Rozhlasový reportér, ktorý zabával, dokázal stmeľovať ľudské sily a pohľady

Keď skúmame dejiny športovej žurnalistiky v Slovenskej republike, nachádzame v nich dosť mien a priezvisk.Sú medzi nimi čierni pasažieri histórie, ale mi dávame priestor iným postavám a osobnostiam. Takým, v ktorých akoby sa stelesnila nielen športová problematika doby, dávame priestor tým, ktoré sú symbolmi potrieb, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takou bol isto populárny Gabriel Zelenay.

Rozhlasový reportér, ktorý si podľa nášho názoru vybral cestu náročnú, lebo si uvedomoval svoju povinnosť voči športu, športovej verejnosti, voči nielen športovým dejinám.  Pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a hlavne svojimi nikým nenapodobniteľnými živými komentármi zo športovísk, z poznávania a spoznania situácie a potrieb amatérskeho i vrcholového, profesionálneho športu stmeľoval sily a pohľady nezaťažené rodovými či majetnými výsadami, aby prispieval k pozitívnej osvete ipopularizácii rodnej spisovnej, ľubozvučnej slovenčiny.

V súhrnom pohľade novinárska práca Gaba Zelenaya bola a, verme, zostala natrvalo v našej národnej, nielen športovej  histórii, vysoko pozitívna a obdivuhodná.Aj to je jeden z hlavných dôvodov, že internetové magazíny Slovenský rozhľad, Duklasport.sk a www.sportlandia.sk sa rozhodli v úzkom prepojení na Klub športových redaktorov Únie slovenských novinárov – seniorov, ktorú založil práve Gabo Zelenay, približovať čitateľskej verejnosti počas celého roku 2022 túto významnú žurnalistickú osobnosť.

Presne 26. novembra pripadne toho roku na také nevšedné a v našej športovej žurnalistike zatiaľ nezaužívané pripomenutie si 100 rokov od narodenia veľmi vzácnej osobnosti, akou Gabo Zelenay v slovenskej športovej žurnalistike je a pevne veríme aj zostane.

Taký spôsob návratov k jeho práci, jeho životným postojom v jednotlivých obdobiach spoločenského vývoja sme si mohli dovoliť hlavne preto, lebo ochotný približovať a dotýkať sa Gaba Zelenaya bol jeden z jeho najbližších dlhoročných spolupracovníkov, súčasný  predseda Únie slovenských novinárov, PhDr. Jozef Kuchár, ktorý obhájil svoj doktorát na FF UK v Prešove z oblasti sociológie, od detstva sa prakticky pohyboval v slovenskom športe a zároveň aj v oblasti žurnalistickej tvorby. Zároveň v roku 2004 napísal známu knihu: Legenda Gabo Zelenay, reportér a glosátor.

Kedy si sa vlastne s Gabom Zelenayom po prvý raz osobne stretol?

Spoznali sme sa v roku 1967 pri otvorení nového, na  vtedajšie časy moderného zimného štadióna v Prešove. V decembri o 3 roky neskôr sme spolu strávili niekoľko dní počas majstrovstiev Európy juniorov v ľadovom hokeji v metropole Šariša, na ktorých nemohol tento vynikajúci športový reportér, veľký športový nadšenec aj športu detí a mládeže, chýbať. Samozrejme, že sme sa stretávali aj pri iných športových a telovýchovných príležitostiach, či už išlo o šport vrcholový, alebo i šport amatérsky. Zavše sme si našli na takých podujatiach čas rozprávať sa na rôzne témy.

