Fridrich Veľký, bol panovníkom, ktorému Nemci ešte i dnes, zachovávajú vo svojej histórii, dôstojné miesto. V starších učebniciach, v literatúre i vlastivedných časopisoch, je dokonca vykresľovaný, ako spravodlivý, ľud milujúci vladár, ktorému veľmi záležalo na šťastí, blahobyte a vzdelanosti, všetkých svojich poddaných. Vďaka týmto písomnostiam, sa v pamäti Nemcov, udržuje aj jedna príhoda, svedčiaca o jeho mimoriadnej osvietenosti. Neuspokojoval sa totiž iba s hláseniami svojich ministrov a školských inšpektorov, o vzdelanosti školákov, ale sám si ich často preveroval vlastnými inšpekciami. Raz sa z týchto dôvodov, ocitol aj na chudobnej škole v Brandeburgu a položil tam žiačikovi vlastivednú otázku: -" Kde leží tvoja vlasť?", spýtal sa ho. "V Prusku", znela odpoveď. "A kde leží Prusko?", vyzvedal na školákovi jeho panovník. "V Nemecku", odpovedal školák. "A kde je Nemecko?", neprestával sa spytovať Fridrich Veľký. "Vo svete", dostalo sa mu odpovede. "A kde je ten svet ?", dobiedzal na žiačika vladár.

- "V rukách Božích", odpovedal po krátkom zaváhaní školáčik.

Nezachovalo sa v písomnostiach, meno tohto chlapčeka, ktorý tak dobre ovládal vlastivedu a nevedno ani, čí sa veľký vladár poučil z jeho odpovede. O jeho panovníckych skutkoch však vieme dosť na to, aby sme si sami dali odpoveď. I na to - koľkokrát sa už potomkovia Fridricha Veľkého, i tohto školáka, pokúsili vytrhnúť svet z rúk Božích. Bolo by však príliš alibistické, ak by sme sa utešovali alebo uspokojovali, iba starozákonným výrokom, že - všetko je v rukách Božích. Potom by ani Nemecko, nemalo až taký ťažký hriech za to, že za posledných sto rokov, rozpútalo dve svetové vojny a teraz zatiahlo znova Európu, do obrovského civilizačného nešťastia. Je to už po tretí krát, čo sa táto krajina, pokúša zmeniť tvár sveta a prispôsobiť si ho svojim predstavám. Nech mi je odpustené, ale to, čo sa dnes deje v súvislosti s utečencami, bude mať hlavne pre Európu, trvalejšie následky, ako ktorékoľvek iné pohromy, ktoré ju doteraz zasiahli. Európa, už nikdy nebude takou, akou bola doteraz. Angela Merkelová, akoby ochorela na stratu predvídavosti, keď pozvala do svojej krajiny 800 tisíc utečencov. Človek nemusí mať žiadne politologické vzdelanie, aby pochopil, že tým dala vlastne do pohybu milióny ďalších, čo tiež vyrazili za šťastím a blahobytom, ktoré im môžu poskytnúť bohaté krajiny na Západe. Ich davy sú nekonečné a nikto dnes nevie odhadnúť kedy a ako sa všetko skončí. Bolo by to v poriadku, ak by si týchto nešťastníkov, ktorí vraj pomôžu nemeckej ekonomike, prírastku obyvateľstva a kultúre, navozila povedzme lietadlami alebo na lodiach, priamo z utečeneckých táborov, no veci sa vyvinuli inak. Na jej širokú náruč a veľké srdce, dopláca teraz celá Európa. Veľmi som si ju vážil za to, že vždy bola proti bombardovaniu v Iraku, Líbyi a Sýrii, kde všetko začalo, no vtedy, bola ešte" zdravá" a netrpela na stratu predvídavosti. Žiaľ Bohu, žiaden lekár ju neupozornil na to, že ak politik "ochorie" na takúto diagnózu, môže to mať pre okolie ,katastrofické následky.

Tie následky pociťujeme už všetci. Oberajú nás nielen o radosť zo života, ale vyvolávajú v nás aj obavy o budúcnosť. Ako sa má človek cítiť, keď už teraz vidno, ako sa utečenci neznášajú medzi sebou - Iračan nemá rad Kurda, Kurd nenávidí Turka, Sýrčania sa neznášajú s ostatnými Arabmi, Kosovčania s Afgancami... a všetci sa odťahujú od Afrikáncov. Padnú si niekedy tieto národy na Európskej pôde do objatia? Horšie však na tom je, že na Európskej pôde, vyrašili už aj konflikty medzi štátmi. Kvôli utečencom, sa hašteria, medzi sebou Maďarsko, Srbsko, Chorvátsko, Macedónia, Rumunsko.,.. roztržka kvôli nim, poznamenala doterajšiu jednotu krajín vo Vyšehradskej štvorke...a tak by sa dalo pokračovať. Neveští to nič dobrého, začínajú sa stavať ploty, na hranice sa sťahujú armády, obrnené vozidla..

Žiačik z chudobnej školy v Brandenburgu, povedal svojmu panovníkovi, že svet je v rukách Božích. Tak sa to píše aj v Starom zákone Nikto ho však nepoučil, že v Starom zákone sa píše aj to, že Stvoriteľ, keď videl koľko utrpenia a škody napáchalo jeho rozhodnutie, zoslať na ľudstvo potopu, rozhodol sa, nemiešať ľuďom do života. Takže, aj táto obrovská utečenecká kríza, nevznikla z vôle Božej, ale z vôle konkrétnych politikov. Politikov, ktorí ochoreli na stratu predvídavosti.