Motto: „Zrkadielko povedz nám akí sme pekní“

Sendvičová diplomacia

Od bývalého predavača sendvičov nemožno čakať reprezentatívne diplomatické kroky o čom sa Slovensko presvedčilo počas návštevy ruského ministra zahraničných vecí S. Lavrova. Tento ctihodný diplomat bol diplomatom vtedy, keď sa terajší slovenský prezident učil zaväzovať si šnúrky na topánkach nehovoriac už o jeho ďalšom pracovnom zaradení. Jednoducho slovenského prezidenta si zvolili isté obchodné a politické kruhy a plní len to, čo od neho požadujú, iné jednoducho nevie. Diplomat svetového rangu S. Lavrov bol ako sa na hosťa patrí úctivý a diplomaticky slušný aj po nejapných argumentoch slovenského prezidenta k súčasnému politickému dianiu vo svete, hlavne však na Ukrajine. Hovoriť o Budapeštianskej dohode/ garancia Ukrajine potom ako sa zabavila jadrových zbraní/ bez toho, aby prezident poznal jej obsah bol len trápny pokus slovenského prezidenta. Od jeho poradcov, či už pána Bútoru alebo Mazáka nemožno očakávať, aby mu poradili. Ten prvý je jasne zaradený a ten druhý nie je špecialista na medzinárodné právo. Nemožno sa teda ani čudovať, že Andreja Kisku na Slavíne vypískali. Nielen preto, že sa vyhováral, že mu vláda neposlala pozvánku a tak teda išiel sám, čím len umocnil demonštráciu svojho prívlastku na Slovensku, kde ho nazývajú prezident – zero. Jeho sponzori ho poklepali po pleci a pochválili, Slováci vypískali, čo je jasný dôkaz toho, že nie je ani náhodou prezidentom väčšiny Slovákov.

Pod lampou sa vracia...

To, že verejnoprávna RTVS vykopla Hríbovú reláciu Pod lampou zo svojho vysielania bol jediný a správny krok. Koncesionári vôbec neprotestovali, pretože taká relácia vo verejnoprávnej nemá čo pohľadávať. Okrem toho to bola viditeľne relácia, ktorá sa snažila za peniaze koncesionárov vplývať na myslenie voličov pred voľbami zo svojich neoliberálnych pozícií. Aj preto sa Pod lampou obnovuje, bude sa vysielať v médiu Týždeň, ktorý založil moderátor relácie nie za vlastné peniaze. Rokuje sa tiež o vysielaní v jednej komerčnej televízii a budú sa snažiť preniknúť do regionálnych televízií, chcú s reláciou cestovať aj po Slovensku, ale aj do Prahy či Brna. Takže sa relácia pod Lampou vyfarbila. Aj peniaze sa našli, vraj zo zbierky prívržencov tejto relácie, škoda, že týchto prívržencov Hríb nezverejní, aby sme sa dozvedeli mená či firmy, ale tušenie o akých prívržencov ide je jasné aj bez toho. A možno by sme boli aj prekvapení o akých „dobrodincoch“ je reč.

V bledoružovom

Pod lampou RTVS už nie ani stopy, ale to je omyl. Večer s Havranom je ďalšia relácia, ktorá je kópiou Hríbovej relácie v bledoružovom. Rozdiel je len tom, že moderátor tak nekoktá, keď chce čosi vyjadriť. Na druhej strane obyčajne jeho vyjadrenia stoja za fajku dymu. Pozeral som reláciu, kde „vévodil“ akýsi vyskočený aktivista Smatana, čo je údajne neškodný učitelík, ktorý zozbieral pro ruské webové stránky na Slovensku . Toto „zozbieranie“ však nie je jeho učiteľská aktivita, ale cieľavedomá akcia, ktorá je dokonca aj platená zo zahraničia, pochopiteľne nie ruskou stranou. Skutočne bolo zaujímavé ho počúvať. Niekoľko dni pred touto reláciou sa uskutočnil v Chicagu The Chicago Counsil k medzinárodným otázkam, kde vystúpil šéf amerického Stratforu (čo je tieňová CIA) G. Friedman, ktorý plným priehrštím rozdal matku- pravdu americkej politiky v posledných rokoch a aj jej náčrt do budúcnosti. Aktivista Smatana takmer všetko čo povedal G. Friedman, hodil na Rusko, teda to čo robí USA, to podľa Smatanu robí Rusko. Možno by ho bolo možné obviniť z plagiátorstva. Moderátor Havran ani okom nemihol, len počúval táraniny učitelíka. Nebolo povedané kde učí a čo učí, ale Pán Boh uchovaj tie deti, ktoré učí. Druhý do partie bol v tejto relácii tiež aktivista pán Mesík, čo je už známejšia figúra, ktorá citovala V. Putina, ale len polovičku jeho citátu, lebo sa práve do debaty hodil. Moderátor ani nemukol. Tiež sa mu to hodilo. Bol tam aj nenápadní tretí účastník, ktorý sa zaoberal číslami. Večer s Havranom by sa mohol spokojne nazývať Traja zhavraneli bratia, čo je rovnako rozprávka, podobná tej, ktorú fabulovali účastníci besedy relácie RTVS. Po HRÍBOVI prišiel teda HAVRAN, už chýba len SOVA. Pri sledovaní relácie Večer s Havranom, aj predchádzajúcich, som si spomenul na lapidárny výrok W. Churchilla: „Fašisti budúcnosti sa budú nazývať antifašistami“.

