O majstrovi strhujúcich reportáží, rozhlasovom reportérovi, profesionálovi s brilantnou štylizáciou v neprekonateľnom tempe, Gabovi Zelenayovi, ľudia vedia veľmi veľa.

Internetový portál Duklasport.sk sa rozhodol byť spolu s predsedom Únie slovenských novinárov PhDr. Jozefom Kuchárom aktívnym pri návratoch k tejto osobnosti slovenskej športovej žurnalistiky aj preto, lebo sám Gabo Zelenay počas svojho života verejne prezradil, že držal palce vo futbale všetkým Duklám!

Od jeho úmrtia uplynie 3. augusta toho roku presne 19 rokov, dňa 26. novembra 2022 si pripomenieme storočnicu od jeho narodenia.

V prvej časti seriálu „Storočnica Gaba Zelenaya“ sme v závere spomenuli ďalšiu výraznú žurnalistickú stálicu z oblasti slovenského športu, žiaľ, dnes už tiež nebohého Igora Mráza, ktorý okrem iného predostrel: „Tak Gabo Zelenay ako aj PhDr. Jozef Kuchár vďaka svojim povahám boli predurčení byť dobrými lídrami v pracovnej, ale aj inej sfére. Čo je pozitívne, ani Jozef Kuchár, ani Gabo Zelenay  sa nesnažili byť vodcami za každú cenu. Mali silnú túžbu podvedome zmeniť veci, ktoré nefungovali? Dokázali  sa medzi sebou pohádať? Vzniknuté problémy riešiť rýchlo a rozhodne?“

Práve tieto otázky sme ako prvé položili Dr. Jozefovi Kuchárovi na úvod 2. časti nášho 12-dielneho seriálu formou rozhovorov práve s ním, ktorý prinášame v roku spomienok na storočnicu narodenia Gaba Zelenaya.

A Jozef Kuchár na uvedené a zatiaľ nikým nezodpovedané otázky Igora Mráza reaguje takto: „V predchádzajúcej, teda prvej časti našich spoločných spomienok na Gaba Zelenaya som povedal, že bol svojou povahou, hovoreným slovom – cholerik, so zrýchleným tempom pohybu. Dnes k tomu dodávam, s neprekonateľnou brilantnou štylizáciou v rýchlom tempe reči pred rozhlasovým mikrofónom. On sa snažil kvetnatou rečou a vlastnou silou svojho vzrušenia všetko opísať tak, aby aj ten, kto daný futbalový alebo hokejový zápas nevidí, precítil jeho skutočnú atmosféru vnútorným napätím. Jeho reportáže sa vyznačovali mimoriadnou obrazotvornosťou. Usiloval sa poslucháča nielen informovať o priebehu zápasu, ale aj pobaviť tak, aby bol unesený krásou a dynamikou športového zápolenia. Dianie videl v obrazoch. Z mnohých jeho vyznaní jednoznačne vyplynulo presvedčenie, že poslucháčovi treba prinášať plastický obraz o dianí a udalosti, o ktorej hovorí.

Ale, a to chcem zdôrazniť zvlášť, Gabo v zložitých komplikovaných situáciách nikdy neprekročil hranicu novinárskej etiky, hranicu kultúrnosti daného popisu, napríklad futbalového zápasu. Jeho silnou stránkou bolo to, že vo svojom vnútri od mladosti v sebe nosil úctu k pravde, empatiu v komunikácii k druhému, hlavne ak sa danej osobe nemohol pozerať priamo do tváre a čítať jeho postoj k popisovanému podujatiu.“

Zaujímavá odpoveď. Čo tak znova oživiť už tiež na verejnosti o Gabovi Zelenayovi známe, že bol nielen reportér, publicista, spisovateľ, ale aj aktívny športovec a tréner. Založil prvé dievčenské družstvo v basketbale na území Slovenska. V hokeji pôsobil ako brankár prvoligového celku VŠ Bratislava, na špičkovej úrovni hral basketbal, trénoval atlétov aj hokejistov. Jeho životnou túžbou však bolo stať sa rozhlasovým reportérom?...

