Posledné stretnutie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ruského prezidenta Vladimíra Putina sa odohralo v auguste v impozantných sálach moskovského Kremľa. Celá atmosféra sa niesla v duchu vzájomného rešpektu. Začalo sa to už protokolárnym poďakovaním nemeckej kancelárky s oslovením: „Vážený pán prezident, milý Vladimír.“ Merkelová hneď v prvých slovách zdôraznila, že prišla práve z Alexandrovského sadu, kde položila veniec k pamätníku Neznámeho vojaka, keďže nezabúda, ako „hitlerovské Nemecko pred osemdesiatimi rokmi prepadlo Sovietsky zväz...“

Bolo to ojedinelé stretnutie – Vladimír Putin je jediný štátnik, ktorý bol vo funkcii, keď v roku 2005 nastupovala Angela Merkelová do funkcie. S nikým iným sa tak často nestretávala – dovedna šestnásťkrát; s nikým iným nestrávili toľko času telefonovaním. Bolo to stretnutie dvoch európskych realistov. Poslednou návštevou dala Merkelová aj signál svojmu nástupcovi, akú dôležitosť majú vzťahy – Ruska a Nemecka. Má to mimoriadny význam, ak uvážime, že rusko-nemecké vzťahy sú práve tak ako vzťahy Ruska a EÚ vo veľmi zlom, až žalostnom stave. Stretnutie s „milým Vladimírom“ nebránilo kancelárke, tak ako v minulosti počas tlačových konferencií, nešetriť kritikou. Ale ako zdôraznil Putin, tiež nešetriaci zdvorilými osloveniami, v Merkelovej mal spoľahlivého partnera. „Vytvorili sme si vecné vzťahy, čo si veľmi cením. Je to skúsená politička a priamy človek. Keď sme sa na niečom dohodli, mohol som sa spoľahnúť, že bude dôsledná a presadí to.“ 

Merkelovej návšteva pripomenula, že kancelárka mala zdravý rešpekt a ohľad na postavenie Ruska, pokiaľ ide o rozširovanie NATO. Nemecko nepodporilo zaradenie Ukrajiny a Gruzínska do predstupňa vstupu do Aliancie. V roku 2008 sa tak presadila Merkelová voči prezidentovi Bushovi, ktorý rozšírenie presadzoval (Slovensko sa vtedy pridržalo nemeckého, a nie amerického postoja, ministrom zahraničia bol vtedy Ján Kubiš). 

Rok 2014 však situáciu zmenil, no Angela Merkelová tak v Moskve ako následne v Kyjeve zdôraznila potrebu dodržiavať Minské dohody, teda tzv. normanský formát rokovaní Ruska, Ukrajiny, Francúzska a Nemecka. Prezident Putin svojimi vyjadreniami dal jasne najavo aj fakt, že kancelárka sa vytrvalo stavia za plynovod Severný prúd 2, pokiaľ ide o postoj voči kritickým štátom z EU. Dosiahla tiež pozitívnu zmenu postoja USA, prezidenta Bidena. Projekt treba dokončiť a sankcie voči Rusku by mali byť len v prípade, ak by bol plynovod použitý ako „zbraň“. 

Stretnutie, ktoré Putin pripravil Merkelovej vo veľkolepej kremeľskej kulise – ako málokomu inému – bolo aj signálom nemeckej politike. Je otázne, čo nastane po odchode Angely Merkelovej, veľkej postavy európskej politiky a politiky voči Rusku.