V ukrajinskej košieľke vyšívanej

Po Ivanovi Miklošovi, ktorý dnes vo vyšívanej ukrajinskej košieľke radí americkej občianke a zároveň ministerke financií si oblieka ukrajinskú vyšívanú košieľku aj jeho kumpán Mikuláš Dzurinda, ktorý pre zmenu zasa radí samotnému prezidentovi Ukrajiny. Tak ako niekdajší gruzínsky narkoman Sakašvili, známy to konzument kravát. V Kyjeve sa stretáva skutočne „elitná“ spoločnosť skrachovancov“, ktorí vo svojich krajinách narobili viac škody ako osohu. Teraz to isté urobia ťažko skúšanej Ukrajine, samozrejme tam putujú milióny a miliardy rôznorodej pomoci z ktorej si možno čo-to uliať, tak ako to robí terajšia ukrajinská oligarchia na čele s prezidentom Porošenkom. A tak sa „ supy“ zlietajú na korisť a je ich tam neúrekom nielen z Gruzínska a pobaltských krajín. Je to však výhoda, aspoň budú mať kde utiecť, keď Ukrajina spadne na dno ekonomickej priepasti v ktorej je už jednou nohou. Na Slovensku ich skazonosné reformy zostali bez trestu, Sakašviliho v Gruzínsku súdia a už sa nemôže vrátiť ani do USA kde zasa pre zmenu robil reformy s „dievčatkami“, čo Američanov šokovalo. Možno si položiť logickú otázku, prečo si Ukrajina vybrala práve týchto „expertov“. Jednoduchá odpoveď, ktorá je pre USA charakteristická. Je to síce „sukin syn“ ale „náš sukin syn“, čo USA uplatňovali v latinsko-amerických krajinách. A teraz to úspešne aplikujú na Ukrajine.

Mnoho tresku pre časopis

V Košiciach ukázala učiteľka slovenčiny žiakom časopis Zem a vek a takmer za zvalili nebesá. A to len pre to, že akási šufražetka, pani, či slečna Kernová, ktorá sa venuje médiám v blogoch SME nazvala tento časopis konšpiračným a dostalo sa mu aj iných prívlastkov. A to len pre to, lebo sa stal populárnym pre iné názory, ako sú na Slovensku pertraktované pohrobkami havlizmu. A sme zasa tam, kde sme boli. Keď mi syn potiahol za komunizmu nemecký Spiegel a vytiahol ho v škole, nastal taký tresk, že som musel ísť do školy, kde mi naložili skoro presne tie isté „ hlboké myšlienkové pochody“, ktoré sa dostalo sympatickej učiteľke z Košíc, za to že žiakom ukázala, podotýkam, že časopis. Nemecký Spiegel mal obyčajne na titulnej strane atraktívnu modelku a tak som dostal ešte aj výčitky, že napomáham šíriť nebodaj pornografiu, okrem „ konšpiračných „ teórii proti komunizmu, ktoré sa v nemeckom časopise objavovali. Za komunizmu sme teda nemohli čítať „ Spiegel“, v demokratickom systéme, alebo čo to u nás vlastne je, nemôžeme čítať „ Zem a vek“, hoci ho bežne dostať v novinových stánkoch. Toto je neobyčajný slovenský neoboľševizmus, ktorý šíria nenásytné sufražetky a podobné kreatúry na slovenskom mediálnom nebi. No čo už, však veľmi dobre vieme, že „ zakázané ovocie“ je vždy najžiadanejšie, vieme to aj preto, lebo sme stáli v radoch na banány. Banánov je teraz hojne a ľudia ich prestali konzumovať, tak ako Coca-colu, ktorá je najlepší chemický prostriedok na čistenie dedinského šporáku, nič účinnejšie spomedzi čistiacich prostriedkov u nás totiž nenájdete.

Kiska, cirkev a pápež

Nielen svet je domotaný, ale aj udalosti a ľudia v ňom. Udalosti, osoby a stretávajú a vznikajú neobyčajné príbehy, ktoré nie sú vymyslené ale skutočné. Slovenský prezident navštívil pápeža, čosi mu venoval a pekne sa porozprávali, tak od srdca. Tomu verím, prečo nie. Slovenský prezident vyslovil „ obrovské želanie, aby pápež František navštívil Slovensko“. Tiež tomu možno veriť. Dúfajme teda, že pápež František príde na Slovensko a navštívi aj významné pútnické miesto Mária- horu nad Levočou, kde už bol pápež Ján Pavol II. Ten o Mária – hore všeličo vedel, z Krakova to na Slovensko nie je ďaleko, okrem toho do Tatier často chodil. Vedel aj o tom, ako sa komunisti snažili toto pútnické miesto negovať folklórnymi festivalmi tom istom čase/nielen Východnou, ktorá bola stimulovaná presne na Mária-horu/.A vedel aj to, že vtedy Poprade sa týmto otázkam venoval vysoký funkcionár ONV, ktorý mal na starosti cirkevné otázky. Volal sa isto ako súčasný slovenský prezident, išlo o jeho otecka. A tak celkom chápem ono „ obrovské želanie“ slovenského prezidenta, ak chce naozaj napraviť to, čo sa v jeho rodinnej „ okolícii“ objavovalo. Potom diskusia s pápežom Františkom o tom, že „cirkev si musí nájsť cestu ku každému človeku“ nebola zbytočná... Lebo , ako sa pápež František vyjadril/ v inej súvislosti/„ kto som, aby som mohol súdiť“.