Ak ma pamäť neklame, ty si bol v spomínanom období už tajomníkom OV ČSZTV v Prešove, málo ľudí vedelo, že si ako pretekár v lyžovaní vybojoval napríklad na Dukelských pretekoch brannej všestrannosti trojčlenných družstiev na majstrovstvách Československa v kategórii mladšieho dorastu na historickej Dukle 3. miesto. V dospelosti si svoje skúsenosti z oblasti riadenia metodiky atletiky, basketbalu, šachov, stolného tenisu  a ľadového hokeja uplatňoval v rámci okresnej prešovskej organizácie telesnej výchovy a športu. Stál si v prvých radoch pri výstavbe prírodných zimných štadiónov v Lipanoch, Kapušanoch pri Prešove, Lemešanoch či Jarovniciach. Zaujímali Gaba Zelenaya aj takéto, v tom čase na prvý pohľad športové maličkosti z „ďalekého Východu“.

Trošku upresním, ak si už zabŕdol do ďalekej histórie, tajomníkom okresnej telovýchovy v Prešove som sa stal až v roku 1968, to už v tom čase písala svoju históriu okresná hokejová súťaž dospelých v našom Prešovskom okrese. Gabo sa vždy zaujímal o život mladej generácie pri športe. Rovnako mu nebol ľahostajný amatérsky šport na slovenskom vidieku. V rokoch 1968 – 1970 som bol členom Predsedníctva Slovenského zväzu ľadového hokeja a náš vzťah s Gabom Zelenayom sa veľmi upevnil, keď som mal ako športový redaktor príležitosť úzko spolupracovať s veľkým Zelenayom pri organizovaní II. ročníka Československej športovej olympiády žiactva, ktorá sa konala v roku 1971 práve v Prešove. Štartovali na nej talentované deti aj zo zahraničia. Práve Gabo bol prakticky hlavným organizátorom tohto podujatia, jeho riaditeľom, dušou všetkého čomu sme mohli právom dávať prívlastky – skvelé, utešené, pre mladých v súvislosti so športom motivačné, veľkolepé. Škoda, že také krásne podujatie sa vytratilo zo športovej mapy v našej vlasti. V tom období získavalo z roka na rok veľkú popularitu  nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti. Veľkú zásluhu na jeho vysokej kvalite mal práve Gabo Zelenay. Už vtedy som ho obdivoval ako úspešne dokázal zdolávať všetky problémy,  prekážky, bojovať napríklad s neprajnosťou či závisťou iných, spravidla menej fundovaných a pre pozitíva športu mladých zároveň neangažovaných. O uvedenom podujatí som napísal veľa správ, komentárov, analýz a rozhovorov s organizátormi i samotnými športovcami. Spomenuté podujatie zapísalo celkom 9 vydarených ročníkov. Zaujímavý materiál o jednom z nich napísal Gabo Zelenay do denníka Šport. Išlo o číslo 160 z roku 1973. Ten, kto by sa chcel s obsahom v tom čase  ním napísaného zoznámiť, nájde časť citácie aj v tebou spomenutej knižke Legenda Gabo Zelenay, reportér a glosár na stranách 3 a 4.Okrem iného sa z napísaného dozvie, ako vedel oceniť samotný Gabo priateľstvo a silu tvorivého kolektívu.

Vo svojej knihe Legenda Gabo Zelenay, reportér a glosátor si  však neuviedol, že ty si už bol v tom čase šéfredaktorom okresných Prešovských novín, zároveň viac rokov aj pravidelným spolupracovníkom novín Šport a známy v širšom okolí svojou náročnosťou na prácu svoju i druhých. Dovolím si to napísať verejne aj preto, lebo v tom čase som bol študentom PdF UJPŠ v Prešove, kde mi bol ročníkovým vedúcim napríklad Martin Gregor, majster sveta v hádzanej mužov, trojnásobný majster Československa, v roku 1963 v drese Dukly Praha a v rokoch 1969 a 1971, hrajúci vo farbách Tatrana Prešov. Často som ťa vídaval v živých diskusiách aj s inými špičkovými pedagógmi a bývalými skvelými športovcami spomínanej prešovskej univerzity, športu v Prešove vôbec. Dotýkali sa vaše rozhovory s Gabom Zelenayom aj týchto oblastí?

