Voľby do Národnej rady SR v roku 2020 skončili úspechom pravicových a kresťanských strán. Voličom sľúbili nový program a najmä zmeniť vtedajšie pomery k lepšiemu. Radosť a nadšenie voličov sa postupne začali meniť. Predvolebné sľuby sa z bohatého programu vládnej koalície až príliš rýchlo vytratili.

Celkom zákonite vládne zoskupenie postupne strácalo dôveru parlamentu. Mnohým predstaviteľom strán to neprekážalo. Vládnu naďalej. Na terajšom Slovensku pretrváva čas nepokoja, tvrdých bojov v koaličných zoskupeniach na politické slnko sa dostávajú rôzne korupcie, kauzy, klientelizmus, ktoré výrazne znižujú dôveryhodnosť vládnucich strán. Potvrdzujú to aj klesajúce volebné preferencie.

Každá zo strán priveľmi uverila svojej vlastnej veľkej sile. Nepostrehli, že v riadení štátu im veľmi chýba profesionalita, odbornosť a dobroprajnosť, s ktorými by mohli prostredníctvom obetavých a dôsledných ľudí zodpovednejšie a účinnejšie plniť svoje povinnosti a realizovať predvolebné programy vo vzťahu ku všetkým občanom a predovšetkým k osudu krajiny v rokoch budúcich. Celkom zákonite vláda stratila dôveru parlamentu, mnohým predstaviteľom strán to neprekáža. Naďalej vládnu a neprofesionálne rozhodujú.

Terajšie pomery dokumentujú, že štát smeruje k neustálemu upevňovaniu protiľudového systému riadenia krajiny, keď v spoločnosti bude definitívne dominovať a o osudoch ľudí rozhodovať niekoľko milionárov, ktorí už dnes majú a môžu všetko a dokonca ovládajú aj niektorých politikov. Nevedno ako, doslova z večera na ráno, prišli k najluxusnejším autám, honosným vilám a získali majetky veľkých hodnôt, ktoré vytvorili pracovité ruky staršej generácie.

Terajšie pomery v štáte charakterizuje neustále zdražovanie, likvidácia fabrík, prepúšťanie z práce a zbedačovanie väčšiny obyvateľstva. Z doterajším vývojom v našej krajine je nespokojných až 78 % občanov. Dominuje moc peňazí a s nimi niektoré bezohľadné skupiny egoistov. Mnohí žijú zo dňa na deň bez jasnejšej perspektívy. Veľa mladých ľudí uteká do zahraničia, práve tam hľadá lepšie životné podmienky, viac istoty a nádeje. Prestali si uvedomovať, čo je domov, štát a najmä, čo znamená národ. Aj preto nastúpila etapa etnického sebavedomia, ktoré sa neustále zvyšuje. Časť ľudí pôsobiacich na významných postoch v štáte je proti sebe, ignoruje iný názor, mení stranícku príslušnosť aj presvedčenie, a takmer úplne stráca sociálne cítenie. Štátni úradníci neslúžia občanom. Niektorí sa starajú len o seba a svojich blízkych. Podporujú synov, bratov, kmotrov, zaťkov, svatkov aj švagrov. Moc dostali aj niektorí amatéri...