Základnou chybou bolo už doporučenie tejto odštiepeneckej srbskej provincie na prijatie do Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru /UNESCO/. Kto sleduje dianie na Balkáne tak veľmi dobre vie, že v tejto republike /žiaľ, uznanej už väčšinou členských štátov EÚ/  namiesto demokratických zákonov vládnu rodinné klany a podľa naivného očakávania západoeurópskych krajín Kosovo nenaplnilo ich očakávanie. Napriek tomu, že od roku 1999 sú tu mierové jednotky KFOR s cieľom garantovať mier a bezpečnosť všetkých obyvateľov provincie, dodnes muselo svoje domovy opustiť približne 250 000 Srbov a príslušníkov ostatných menšín. Tamojší radikáli zabili vyše 3 000 ľudí a spálili viac ako 40 000 srbských obydlí. Napriek prítomnosti elitných jednotiek NATO a civilnej správy OSN tu zničili viac ako sto kresťanských /pravoslávnych/ cirkevných pamiatok, predovšetkým chrámov a kláštorov. Žiaľ, práve preto je tu v súčasnosti počet historických pamiatok I. kategórie už skôr iba symbolický.

Štát, ktorý vznikol v roku 2008, už dnes nie je domovom ani pre mnohých tých, ktorí za jeho vznik bojovali so zbraňou v ruke predovšetkým ako príslušníci teroristickej armády UCI. Dôkazom toho je počet utečencov, ktorí húfne opúšťajú svoju domovinu a smerujú do západnej Európy. V krajine je rozvrátené hospodárstvo, ktoré štát nemá záujem spravovať, zákony sú iba na papieri a občanom chýbajú právne istoty. Neplní sa uznesenie Rady bezpečnosti OSN č. 1244/1999 na základe ktorého sa vyhnanci mali vrátiť do svojich domovov a mal sa im kompenzovať ulúpený majetok. S tým, čo sa deje v Kosove nesúhlasia ani mnohí ich „pokrvní bratia“, teda Albánci v Macedónsku, Čiernej hore a samozrejme kosovskí emigranti, roztrúsení po celej Európe.

Kosovo nakoniec neprijali za člena UNESCO. Zástupcovia členských krajín na zasadnutí v Paríži rozhodli, že táto balkánska krajina sa nestane jej členom. Za prijatie Kosova síce hlasovalo až 92 štátov, ale chýbali ešte minimálne dva hlasy. Na prijatie potrebovali dvoch tretín prítomných delegátov. Proti sa vyjadrilo 50 štátov, ďalšie desiatky sa zdržali hlasovania.

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré kategoricky odmietajú uznať Kosovo. Napriek tomu, že zástupcovia najsilnejších krajín EÚ, ako Francúzsko, Nemecko, Taliansko i ďalších už dlhší čas presvedčujú našich politikov a diplomatov aby nadviazali s Kosovom oficiálne styky. Pokiaľ budeme mať vládu, v ktorej budú pôsobiť predovšetkým ministri za stranu SMER-SD, tak sa na vzťahu Slovenska ku Kosovu nič nezmení. Slovensko však musí uznávať cestovné pasy občanov Kosova a teda po splnení všetkých potrebných formalít púšťať ich na územie nášho štátu. Napríklad v prípadoch, že držitelia kosovských pasov majú v nich platné schengenské víza...