Svet, na ktorý sa teraz pozeráme, je rozložený, je plný problémov a nezodpovedaných otázok. Bez zveličenia – prekážky stoja nielen osobne pred každým, stojíme pred nimi aj ako národ a aj ako štát. Už dávno nebola taká naliehavá potreba národného sebavedomia a politickej súčinnosti v takej vyhrotenej atmosfére nežičlivosti. A dávno nebola taká hlboká rozdelenosť prakticky v každej oblasti, V takej situácii sme sa ocitli nečakane, znenazdajky.

Tento stav však trvá už dlho – prvého nakazeného zaznamenalo Nemecko začiatkom roka 2020, teda pred pol rokom. Taliansky senát práve predĺžil núdzový stav o ďalšie mesiace, do októbra, prvý raz ho vyhlásili koncom januára. Preto vznikol masívny európsky program pomoci v rozsahu sedemstopäťdesiat miliárd eur, má slúžiť na hospodársku obnovu. Kvalifikovaná žurnalistika je nevyhnutná, lebo veľký je rozdiel medzi účelovými vyhláseniami politikov a diplomatov a skutočnosťou. 

BÚCHAL DO STOLA 

Malé noviny bez veľkých zdrojov môžu k tomu prispieť prehľadom, ako oneskorene sa dostávajú na verejnosť informácie. Jedny z novín, ktoré majú viac ako dobrý prehľad, sú Frankfurter Allgemeine Zeitung. Ich denný polhodinový zvukový prehľad (podcast) najaktuálnejších tém, prístupný v mobilnom telefóne, financuje Škoda. Tento zdroj ako prvý informoval o nejednote, rozdelení Únie. O tom, ako na uzavretom rokovaní predstaviteľov dvadsiatich siedmich štátov Európskej únie búchal do stola francúzsky prezident Macron. Skupina tzv. šetrných štátov sa totiž vzoprela prijať francúzsko-nemecký plán delenia pomoci. Zlostne reagoval Macron aj na rakúskeho kancelára Kurza. Ten dal prednosť rozhovoru pre televíziu namiesto rokovania. Kurz oznámil, že štyri štáty – Rakúsko, Holandsko, Dánsko a Švédsko s podporou Fínska – donútili nemecko-francúzsky tandem ustúpiť. Vyhovelo sa ich požiadavke rozdeliť sumu 750 miliárd na 390 miliárd nenávratných grantov, kým ostatok z trištvrte bilióna eur, 630 miliárd, bude určený na návratné pôžičky. 

DLHY A DLŽNÍCI 

Najväčším príjemcom „pomoci“ je juh Európy, osobitne Taliansko a Španielsko. Má to byť injekcia do  vnútorného trhu Únie. Tam, mimochodom, smeruje až sedemdesiat percent produkcie „šetrných“. Peniaze nie sú teda darom, ale podporou budúcej schopnosti kupovať a mať pre koho vyrábať, mať komu predávať. To, čo „šetrní“ dosiahli, nie je nijaká európska solidarita, okrem iného vlastne nútia svojich budúcich zákazníkov, aby si požičali a splácali dlhy za to, aby si nakúpili ich tovary... Pre nás na Slovensku je okrem delenia peňazí pozoruhodné to, ako obišli susedné štáty, najmä Maďarsko. To vedno s Poľskom čelilo vyhrotenému úsiliu spojiť posudzovanie dodržiavania zásad právneho štátu s možnosťou krátiť pre tieto dva štáty finančné zdroje. V „našich“ médiách sa tomu venuje pozoruhodne skromná pozornosť. Pritom Viktor Orbán neváhal s hrozbou maďarského veta. Keďže úniové rozhodnutia sa prijímajú jednomyseľne, muselo ísť do tuhého, keď Viktor Orbán ťahal hlavný tromf – veto. 

TICHO A PO ŠPIČKÁCH...

