Zemplínčania opäť najlepší

Raz za rok, vždy prvý septembrový deň, zaplnia športový areál v košickej mestskej časti JUH muži už zrelého veku, v mnohých prípadoch sedemdesiatnici aj starší. Na dvoch ihriskách s umelou trávou, ideálnych pre minifutbal dokazujú, že to s loptou ešte stále vedia a preto ich tá aj poslúcha. K podujatiam veteránov, medzi ktoré v sobotu patril IV. ročník medzinárodného turnaja futbalových legiend, však patrí nielen samotná hra, ale aj spomínanie na roky aktívnej činnosti, poväčšine plné veselých zážitkov. Preto si títo seniori majú vždy čo povedať. Bez ohľadu na to, či lopty naháňali na Ukrajine, alebo v Poľsku, či na našom Zemplíne a Gemeri. Samozrejme, na turnaj všetci prišli s túžbou čo najlepšie obstáť a pokiaľ to vyjde, odísť domov s trofejou pre víťaza. Tá je však iba jedna...

Pred úvodným hvizdom účastníci turnaja minutou ticha vzdali hold najlepšiemu kanonierovi v dejinách košického futbalu Jánovi Strauszovi, ktorý zomrel pred rokom. Johan, ako ho volali hráči i fanúšikovia, dal v I.čs. lige 115 gólov a tak má natrvalo veľmi čestné miesto v pôvodnom Klube ligových kanonierov. Nechýbal ani na jednom z predchádzajúcich troch ročníkov tohto podujatia a nečudo, že mnohým tu chýbal. Ešte pred slávnostným výkopom jeho aktér – jeden z najlepších slovenských atlétov všetkých čias – Jozef Plachý sa účastníkom zápolení vyznal svojou láskou k futbalu. Dokonca vraj odohral dve ligové stretnutia za dorast VSS Košice! Pretože sa blíži polstoročie od olympiády v Mexiku, na ktorej sa z neznámeho bežca stal zrazu osemstovkár svetovej elitnej triedy, prítomných prekvapil dvomi vlajkami, ktoré si priviezol z dejiska Hier 1968. Dokonca sa medzi prítomnými našli aj takí futbalisti v rokoch, ktorí si pamätali dva jeho rovnaké časy, ktoré dosiahol v behu na 800 m v semifinále a finále – 1:45,9 min. Znamenali nový svetový juniorsky rekord a čs. najlepší oficiálny čas, ktorý mu stačil na vynikajúce 5.miesto.

Vráťme sa však k futbalu. Málokto pochyboval o tom, že cenu pre najstaršieho účastníka si odnesie domov 84-ročný Július Kánássy, ktorý ligové dresy Jednoty a VSS Košice i Slovana Bratislava obliekal už pred šesťdesiatimi rokmi. Ešte pred stretnutiami Internacionálov Košíc ho priatelia upozorňovali, aby to na ihrisku veľmi nepreháňal, veď 16.septembra ho čaká vážna udalosť – oslava diamantovej svadby. Kánássy sa tak stane prvým košickým ligovým futbalistom, ktorý sa dožije 60 rokov života v manželskom zväzku.

Obhajcov minuloročného prvenstva, výber Michaloviec, chceli ostatné mužstvá potrápiť čo najviac. Preto si v určitých chvíľach pomáhali ako sa len dalo. Tak napríklad František Kráľka, obranca VSS Košice v ich najlepších futbalových časoch, na turnaji posilnil tím MFK Rožňava. Žiaľ, jeho nezištná pomoc Rožňavčanom sa nepremietla do výsledkov a tak len oslabil domácich internacionálov. Prvenstvo zaslúžene patrilo Michalovciam, ktoré v šiestich stretnutiach stratili iba bod s vysoko aktívnym skóre 31:15, za nimi nasledovali poľský Przewor, Fan Klub Košice, Zakarpatsko /Ukrajina/, Internacionáli Košice, Rožňava a maďarský Encs. Za najlepšieho hráča turnaja /Cena J.Módera/  vyhlásili M.Golenya /Rožňava/, najlepším strelcom /Cena J.Strausza/ sa s 21 gólmi stal R.Jurko z celku Internacionáli Košice a najlepším brankárom /Cena A.Švajlena/ P.Regenda z Michaloviec. Bývalý medzinárodný rozhodca FIFA, I.viceprezident Slov. futbalového zväzu a predseda Vsl.FZ R.Havrilla ocenil troch najslušnejších hráčov – J.Titnera /FAN Klub Košice/, V.Marchevského /Internacionáli Košice/ a N.Sorkisjana /Zakarpatsko/. Cenu fair-play /Pohár starostu MČ Košice-Staré mesto/ udelili ukrajinskému mužstvu zo Zakarpatska.

Toto podujatie má z roka na rok vyššiu športovú i spoločenskú úroveň. Nečudo, že o účasť na turnaji je stále väčší záujem a organizátori preto musia záujemcov odmietnuť. O to viac mrzí, že sa nevedia dať dohromady takí veteráni Tatrana Prešov. V Košiciach síce mali jedného zástupcu, syna najlepšieho slovenského kanoniera z čias spoločnej I.čs. ligy Ladislava Pavloviča /164 gólov/. Ľuboš Pavlovič posilnil celok košických internacionálov, ale do reči mu veľmi nebolo. „Roky na organizme futbalistov zanechávajú nepriaznivé stopy, ale keď už zo zdravotných dôvodov nemôžu hrať, tak by sa aspoň mali prísť pozrieť na svojich bývalých súperov. To sa však týka nielen nás v Prešove, ale i niektorých domácich Košičanov. Veľká škoda, veď takýchto podujatí pre tých skôr narodených je stále menej a menej a toto košické si za pomerne krátky čas svojej existencie urobilo to najlepšie meno už aj v susedných krajinách“, konštatoval syn slávneho otca, najlepšieho prešovského športovca 20.storočia.