Krajské múzeum v Prešove ponúka v súčasnej dobe jedinečnú výstavnú kolekciu na tému fajčenia. Ono to vlastne nie je o fajčení, ale o historických fajkách vyrábaných a používaných od 17. do 20. storočia, pričom celý súbor je zložený z viacerých muzeálnych fondov a súkromných zbierok. Dá sa teda povedať, že predtým ešte nikdy na svete pokope nebola. Aj preto je nutné uviesť, že autorom výstavy je JUDr. Jozef Kušnír, v realizačnom tíme boli okrem pracovníkov domáceho Krajského múzea a členovia Pipe Clubu Nitra.

Okrem množstva historických informácií o rozšírení fajčenia a výrobe prvých fajok z ľahko dostupného materiálu – hliny na našom starom kontinente a ďalšom vývoji tohto masového fenoménu (vtedy to ešte škodlivý zlozvyk nebol, skôr „cool“ módny trend, dostupný všetkým vrstvám obyvateľstva) tu návštevník môže vidieť nevšednú kolekciu cca 40 fajok nájdených pri archeologických vykopávkach v Prešove či pri vstupnej bráne hradu Zborov (neďaleko slobodného kráľovského mesta Bardejov). Z čoho možno usudzovať, že na rozdiel od drezúry v dnešných moderných armádach si voľakedajší strážnici pri hradnej bráne pokojne v službe pobafkávali.  Aby sme sa trochu v čase a fajkách posunuli, za zmienku hádam stojí, že bola to predovšetkým Banská Štiavnica, v ktorej prekvitala manufaktúrna výroba kvalitných hlinených fajok. Vraj boli najlepšie v celej vtedajšej monarchii.   Ale popri nich sa rozšírili aj fajočky z ďalšieho prírodného materiálu – dreva, najmä bukového, čerešňového, višňového, z jelše či divo rastúceho drieňa.  Doslova fajkársku revolúciu vyvolal objav ďalšieho vhodného  a ľahko opracovateľného materiálu – morskej peny. Ale medzi umelecky najpôsobivejšie patria porcelánové fajky, najmä vďaka svojmu nádhernému umeleckému zdobeniu. I keď vraj porcelán sa svojimi vlastnosťami na fajky akosi nehodí.

Vo výstavnej kolekcii však nájdeme aj fajky z parožia, ba dokonca aj z bakelitu, kukuričné fajky amerického pôvodu, sadu fajok známeho slovenského skladateľa Mikuláša Moyzesa, kalabašky, aké fajčil Sherlock Holmes, kalumety kmeňa Navajov, ale dokonca aj fajku jedného z ministrov vnútra SR. A okrem fajok samotných aj „príslušenstvo“, dózy na tabak, rezačky tabaku, miešky na tabak, ba aj striebornú fajku na fajčenie ópia. Prirodzene, všetko bohato výtvarne zdobené.

V každom prípade, návštevník výstavy Nemé spoločníčky sa necíti ako v ópiovom brlohu, skôr ako v galérii, plnej nádherných umeleckých predmetov. Takúto výstavu sa oplatí vidieť!  Či už fajčenie považujete za pôžitok alebo škodlivý zlozvyk. Máte šancu až do konca mája.

A keby sa vám to všetko málilo, stačí prejsť cez dvere a ocitnete sa vo svete hudby. Konkrétne vo svete muziky a hudobných nástrojov z dimenzie fenoména s názvom Michal Smetanka. Cestovateľa, zberateľa, všestranne remeselne i duchovne jedinečného človeka, pre ktorého je hudba, najmä „obyčajná“, ľudová, z ktoréhokoľvek kúta Zeme pochádza – svetom nadčasovým, večným a posvätným...