Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Táto drzosť nepozná hranice! – Vladimír Mezencev

Autor nasledujúcich riadkov rozhodne nepatrí medzi tých, ktorý v každom prípade začnú obhajovať a chrániť predsedu strany SMER-SD a premiéra v jednej osobe. Jednoducho preto, lebo Robert Fico má dosť schopností, aby sa ubránil a vrátil úder sám /máme na mysli médiá, opozičné strany a ich predstaviteľov, či tzv. občianskych aktivistov a niektoré nevládne organizácie/, alebo s tímom svojich poradcov a spolupracovníkov. Okrem toho si myslí, že politik na jeho úrovni musí aj zniesť nejaký ten podpásový úder, mávnuť nad ním rukou, jednoducho si ho nevšímať /i keď môže aj bolieť/ a prejaviť tak slušnú dávku veľkorysosti. Napriek tomu nastal moment, pri ktorom už nemôže zapracovať žiadna tolerancia. Stačí si prečítať v denníku SME článok Fico verejne poprel princíp ľudskosti, uverejnený 13. decembra t.r., pod ktorý sa podpísal istý pán Miroslav Kocúr, ktorého redakcia uvádza ako publicistu...

 

Nuž, celý príspevok, pokiaľ sa dá tak nazvať, je reakciou na vystúpenie R. Fica na Sneme strany SMER-SD dňa 10. decembra v Prešove. Sme presvedčení, že pán M. Kocúr toto rokovanie nesledoval ani ako delegát, či hosť, alebo akreditovaný novinár. Lebo keby tam bol a počul to, čo predseda strany SMER-SD povedal, tak by aj pri najmenšej miere súdnosti nemohol napísať to, čo nakoniec predsa len napísal. Slová, ktoré predniesol R. Fico sa vôbec nelíšili od tých, ktoré už vyslovil veľakrát. Nikdy zo seba nerobil diplomata a preto veci vždy nazýval pravým menom, keď to bolo potrebné, tak otvorene kritizoval a naopak, keď si niekto zaslúžil slova uznania, tak ich vyslovil.

 

Robert Fico v jednej časti svojho vystúpenia hovoril o tom, že „SMER-SD ako ľavicovo orientovaná strana sa úprimne zaujíma o každého nezamestnaného, ktorý si svedomito hľadá prácu“. Samozrejme, delil ľudí bez práce na tých, ktorí chcú pracovať a na tých, ktorým stačí žiť zo sociálnej podpory a privyrábať si brigádami. Teda žiadne delenie na základe príslušnosti k určitej národnosti, resp. etniku. Čo sa týka samotných Rómov spomenul koľko peňazí stáli rôzne konferencie, pripravované mimovládnymi organizáciami, koľko chlebíčkov sa na nich zjedlo a nepriniesli žiadny efekt. Podobne ako príprava rómskych asistentov...

 

Nuž, tu si dovolíme zasiahnuť do myšlienok R. Fica. Pokiaľ pán M. Kocúr nevie, čo tým predseda strany SMER-SD myslel, tak my to vieme. Niekoľkokrát sme sa boli pozrieť na priebeh takýchto konferencií, organizovaných za peniaze EÚ, alebo z Nórskeho finančného mechanizmu, alebo jednoducho za štátne, teda za peniaze nás všetkých. Uskutočnili sa niekedy vo veľmi drahých hoteloch, pri plných stoloch vyberaných jedál /R. Fico chlebíčky spomenul naozaj iba symbolicky/, vo väčšine prípadov sa na nich zúčastňovali stále tí istí ľudia, bez ohľadu na národnosť a etnikum. Potom sa „realizovali“ závery z týchto konferencií tak, že napríklad Rómovia pre Rómov /pre tých, ktorí poriadne neovládali ani písmo/ organizovali kurzy počítačovej gramotnosti. Samozrejme, iba na papieri. Peniaze si rozdelili rómski bossovia medzi sebou.

 

Pán Miroslav Kocúr však vo svojom „komentári“ niektoré časti vystúpenia R. Fica na prešovskom sneme dal do súvislosti s holokaustom Židov /!/ v nacistickom Nemecku, s prezidentom vojnového Slovenského štátu Jozefom Tisom, Hlinkovou gardou... R.Fica si dokonca dovolil obviniť z etnickej nenávisti – a to, ako aj celý jeho komentár – je trochu prisilná káva aj pre profesionálov, ktorým cez ruky už prešlo všeličo, ale stále sa presvedčujú, že papier znesie všetko. Robert Fico veľmi dobre vie a určite aj pozná množstvo pracovitých a slušných Rómov, spomenul však polovicu rómskych osád, ktoré sú problematické z hľadiska verejného poriadku a nedodržiavania zákonov. Nič však nepovedal o tom, že v mnohých z týchto osád je úplná samozrejmosť fyzicky napadnúť policajnú hliadku, používať pritom kladivá, nože, sekery a palice. Najhoršie na tom je to, že takto útočiť na mužov zákona vidia svojich otcov, bratov, príbuzných maloleté deti, ktoré si potom myslia, že je to správne a tak to má byť...

 

Na rómske projekty išli stovky a stovky miliónov eur. Keby tak pán Kocúr vedel koľko presne, tak by sa mu zatočila hlava. Skutočne, iba mizivé percento z nich prinieslo nejaký úžitok. Nie je to však poslaním tohto príspevku – písať o tom, kde sa stratili tie obrovské sumy peňazí, ale pripomenúť M. Kocúrovi, že prekročil aj tie najširšie mantinely. Pán Kocúr určite v žiadnej rómskej osade nebol a zrejme nemá ani pravidelné kontakty s vysokoškolský vzdelanými Rómami, ani s tými, ktorí celý svoj aktívny život stavali domy, či pôsobili v kultúre. Tí by mu tiež vedeli povedať ako pôsobiť na neprispôsobivých občanov z ich etnika. Aj ich by potom obvinil z nenávisti voči svojmu etniku, z nezodpovedného fašizovania politickej debaty, z napodobňovania  činov a vyjadrovania sa prezidenta Tisa, ako to urobil v prípade R. Fica?

 

Jedno je však isté: tzv. komentár M. Kocúra si vôbec nezaslúžil ten priestor, ktorý mu venujeme v tomto príspevku. Pretože je to iba zmes výmyslov, ohováraní, urážok, rôznych kombinácií. Len škoda, že sa nám nikdy nepodarí zistiť, koľkí najvernejší čitatelia denníka SME komentár M. Kocúra prečítali až do konca. Keď už tak urobili, tak s veľkým premáhaním sa a s určitou žalúdočnou nervozitou, ako to bolo v prípade autora tohto príspevku...