Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Slovenskí futbalisti by závideli
Ohlasovaná históriou podložená zábava dnešných moderných obyvateľov doliny rieky Torysa, ktorá sa mala odohrať v poslednú tohtoročnú aprílovú nedeľu na Šarišskom hrade, prekonala všetky očakávania organizátorov. A oprávnene, tí pripravili akciu, ktorá mnohým pripadala ako zo snov. K ich úspechu prispelo aj nádherné, bezmála letné počasie, ktorého si užívali aktéri samotného “Dobývania Šarišského hradu” a množstva sprievodných akcií, ale najmä všetci, ktorí sa rozhodli prekonať seba po nedeľnom obede (alebo pred ním) a výškový rozdiel hradného kopca. Kto tam bol, má na čo spomínať, kto nie, môže ľutovať a čakať ďalší rok.
Skutočnosť, že v spomínaný krásny deň sa cez hradný areál „premleli“ tisícky ľudí a stovky rodín s malými detvákmi, mnohými ešte v detských kočiarikoch, ktorí si na hradnej tráve skúšali svoje jedny z prvých krôčikov v živote, môže organizátorom tejto dnes už tradičnej historicko-turisticky-spoločenskej akcie závidieť každý slovenský futbalový klub, má v podstate niekoľko rovín. V prvom rade je potrebné zdôrazniť to, že hradný areál srdca regiónu Šariš dostáva z roka na rok lepšiu a prijateľnejšiu fazónu, na konci tejto cesty by mala byť krásne obnovená stredoveká historická pamiatka, slúžiaca ako príťažlivý magnet turistického ruchu. To všetko vďaka spoločnému celoslovenskému projektu ministerstva kultúry a ministerstva práce a ich finančnej podpore tomuto projektu na jednej strane, a spolupráci domáceho mestského úradu s úradom práce a evidovanými nezamestnanými , ale najmä vďaka neuveriteľnému úsiliu a zápalu ľudí, pre ktorých sa obnova hradu stala možno aj životným cieľom, na strane druhej. Mladí dobrovoľníci a ich rodiny, priatelia a známi so zdravými rukami, chuťou pracovať a využívať kriesenie histórie na svoje vnútorné obohatenie vykonali za ostatné roky viditeľne viac práce, ako pred rokmi realizátori „štátnej“ rekonštrukcie hradu, ktorá skončila z rôznych dôvodov v tichom stratene.
Druhou skupinou ľudí, ktorí pre projekt oživenia hradu a jeho vnášania do myslí ľudí neúnavne plánujú a organizujú, je veľké množstvo mladých ľudí, ktorí obetujú svoj voľný čas, aby pre svojich spoluobčanov pripravili dobrovoľne a akejkoľvek odmeny kultúrne a spoločenské zážitky bez ohľadu na počasie, na voľný čas, na námahu a s tým všetkým spojené problémy. Pripravujú si sami historické odevy, obuv, výzbroj, oživujú dávne remeslá a zabudnuté jednoduché jedlá i nápoje. Všetkým sú obyvatelia Šariša nesmierne vďační. Najmä preto, že môžu na čerstvom vzduchu prežiť v kruhu svojich rodín prekrásne chvíle. Vlastne nielen obyvatelia Šariša, pretože na parkoviskách pod hradom sa v nedeľu tiesnili autá aj s košickými, popradskými, staroľubovianskými či spišskonovoveskými “ešpézetkami“. Voľakedy tak bolo pred štadiónom Tatrana, dnes je to pod hradom. Veru, časy sa menia...
Cez hrad prešli tisíce ľudí
|
Strážil, strážil, odpadky neustrážil...
|
História sa neopakuje
|
Kým poddaní umierali, kráľ s dvorom sa dobre bavili
|