PROLÓG

Tri desaťročia má samostatná Slovenská republika a tento jubilejný vek dosiahla aj naša futbalová súťaž. Vieme veľmi dobre, že symbolmi štátnosti sú hymna, zástava, znak, ústava... Mnohí priaznivci najsledovanejšieho športu na našej planéte však za jeden z nich považujú aj pravidelné futbalové majstrovstvá krajiny a to bez ohľadu na to, ako ich volajú. Je to síce tak trochu –ako sa hovorí – pritiahnuté za vlasy, ale darmo, futbal vládne svetom. Veď vrcholné futbalové zápolenie má dokonca aj Škótsko, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva a mnohí jeho obyvatelia veria, že raz sa opäť stane nezávislým samostatným štátom. Vo futbale sa mu to už podarilo...

Aj Slovensko má už jednu etapu najvyššej futbalovej súťaže za sebou. V období existencie vojnového Slovenského štátu malo i reprezentačné mužstvo s jeho krátkymi dejinami, písanými v tieni dovtedy najväčšieho vojnového požiaru. Tá kapitola, ktorá sa  začala písať v roku 1993 je však už o niečom inom. Majster republiky i víťaz národného pohára má už dokorán otvorené dvere do najvýznamnejších európskych súťaží, reprezentačné tímy už spoznali atmosféru šampionátov starého kontinentu a raz, konkrétne v roku 2010 aj majstrovstiev sveta. Náš futbal má svoje pevné miesto v medzinárodných futbalových organizáciách akými sú UEFA a FIFA. V nich si už získal patričnú autoritu, i keď súčasné výsledky reprezentačného mužstva SR sú skôr rozpačité. Verme však, že dnešná generácia juniorov bude kráčať v šľapajach svojich predchodcov z roku 2010, ktorí na MS v Južnej Afrike zdolali takú futbalovú veľmoc, akou je stabilne Taliansko a prebojovali sa až do štvrťfinále šampionátu planéty.

Vráťme sa však domov. I keď už poznáme jubilejného tridsiateho majstra krajiny, priblížme si aspoň trochu dejiny I.slovenskej ligy, ktoré sa začali úvodnými stretnutiami novovytvorenej elitnej súťaže dňa 14.augusta 1993.

PRVÝ ZOSTÁVA NAVŽDY PRVÝM

Aj tých priaznivcov futbalu u nás, ktorí sú presvedčení, že keď nie všetko, tak určite takmer všetko o našom futbale vedia, by zaskočila otázka – ako sa najvyššia súťaž v prvom roku samostatnej SR začala a potom ďalej vyvíjala? Veď úvodný ročník má zostať nezabudnuteľný, ale skutočnosť je inakšia.

Pripomeňme si, že do sezóny 1993/94 vstúpilo 12 klubov, polovicu z nich tvorili slovenskí účastníci I.čs.ligy, ktorá definitívne skončila ročníkom 1992/93 a druhú šestku tvorili najlepšie tímy z vtedajšej najvyššej národnej súťaže I:SNFL. Najskôr sa hralo dvojkolovo každý s každým, potom sa vytvorili dve skupiny na 1:-6. /o titul/ a 7.-12.miestach. Aj v nich sa opäť hralo dvojkolovo a do konečnej tabuľky sa body zrátavali aj s tými, získanými v základnej časti.  Podľa očakávania dominoval Slovan Bratislava, ktorý sa rok predtým stal posledným majstrom Česko-Slovenska. Konečné poradie v historickom 1.ročníku I.ligy: 1.Slovan s desaťbodovým náskokom pred 2. Interom, 3.Dunajská Streda, 4.Prešov, 5.Žilina, 6. 1.FC Košice, 7.Trnava, 8.Lok.Košice, 9.B.Bystrica, 10.Humenné, 11.Prievidza, 12.Nitra.