S Gabom Zelenayom sme sa veľmi zblížili práve zásluhou  vyššie spomenutej medzinárodnej olympiády detí. Podčiarkujem však, zásluhou vlastnej vôle, slobodne, dobrovoľne. Nikto nás do toho nenútil. On ako skúsený, všestranne vzdelaný nezištný radca a moja maličkosť ochotná načúvať dlhé hodiny jeho vzácne myšlienky o športe a živote vôbec s akcentom na vzájomnú spoluprácu. Samozrejme, že predovšetkým z oblasti starostlivosti o mladé pokolenie. Mal som vždy radosť a potešenie pobudnúť s Gabom pár hodín pri akejkoľvek príležitosti, lebo každý rozhovor s ním bol užitočný a predovšetkým poučný. Bol nositeľom slova, ktoré pomáhalo a aj dnes, keď si ho vypočujeme pomáha budovať, tvoriť, zveľaďovať, nie rúcať, nivočiť, ubližovať či znevažovať. Veľmi si vážil vzácnych  svojich pedagógov, učiteľov,nikdy nepohrdol skutočnými majstrami športu, nech boli z ktoréhokoľvek športového odvetvia. Sám bol nesmierne vzdelaný, ale aj múdry. Pre svoju prácu talentovaný a napriek tomu chcel vstrebávať stále viac a viac praktickej ľudskej múdrosti. Nie mudrovania. Napriek mnohým peripetiám, vážnym, doslova existenčným ťažkostiam aj veľkej tragédii, ktorá ho postihla v rodine, keď za nejasných okolností stratil svojho jediného syna, všetky prekážky, ktoré mu život priniesol, zvládol dôstojne, nikdy nie lamentovaním a už vôbec nie plačom.

Prišli spoločenské zmeny, zmeny aj v systéme a štruktúrach slovenských médií. Zostalo vaše priateľstvo pretrvávať aj potom? Keďže Jožko mal možnosť Gaba Zelenaya poznať tiež osobne, hlavne zásluhou futbalového turnaja O pohár Roľníckych novín, ktorý sa hrával v Žabokrekoch, zároveň sa desaťročia pohyboval aj vôkol teba, dovolíme si ti položiť dosť nepríjemnú otázku:  Ako to s vaším priateľstvom vyzeralo neskôr? V jednom rozhovore napríklad od jedného z viacerých svojich učiteľov, konkrétne od Igora Mráza, počul aj takéto slová: „Človek nie je iba zlatý, milý, pracovitý a odborne zdatný, má aj svoju jedinečnú náturu, povahu, spôsoby.“ Gabo Zelenay bol povahou cholerik, so zrýchleným tepom, pohybom, jednaním, hovorením i písaním. Dokonca niečo také, ak nie presne také, je z pera Igora Mráza napísané aj v tvojej knižke, ktorú v tomto rozhovore spomíname. Zdá sa mu, že si sa Gabovi dosť v tomto smere podobal. Prikláňa sa k tým, ktorí tvrdia, že aj ty si dynamickou osobnosťou, dobrým lídrom v pracovnej sfére, či oblasti nepísaného, ale žitého humoru. Na základe svojho poznania si dovolí tvrdiť, že aj tvoja osobnosť je od útleho detstva rodeným vodcom. Presvedčil sa, že ste vďaka svojim povahám boli predurčení byť dobrými lídrami v pracovnej, ale aj inej sfére. Čo je pozitívne, ani ty ani Gabo ste sa nesnažili byť vodcami za každú cenu. Mali ste silnú túžbu podvedome zmeniť veci, ktoré nefungovali? Dokázali ste sa medzi sebou pohádať? Vzniknuté problémy riešiť  rýchlo a rozhodne?          

(Druhú časť prinesieme v budúcom vydaní)

Otázky kladú a rozhovor moderujú Jozef Mazár a Jaroslav Šiška