Podľa vlády sa dajú najlepšie presadzovať zahraničnopolitické záujmy Slovenska v rámci Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO). Euroatlantická orientácia je napriek „chybám a nedostatkom najlepšou alternatívou, na terajšie globálne výzvy nejestvujú izolované národné odpovede“, suverenita každého štátu je konfrontovaná s novými fenoménmi doby. V tejto časti medzi najdôležitejšie patrí záväzok aktualizácie bezpečnostnej stratégie ako „základného dokumentu, kde pomenujeme životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať“.

Vládny program tak neobsahuje nijakú výslovnú zmienku o hrozbách alebo o štátoch, ktoré by ju predstavovali. Dokonca aj časť o slovenskej podpore Ukrajiny je bez toho, aby konštatovala výhrady proti Rusku. Práve nesúhlas a rozpory okolo určenia vzťahov k Ruskej federácii v bezpečnostnej stratégii boli v minulej vládnej zostave predmetom rozporov.

Adresne program hovorí o nadštandardných vzťahoch s Českom a osvedčenej spolupráci s Poľskom, Maďarskom a Rakúskom a s tradičnými partnermi v rámci EÚ, ako aj s USA. Ďalej konštatuje, že „budeme aktívne podporovať transformáciu a európsku perspektívu Ukrajiny a neakceptujeme narušenie jej teritoriálnej integrity“. Vyhlásenie hovorí o dôležitosti V4, spolupráci so štátmi západného Balkánu, o osobitne „silnej transatlantickej väzbe, pokiaľ ide o NATO ako pilier našej bezpečnosti a obrany“.

Mimoriadne dôležitou časťou je európska politika, keďže EÚ „prechádza najzložitejším obdobím od svojho vzniku... ani EÚ nemá imunitu na kritiku za svoje nedostatky, nesmie sa však stať, že touto krízou bude EÚ ešte viac oslabená“. Aj táto vláda o. i. zdôrazňuje dôležitosť vonkajších hraníc EÚ a o. i. odmieta povinné kvóty.