Priemerná návštevnosť na jednom stretnutí predstavovala 3474 platiacich divákov, v jednom zápase padlo v priemere 2,67 gólu, najviac v súbojoch Inter – Lok.Košice 7:1 a Prešov-D.Streda 4:4. Najvyššia domáca prehra: Trnava – B.Bystrica 0:4. Premiérovým kráľom strelcov sa stal odchovanec východoslovenských trávnikov Pavol Dyňa /D:Streda/ s 19 gólmi, korunnými princmi boli Martin Obšitník /Inter/ a Mikuláš Radványi /D.Streda/ so 14 gólmi. Kto si už dnes na toto trio kanonierov spomenie? Elitnú súťaž opustila Nitra, nahradil ju víťaz II.ligy Bardejov, druhý tím z II.ligy Levice neuspeli v baráži s predposlednou Prievidzou.

HĽADANIE NAJLEPŠIEHO SYSTÉMU

V poradí druhý ročník vrcholnej slovenskej súťaže sa takmer v ničom nelíšil od premiérového. Majstrom sa stal opäť Slovan, ale pred 1.FC Košice a Interom.  Ročník bol opäť bohatý na góly, v priemere na jeden zápas ich bolo 2,85 a v súboji D.Stredy s B.Bystricou až deväť – po výsledku 5:4. Najvyššie víťazstvo dosiahol Slovan nad Lok.Košice – 6:0. Až štyrikrát vyhrali na súperových trávnikoch hostia rozdielom triedy 3:0, z toho dvakrát B.Bystrica, raz 1.FC Košice a D.Streda. Jedno stretnutie videlo v priemere 3450 platiacich divákov, najlepšiu streleckú mušku mal Róbert Semeník /B.Bystrica/ s 18 gólmi, na veľké prekvapenie posledná priečka v konečnej tabuľke patrila Žiline. Po Nitre tak najvyššiu súťaž opustil klub s dlhoročnou účasťou ešte v I.čs.lige.

Označenie I. liga sa zodpovedným málilo a tak od sezóny 1997/98 sme už mali superligu, po piatich rokoch sme sa vrátili k I. lige a od ročníka 2014/15 máme Fortuna ligu. Významnejšie zmeny nastávali v počte účastníkov, v niektorých ročníkoch ich bolo dokonca 16, ale v iných dokonca len 10. Potom sa ich počet ustálil na čísle 12 a od ročníka 2017/18 platí súčasný hrací systém, ktorý je najbližší tomu spred 30 rokov. Len pre zaujímavosť – v ročníku 2006/07 dvanásť účastníkov v jeseni každý s každým odohrali dve stretnutia /doma a vonku/, na jar mužstvá na 1. – 8.mieste zápolili o titul tradičným systémom, ale k tým na 9.-12.priečke pribudli štyri najlepšie mužstvá z II.ligy a vo vzájomnej súťaži bojovali o štyri miestenky do najvyššej súťaže.

SLOVAN... SLOVAN? SLOVAN!!!

Či sa to niekomu páči, alebo nie, najväčšia pozornosť fanúšikov od Holíča a Myjavy až po Sobrance a Medzilaborce sa sústreďuje na klub z Tehelného poľa. Nečudo, má veľmi slávnu tradíciu a symbolizuje slovenský klubový futbal. Napriek tomu, že na trávniku v belasých dresoch vidieť hráčov z rôznych kontinentov. Dokonca sa niekedy stávalo, že v ligovom zápase v mužstve Slovana hral iba jeden, jediný Slovák, konkrétne brankár Dominik Geist. Darmo, futbal už dávno nerešpektuje štátne hranice, ani občianstva, jednoducho je to globálny šport, v ktorom na všetkých úrovniach národnosť i farba pleti nehrajú žiadnu úlohu.