„Všetko umenie je opakovaním. Menšina reprodukuje seba, väčšina iných“ – toto zdôrazňoval napríklad aj MUDr. Pavol Strauss – slovenský filozof, lekár a spisovateľ. Len opakovaním hlúpostí človek nezmúdrie, nenapomôže šíriť svetom pravdu o potrebe prienikov histórie pre každé nadchádzajúce pokolenie ako súčasť prezentácie snahy po šírení ľudského dobra. Pravda je i to, že Gabo Zelenay vyhral v roku 1946 konkurz do Československého rozhlasu, v roku 1948 ho vylúčili z vysokoškolského štúdia, tesne pred štátnicami a v roku 1951 z politických dôvodov aj z Československého rozhlasu. Po štyroch rokoch sa vrátil, aby sa zásluhou svojho reportérskeho kumštu stal legendou rozhlasovej žurnalistiky.“

Až vtedy, keď ľudia odídu z tohto sveta, si naplno uvedomíme, čo pre nás znamenali. Platí to aj o odchode  napríklad teraz spomínaného Gaba Zelenaya či napríklad aj Karola Poláka. Na jednom spoločnom stretnutí členov Únie slovenských novinárov seniorov  práve Karol Polák pri príležitosti nedožitých osemdesiatin Gaba Zelenaya hovoril o potrebe návratov k doslova umeleckému slovenskému slovu presiaknutému hrdosťou na vlastenectvo v slovenskej športovej žurnalistike. On to vtedy prirovnal k takej nezastupiteľnej potrebe, ako sú napríklad pre bezpečnú a plynulú jazdu autom na motorovom vozidle potrebné spätné zrkadlá či kvalitný výfuk. Obaja po sebe, teda tak Gabo Zelenay ako i Karol Polák zanechali nepochybne trvalý poklad pre slovenskú žurnalistiku. Ako v tomto smere vnímaš ty Gaba Zelenaya?

„Patril k posledným, a napriek pokročilému veku v zložitom období, aktívnym mohykánom veľkého realistického reportérskeho prejavu slovenskej, nielen športovej žurnalistiky. Som vďačný osudu, že som ho vďaka mojim funkcionárskym aktivitám pri športe a následne svojmu novinárskemu povolaniu mohol spoznať osobne a prežiť s ním množstvo funkčných rozhovorov aj na túto tému pri minerálke, lebo Gabo bol známy svojou abstinenciou, teda neužívania alkoholu vo svojom živote. Podrobne som sa to snažil pre čitateľa vylíčiť vo svojej knižnej publikácii Gabo Zelenay reportér a glosátor, ktorá sa objavila na knižnom trhu necelý rok po jeho smrti.“

Čo by si o Gabovi rád znova zdôraznil v 2. časti nášho rozhovoru?

„Ako všetci skutočne veľkí ľudia, nikdy sa nad nikoho nevyvyšoval a zakaždým prekvapoval skromnosťou a priateľskosťou. Pri každej príležitosti prejavoval svoje ľudomilstvo a úprimné vlastenectvo. Mnohí mu pre jeho kvalitné reportérske schopnosti dávali prívlastok “pán reportér”. Aj keď jeho prvotným povolaním mala byť práca odborníka v oblasti farmácie... Úctu a obdiv k jeho reportérskemu rozhlasovému majstrovstvu vysoko oceňovali nielen poslucháči, ale aj významní domáci a zahraniční odborníci. Mimoriadne si vážil najvyššie ocenenie v kategórii reportérskeho kumštu, ktoré dostal v podobe Ceny Československého rozhlasu v Prahe. Tá mnoho rokov ho v jeho náročnej každodennej práci nielen povzbudzovala, ale zároveň zaväzovala. A ten záväzok Gabo, legendárny reportér, denno-denne úspešne plnil.“

 (12-dielny seriál pokračuje v budúcom čísle)

Otázky kladú a rozhovor moderujú Jozef Mazár a Jaroslav Šiška