Dnes sa už ani nechce veriť, že v druhej polovici minulého storočia sa košické mládežnícke celky stávali majstrami celého vtedajšieho Československa. Bolo to dokonca niekoľkokrát vo futbale, hádzanej, zápasení či basketbale. Tak napríklad, pred 40. rokmi sa zlaté medaily majsteriek ČSSR ušli starším dorastenkám – basketbalistkám ZŤS Košice. Jubileum takéhoto titulu si zaslúži pripomenúť ho a pospomínať...

V prípadoch výrazného úspechu v kategóriách dorastu a juniorov sa však vždy natíska otázka: Majstrovský titul je síce krásna udalosť, ktorá si zasluhuje uznanie a gratulácie, ale koľko z tých chlapcov a dievčat sa potom presadilo medzi dospelými? Nuž, zo spomínaného celku mladých basketbalistiek sa do družstva žien, ktoré hralo v najvyššej čs. súťaži dostali až štyri hráčky: Pojteková, Svobodová, Černáková a Képesová. Posledná z tejto štvorice to dotiahla najďalej – až do reprezentácie ČSSR. Ako si na svoju úspešnú kariéru spomína s odstupom niekoľkých desaťročí pani Zuzana, ktorá výdajom za uznávaného basketbalového trénera Igora Vasiľa prevzala jeho priezvisko? „V tých rokoch sa každá základná škola snažila mať prívlastok – športová – a ani tá naša na Považskej ulici nebola výnimkou. Počas stredoškolského štúdia mnohé budúce basketbalistky išli na Gymnázium Kováčska 28, ktoré v rámci stredných škôl v celom Československu mávalo tradične vynikajúce družstvá a potvrdzujú to aj tituly majsteriek celej federácie v tejto kategórii. Nie náhodou, veď telocvikárom tam bol známy basketbalový zanietenec  Gustáv Bauernébl. Ja som, žiaľ, dala prednosť štúdiu na strednej zdravotnej škole. Ale, na druhej strane, zaradili ma do strediska vrcholového športu mládeže, ktoré nám vytváralo vynikajúce podmienky. Košice v tých rokoch mali až dve ženské celky v najvyššej súťaži, Lokomotívu a ZŤS, ale v období, kedy ma nominovali do reprezentácie som tam bola sama a možno z celého Slovenska ešte maximálne dve hráčky. Takže, udržať sa medzi najlepšími nebolo jednoduché“, hovorí Zuzana Vasiľová – Képesová. Jej ďalšiu kariéru ovplyvnila autohavária, ale napriek tomu ešte niekoľko rokov bola oporou žlto-modrých. Potom svoje skúseností odovzdávala ako trénerka tým najmladším.

DCÉRA STELA EŠTE LEPŠIA AKO MAMA

Podľa očakávania sa športu pod deravými košmi venovala aj dcéra Stela. Napriek tomu, že sa narodila v basketbalovom manželstve začala najprv ako 6-ročná s tenisom, v ktorom prejavila mimoriadny talent. Určité zdravotné problémy jej však nedovolili intenzívne sa venovať hre nad nízkou sieťou a tak nakoniec skončila pri basketbale. Gény, zdedené po rodičoch sa prejavili veľmi rýchlo: Stela už ako 13-ročná /!/ začala hrať najvyššiu súťaž za Aboviu Košice, mala necelých 16 keď prestúpila do Levíc, ktoré vtedy viedol jej otec. Ešte ako gymnazistka pred maturitou sa mohla popýšiť dvoma medailami – striebornou z majstrovstiev Európy juniorov v Turecku a bronzovou zo svetového šampionátu v Brazílii. Už v tínedžerskom veku, konkrétne 16-ročná okúsila všetko, čo so sebou prináša účasť v zápoleniach o významnú európsku trofej – Pohár Ronchettiovej. Vo štvrťfinálovej odvete v Sicílskom Priole im stačilo prehrať o 13 bodov a jej Delta  Management by postúpila medzi štyri najlepšie celky. Prehrala však o viac a to i napriek tomu, že „manažérky“ viedli celé stretnutie až na záverečných päť minút.  Jej meno veľmi dobre poznali všetci zostavovatelia európskych i svetových rebríčkov. Dostala sa do výberu starého kontinentu do 18 rokov a v americkom Tennessee ju pre zmenu zaradili medzi najúspešnejšie útočiace juniorky na svete. Nečudo, že vtedajší prezident Medzinárodného olympijského výboru /MOV/ Juan Antonio Samaranch ju pozval na OH 2000 v austrálskom Sydney. Bola tam spoločne s najväčšími športovými nádejami z celého sveta, pričom z jednej krajiny pozval maximálne dvoch...

Stela Vasiľová obliekala dresy všetkých najvýznamnejších košických klubov, teda aj Delty Management /predchodcu dnešných Yang Angels/ a Cassovie, v ktorej nečakane skončila s aktívnou činnosťou, pričom mala iba 22 rokov! Jednoznačne dala prednosť štúdiu na Právnickej fakulte UPJŠ Košice, i keď všetci tí, ktorí ju poznajú dodnes tvrdia, že bez problémov by úspešne zvládla vrcholový basketbal i štúdium. Na druhej strane zároveň tiež vedeli, že keď sa Stela pre niečo rozhodne, tak si vyberie jednu záležitosť, aby sa jej mohla venovať naplno. Tak či onak, bol to predčasný koniec závidenia hodnej kariéry.

Po úspešnom absolvovaní vysokoškolského štúdia a potrebnej praxe absolvovala výberové konanie na prokurátorku okresnej prokuratúry. Prešla cez náročné sito, v ktorom sa ocitla so stovkami uchádzačov a dnes tvrdí, že získať túto pracovnú pozíciu bolo oveľa ťažšie, než zaradenie do Výberu Európy a získanie všetkých medailí i ocenení.

Toto všetko Zuzana Vasiľová – Képesová síce dávno vie, ale zo skromnosti svoju Stelu nechváli, ani v spoločnosti nespomína jej úspechy. Veď keď niekto chce  niečo vedieť o tomto basketbalovom trojlístku, tak si to zistí sám...