠÁK akoby prekvapivo vybočil zo svojich obľúbených lyrických luhov a hájov do plebejského tankodrómu satiry, konkrétne veršovanej satiry s dominanciou krátkych epigramov. A možno to v ňom dozrievalo a chvíľami presakovalo už dávnejšie, ibaže sa mu to dosť darilo utajovať, prípadne len čakal na takúto tandemovú príležitosť po boku Nagaja.

Ako provokatéra, ktorý poéziu viac nenávidí ako miluje, ako neverníka, ktorý v dávnej mladosti zradil lyriku a upísal sa písaniu aforizmov i epigramov, ma veru nenadchla Mišákova veta z epilógu tejto knihy: „Napísať epigram nie je literárny program!“ Nuž ale to, čo je u mňa celoživotný program i celoživotná láska, je pre Mišáka - zdá sa - iba akési vítané vybočenie a autorské rozptýlenie. No keďže sa tento mimoriadne plodný a duchaplný autor - napriek údajom v občianskom preukaze - ešte stále utešene rozvíja a rozkošacuje, je nádej, že nás epigramami bude prekvapovať i tešiť aj naďalej. A čo je ešte dôležitejšie a potešiteľnejšie: že epigram sa ho samotného zmocní a navždy ho uchváti jeho nespochybniteľné magické čaro. A nespochybniteľná jeho odkazová, výpovedná hodnota pre budúce generácie.

Mišákov posmešníkový „odklon“ od lyriky k epigramatike môžeme chápať aj ako uvážlivú reakciu tohto autora na spoločenskú objednávku. Akoby v duchu môjho viackrát publikovaného postulátu, že súčasní aforisti a epigramisti smerujú od typickej literárnej inšpirácie k politickým témam práve v dôsledku silnej politickej iritácie. Klasickú inšpiráciu vystriedala teda politická iritácia. V súčasnosti je mimoriadne silná politická iritácia najmä vo sfére kultúry, a to v dôsledku vyčíňania hercov, chytrákov z bratislavskej kaviarne a progresívcov. Napríklad ak zoberieme do úvahy brutálny atentát zákerného Fondu na podporu kultúry na Spolok slovenských spisovateľov, útok nasmerovaný na likvidáciu tlačového orgánu Spolku, Literárneho týždenníka, ktorému fond už tri roky za sebou nepridelil na jeho vydávanie ani jediné euro!

V závere sa vrátim k recenzovanej knihe. Podarila sa nezvyčajná epigramatická kniha, tandemová kniha dvojice autorov, Ondreja Nagaja a Petra Mišáka. Z hľadiska Nagajových POSMEŠNÍKOV je to vlastne jeho deviata takto koncipovaná /krátke, úderné „bleskovky“/ i nazvaná kniha, ale z hľadiska Mišákových epigramov je to – u autora jeho formátu – vlastne celkom paradoxne prvotina. Táto tandemovka štvorcového formátu prináša úctyhodné množstvo 534 epigramov! Úctyhodné aj napriek tomu, že ide o dvojicu autorov a tomu zodpovedajúcu zdvojenú satirickú dávku. Čitatelia teda budú mať čo čítať a osobne verím, že sa budú mať aj k čomu vracať, lebo satirická satisfakcia je pre frustrovaného obyvateľa Slovenska príťažlivý fenomén.

A čo ma láka vložiť si napísané veľkými písmenami do niektorého z mojich inšpiratívnych zakladačov? Predovšetkým tieto epigramy: SPISOVATEĽ: Začalo mi svitať, keď som na to prišiel. Nikto nič nečíta, zato každý píše. / NOVÝ ZÁKON: Nový zákon pre básnika na Slovensku platí: Ak chceš dobrú báseň čítať, najprv si ju napíš! / ROZHODNUTIA: Mám ťažké srdce na vodcov, že nedoprajú dôchodcom. / POVZDYCH: Dôchodok je slušná pláca, keby dvakrát do mesiaca. / BIBLICKÉ: Aj by som hodil kameňom, keby som trafil pravého. / TAM HORE: Hoci sa držali zubami, nechtami, čo sa dalo predať, to nám už predali. / Z REŤAZE: Hoci sa národ zmieta v kríze, odvolaná vláda ešte hryzie. / ZAHMLIEVANIE: Zagágali štátne husi: Za všetko sú vinní Rusi! / VÝSTRAHA: Darmo píšu po doline „Výskyt medveďa“, keď medvede poväčšine čítať nevedia. / NIEKTO AKO MATOVIČ: Bil sa za troch, ničoho sa nezľakol. Prišli poňho v bielych plášťoch so zvieracou kazajkou. / NESMRTEĽNOSŤ: Vždy keď umrie hlupák, svet sa trochu skrášli. Má to jeden háčik – prídu dvaja ďalší. / ZBOJNÍCKA STAROSŤ: Teraz si ma zjedzte, keď ste ma upiekli! Dožil som pekný vek, ale čas nepekný.