Keď dnes sledujete v euromédiách túto tému, vidíte, ako sa pri nej našľapuje po špičkách. Web Euroactiv iba konštatoval, že sa prijal „menej prísny mechanizmus podmieňovania čerpania európskych peňazí rešpektovaním zásad právneho štátu“. Ani slovo o tom, že osobitne Maďarsko, ale aj Poľsko si môže vysvetľovať deľbu peňazí po svojom. Čo aj Orbán urobil, keď údajne utrúsil, že Európska únia breše, ale nehryzie a Poľsko zasa namiesto „pokarhania“ dostane tretí najväčší balík možnej sumy na čerpanie! Komentátor, ktorý desaťročia zbieral úniové znalosti (pôvodne začal ako spravodajca TASR a potom Slovenského rozhlasu v Bruseli), dnes europoslanec R. Hajšel za skutočných víťazov samitu v Bruseli označil skupinu „šetrných“, lebo dostali všetko, čo chceli. Tieto bohaté štáty dosiahli vedno s Nemeckom aj miliónové úľavy. 

Poslanec v Euroactive.sk (24. 7.) poukazuje: Európske inštitúcie – Európska komisia a Európsky parlament, nevyhrali, hoci to „zatiaľ až tak hlasno nepriznávajú“. A R. Hajšel to rozmieňa na drobné: „Veľmi slabo sa do textu dostala nevyhnutnosť rešpektovať zásady právneho štátu a ešte slabšie sa to odrazilo do režimu kondicionality, keď o prípadných opatreniach pri porušovaní zásad právneho štátu bude hlasovať Rada EU kvalifikovanou väčšinou.“ Teda naozaj Únia „nehryzie“ – veľmi slabo sa dostala nevyhnutnosť rešpektovať zásady právneho štátu a ešte slabšie do rozhodnutia, kto a ako to vlastne bude prijímať. To všetko sa týka Maďarska a Viktora Orbána. 

Pre nás zásadné poznanie spočíva v tom, ako sa presadilo Orbánovo maďarské národné sebavedomie, ako si nedá bez reptania určovať, čo smie a čo nesmie. Na Slovensku musíme presne vedieť, čo to znamená pre naše vzťahy. Je Európska únia zárukou našich národných a štátnych záujmov tam, kde by sa mohli krížiť s maďarskými strategickými záujmami alebo sa už krížia? Čo znamenajú výsledky bruselského samitu v tejto oblasti, posilnili sa maďarské pozície? Je to neutrálna téma, podľa toho, ako sa tvária „naše“ médiá, alebo nie je? 

NEPATRIČNÉ NADŠENIE 

Inou komentátorkou s mnohoročnými skúsenosťami v medzinárodných inštitúciách, ktorá rozobrala výsledky samitu v Bruseli kriticky v Pravde (26. 7. v rubrike Názory), je B. Sohm@ögnerová: „Oslavné reči nie sú namieste, lebo Únia je rozdelená a každý presadzuje svoje egoistické záujmy, Únia je málo efektívna dovnútra a slabá navonok. Nie je rovnocenným hráčom ani USA, Číne, a dokonca ani Rusku.“ 

Autorka kriticky hodnotí výroky vysokého predstaviteľa EU Josepha Borella: „Zatiaľ fragmentovaná Európska únia nie je schopná brániť ani európske záujmy, nieto ešte hrať vážnejšiu úlohu vo svete... Všetky ústrky od USA, transatlantického partnera, za posledné roky ťažko zrátať, napríklad USA zaviedli vlani v decembri sankcie pre firmy podieľajúce sa na výstavbe plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka. Ak sa Európska únia vnútorne neposilní, zostane medzi svetovými hráčmi popoluškou.“ 

ČAS S NAMI NEHRÁ 

Tieto dva odborné kritické pohľady sú aj na malé Slovensko málo, nehovoriac o tom, že prišli až týždeň po samite. Až s oneskorením sa dozvedáme, že pridelené miliardy síce máme, aj keď je ich o päťsto miliónov menej, ale až tri štvrtiny z nich musíme rýchlo využiť v prvých dvoch rokoch 2021 a 2022. Scenár na ich použitie musíme predložiť rýchlo. Musíme rýchlo predložiť program, ktorý zatiaľ nemáme. A ani nevieme, aká je v tejto oblasti naša slovenská rýchlosť. V prepočte dotácií sme dnes na desiatom mieste v spoločenstve dvadsiatich siedmich štátov. Otázka je, ako to bude o sedem rokov, keď sa skončí v roku 2027 tento rozpočet, a o tri roky, na ktoré je určený Fond obnovy.