V Rumunsku 25. má­ja každoročne oslavu­jú Deň slovenského ja­zyka. V meste Nadlak v Aradsko-banátskej ob­lasti žije početná slovenská komunita, rovnako každo­ročne v ňom udeľujú Ce­nu Ondreja Štefanka (pri­pomína básnika, publicistu, vydavateľa, krajanské­ho aktivistu, celoživotné spojeného s mestom). Jed­nou z nositeliek tohto ocenenia zo Slovenska je MA­RIA KATARÍNA HRKĽOVÁ, ktorej za neutícha­júce a užitočné aktivity v tejto krajine (i medzi Slo­vákmi v „dolnozemskom“ Maďarsku a Srbsku) ude­lili čestné občianstvo mesta Nadlak, pomíňa básnika, publicistu, vydavateľa, krajanské­ho aktivistu, celoživotné spojeného s mestom). Jed­nou z nositeliek tohto ocenenia zo Slovenska je MA­RIA KATARÍNA HRKĽOVÁ, ktorej za neutícha­júce a užitočné aktivity v tejto krajine (i medzi Slo­vákmi v „dolnozemskom“ Maďarsku a Srbsku) ude­lili čestné občianstvo mesta Nadlak.

Ľuďom žijúcim a pracujúcim na území Dolnej ze­me venovala pozornosť v svojej spomienkovej publi­kácii Z blízkeho ďaleka. Vyjadrila v nej osobný vzťah k mnohým z nich, citlivo spracovala poznanie ich práce, spoločenského života, vzdelávania, kultúr­nych a umeleckých činností v prostredí, v ktorom sa ich predkovia usádzali už začiatkom 19. storočia. „Kniha Z blízkeho ďaleka, “ napísal Michal Babiak, vojvodinský rodák, pedagóg a divadelný tvorca pô­sobiaci dlhodobo na Slovensku, „nie je iba subjektívnym pohľadom na rad vecí istého časového segmen­tu, ale aj žriedlom observácií, interpretácií a hodno­tenia javov a ľudí, s ktorými autorka prišla do kontak­tu. Do svojej prá­ce vložila pamäť aj srdce. “

Na Slovensku vnímame tieto verejné ocenenia a úprimné uzna­nia aj ako ohlas na profesionálne pôsobenie K. Hrkľovej od začiat­ku deväťdesiatych rokov, keď v Bratislave pracova­la v Ústave pre zahraničných Slovákov Matice slo­venskej a po založení Domu zahraničných Slová­kov (DZS) roku 1995 na viacerých pozíciách tejto inštitúcie Ministerstva kultúry SR do jej zániku za­čiatkom roka 2006.

O činnosti inštitúcie vypovedá publikácia LA­DISLAVA ČÁNIHO a MÁRIE KATARÍNY HRKĽOVEJ Pamätnica - Dom zahraničných Slo­vákov 1995-2005. Slovenská republika namiesto DZS zriadila Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v ňom však na mnohé organizačné, kontaktné, pub­likačné a iné aktivity vykonávané v reprezentačnom „krajanskom dome“ na Štefánikovej ulici v Bratislave úrad nemal vhodné priestory. K. Hrkľová po ukon­čení zamestnania v inštitúcii MK SR pokračovala v tom, čomu sa venovala dovtedy. Roku 2005 zalo­žila Občianske združenie Dotyk ľudskosti - na pod­poru činnosti mladej generácie, tvorby a rozvoja ich kultúrnych aktivít doma i v slovenskom zahraničí. V ňom pokračuje v činnostiach, ktoré by si zaslúži­li podporu z verejných zdrojov. Niektoré aktivity jej vytrvalosťou a všestranným pričinením nadobúdajú totiž priam inštitucionálny charakter.

Svoj vzťah a úctu ku krajanom prejavuje K. Hrk­ľová spolu s členmi občianskeho združenia viacerý­mi činnosťami, aké vykonával DZS za žičlivých pod­mienok pri organizovaní výstav výtvarných umel­cov, predstavovaní folklórnych a divadelných súbo­rov Slovákov žijúcich vo svete, programov z ich po­etickej tvorby, prezentácií kníh a časopisov, počas kultúrno-poznávacích a vzdelávacích pobytov, účas­ťou na konferenciách a seminároch. Už štvrťstoro­čie to každé leto dokazuje spoluprácou pri príprave a organizácii Južnoslovenských detských a mládež­níckych folklórnych slávností v Dulovciach. S dô­slednou dokumentáciou a ľudskou zaangažovanos­ťou mnohých podporovateľov a fanúšikov to zazna­menáva v dvoch Pamätniciach. V „základnej“ Oži­vovanie a rozvoj folklórnych tradícií na južnom Slo­vensku na prelome tisícročí a v rozsiahlej 280-stranovej Južnoslovenské detské a mládežnícke folklór­ne slávnosti Dulovce v 21. storočí. Etnograf, choreo­graf, pedagóg Martin Urban na festivale v Dulov­ciach oceňuje spájanie detí a mládeže z krajanských komunít s folkloristami zo Slovenska v žičlivom pro­stredí, ktoré je prajné, no potrebuje udržať identitu slovenskosti, a práve slávnosti mu dávajú punc vý­nimočnosti a krásy.

O vydanie knihy K. Hrkľovej Zastavenia v čase sa pričinili Slováci v Rumunsku, ukotvili tým natr­valo vzťahy s autorkou a nepriamo pootvorili otáz­ky, ako by sme na tomto poli rozprestretom do šíre­ho sveta mali konať doma. „Návodov“ v informač­ne hutnej a osobnostne zaangažovanej publikácii je dostatok, extrakt z nich by sme mohli využiť na kon­cipovanie reálnej „starostlivosti o zahraničných Slo­vákoch “ ako sa to spomína v pretrvávajúci vyhláse­niach pri tradičných príležitostiach, ktoré charakte­rizujú najmä status quo a mohli by definovať jasné smerovanie v konkrétnych časových kontúrach. „Aj keď som niekedy mala pocit, že svet znecitlivel, vždy som, s mojím nenapraviteľným optimizmom, hľa­dala nové, nepoznané horizonty života, spoznávala hviezdne osobnosti slovenského zahraničia a spolu­pracovala s nimi. Spoznala som veľa ľudských prí­behov, pozoruhodné osobnosti s ľudskou a mravnou integritou, ktoré ma uchvacovali svojím zanietením pre život a budúcnosť svojich komunít, “ vyznáva sa Katarína Hrkľová v Panta rhei, záverečnej časti svoj­ho diela obohacujúceho poznávanie významnej sú­časti histórie, prítomnosti i budúcnosti. S jeho duchom ladí aj pomenovanie a činnosť občianskeho združenia, ktoré citlivo a funkčne spravuje.