Čas, ten večný bežec, sa nedá zastaviť. Mesiace a roky ubiehajú až príliš rýchlo, že si to často ani neuvedomujeme. Tak je to v prípade Mgr. Stanislava Dutku, redaktora, publicistu, komentátora a moderátora. Na sklonku minulého roku, presne 24. decembra 2017 prekročil prah sedemdesiatky.

Jeho dlhoročná úspešná tvorivá práca sa spája so Slovenským rozhlasom. Na jeho pôdu vstúpil v roku 1967. Vyše dvadsať rokov viedol športovú redakciu. Patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej športovej žurnalistiky. Je to výnimočný, talentovaný, pracovitý a tvorivý človek. Komentoval mnohé futbalové zápasy na majstrovstvách Európy, ale aj ďalšie významné podujatia organizované doma aj v zahraničí.

Jeho profesionálnu tvorivú prácu vysoko ocenili nielen novinárske, ale aj športové organizácie. Je nositeľom mnohých čestných uznaní a vyznamenaní. V roku 2003 prevzal Cenu Fair play Slovenského olympijského výboru. Špecializoval sa predovšetkým na futbal. Reportoval  ME 1976 v Juhoslávii, kde tím ČSSR získal zlaté medaily. Ako reportér pôsobil aj na štyroch svetových šampionátoch vo futbale (Španielsko 1982, Mexiko 1986, Taliansko 1990, JAR 2010). Dlhé roky sa však venoval aj atletike i ďalším športom. Významné bolo jeho reportérske pôsobenie na siedmich hrách olympiády (Montreal 1976, Moskva 1980, Barcelona 1992, Atlanta 1996, Sydney 2000, Atény 2004, Peking 2008). Slovenský rozhlas mu udelil Zlatý  mikrofón a Slovenský futbalový zväz Cenu Fair play Ivana Chodáka. Za celoživotné novinárske pôsobenie dostal v roku 2014 Cenu Mira Procházku.

 Je nositeľom Ceny Gabriela Zelenaya, ktorú získal v roku 2017 za dlhoročnú všestrannú vynikajúcu tvorbu. Pri tejto príležitosti povedal: „Gabo bol človek, ktorý znel odvšadiaľ a všade ho mali radi, pretože robil rozhlasové 'obrázky'  nielen pre tých, čo fandili športu. Do svojich reportáží vnášal čosi špecifické. Takisto jeho pohľad na poslucháča bol iný, považoval ho za svojho hosťa pri rádiu. Je známe, že to bol impulzívny človek. Musel mať pohyb, hoci sedel. Bol schopný komentovať aj také podujatia, ktoré iní nerobili, napríklad šerm. Dokázal spracovať zaujímavými obrazmi aj šach, ktorý sa nám zdá statickou hrou. Ako každý človek, čo je osobnostne veľmi silný, mal aj dosť odporcov. Gabo si však vždy šiel svojou cestou.“

Všetci, čo Stanislava Dutku osobne poznáme, mu určite do ďalšej etapy úprimne želáme vrchovato pevné zdravie, veľa šťastných chvíľ aj mnoho elánu, sviežosti a vytrvalosti aj chuti pri zdolávaní náročných turistických aj vysokohorských chodníkov  na území Vysokých Tatier.

Ži nám dlho, ži nám šťastne, keď slnko svieti aj keď zhasne.