Bratislavčania sa tešia na nadchádzajúce predsedníctvo Slovenska v orgánoch Európskej únie za všetkých občanov republiky. Tešia sa za celé Slovensko. Toľko radosti tu už dávno nebolo. Pravda, musíte bývať alebo sa pohybovať niekde, kde je parlament, dôležité úrady, povedzme ako predsedníctvo vlády. Tu sa totiž opravujú cesty. To sme už dávno nevideli. Všade sú bez prestania pracujúci cestári. A veľké tabule. Ďakujú za vašu trpezlivosť, pretože to všetko, hlása tabuľa, sa robí kvôli vám.

Je to milá lož. Roky ma natriasalo na rozheganej dlažbe a jamách rovno pod nosom Mečiara, Dzurindu, Fica či Radičovej. Je to krátka ulica, ale vydala za celý tankodrom. Osobitne v zatáčkach trolejbusovej trasy z Koliby krížom-krážom cez mesto. Bola to fuška pre vodičov, pretože aj zákruta s novými veľkými trolejbusmi až tak nerátala a aj jamy boli riadne, osobitne keď nasnežilo, či napršalo. Ako to už na dlažbe tohto druhu býva.

Teraz je to super. Opravili práve tieto zatáčky, ostatok cesty je naďalej z dlažobných kociek. Na jednom konci ulice kúštik asfaltu v zatáčke, na druhom konci kúštik asfaltu v zatáčke. Z toho som usúdil, že asi bude nejaká norma, samozrejme európska, do akej miery sa môže ctený činovník európskeho rangu v zákrute natriasať. Prečo by inak opravovali len ten kúsok na zatáčke?

Moju „kariéru“ som začínal v časopise o stavebníctve. Odvtedy viem, že kam prídu páni, cesty sa opravujú. Najväčšia oprava, ba celá nová cesta sa postavila, keď sem prišiel prvý a posledný sovietsky prezident Gorbačov. Teraz príde masa ľudí, lebo sme predsedníckym štátom. Po Gorbačovovi tu ostala len tá cesta. Ale celá. Keď sa tak pozerám na terajšie európske pomery, neviem, či obyčajným ľuďom neostanú tentoraz len tie zákruty. Ale urobili ich dobre, ako nikdy predtým. Taká je veľká politika.