Slovan aj do jubilejného ročníka vstupoval s najvyššími ambíciami, teda získať dva poháre – pre víťaza Fortuna ligy aj Slovnaft Cupu. Dlho nič nenasvedčovalo tomu, že sa mu to podarí. Dokonca jedno obdobie sa triasla stolička aj pod v súčasnosti naším najuznávanejším trénerom Vladimírom Weissom. Nevýrazné a nestabilné výkony mužstva sa mali podpísať pod jeho odvolanie. Vtedy sa zároveň špekulovalo, že prevezme kormidlo reprezentácie. Nakoniec sa stalo niečo iné: majiteľ klubu Ivan Kmotrík st. odvolal svojho syna Ivana z funkcie generálneho riaditeľa, Weiss zostal naďalej trénerom... Po čase sa Ivan Kmotrík ml. vrátil na svoju funkciu a Bratislavčania sa začali lepšiť od zápasu k zápasu, ale šesťbodová strata na vedúcu D.Stredu sa zdala neprekonateľná. Vtedy dôvodov na ich kritiku bolo naozaj dosť a tréner V.Weiss neraz otvorene povedal, že mnohí jeho zverenci nemajú čo robiť ani na laičke náhradníkov. Keď sme ju už spomenuli, tak hráči, ktorí za celú sezónu neodohrali v zápoleniach o ligové body ani jeden celý polčas, sú lepšie platení než mnohé opory a hviezdy v iných slovenských kluboch, ktoré majú zastúpenie v elitnej domácej súťaži. Áno, v Slovane sa nikto nesťažuje na nedostatok financií, ani na to, že hráči a členovia realizačného tímu nedostávajú svoje výplaty a odmeny v dohodnutých termínoch, čo je žiaľ, úplná samozrejmosť v niektorých popredných slovenských kluboch.

Napriek určitej a spravodlivej kritike belasých, nemožno neoceniť ich schopnosť skoncentrovať sa na úspešný boj o vedúcu priečku. Nielenže šesťbodovú stratu na D.Stredu zlikvidovali, ale nakoniec získali taký bezpečný náskok, že už po predposlednom kole mali dôvod k veľkej a búrlivej oslave. Rozhodujúci krok k nej urobili v 29.kole nadstavbovej časti keď v D.Strede vyhrali nad svojim najväčším konkurentom 3:2. Už to, že v hľadisku sa tiesnilo vyše 12 000 divákov, svedčilo o dôležitosti súboja, plného kvalitného futbalu, ale i zbytočných prúdov emócií či šarvátok z oboch strán. Čo si však myslieť o vyjadreniach majiteľa DAC D.Streda Oszkára Világiho, ktorý v súvislosti s týmto stretnutím na stránkach jedného celorepublikového denníka povedal, že /nielen/ v tomto stretnutí sa prejavil rasizmus /?!/ Slovákov voči Maďarom. Nuž, skutočne trochu prisilná káva...

Pred stretnutím 31.kola nadstavbovej časti B.Bystrica – Slovan niektoré denníky priniesli takéto titulky: Slovan si ide do Bystrice po body, oslávia titul už dnes? /13.5.2023/, Aj pred dvoma rokmi v predposlednom kole... Tieto i ďalšie titulky ako aj samotné články dávali jednoznačne najavo, že mužstvo pod taktovkou V.Weissa st. urobí všetko preto, aby sa mohlo oslavovať už v sobotu 13.mája. Podarilo sa, po víťazstve pod Urpínom 2:1 udržať si päťbodový náskok – teda o všetkom bolo rozhodnuté.

Samozrejme, v záplave úprimnej radosti, na ktorej sa podieľalo aj minimálne 1300 fanúšikov belasých, prítomných na štadióne na Štiavničkách, sa nehovorí o nedostatkoch, ale len a len o zaslúženom úspechu. Pohár pre majstra je naozaj v zaslúžených rukách hráčov a celého realizačného tímu. Slovanu však tento titul nestačí – a to je správne. Potrebuje však uspieť aj v najvýznamnejšej európskej pohárovej súťaži, dostať sa do základnej skupiny Ligy majstrov a nie skončiť v niektorom z predkôl. Podľa zodpovedných dôjde v zostave k výraznejším zmenám s jediným cieľom – zvýšiť kvalitu mužstva. Niektorí bývalí úspešní hráči z Tehelného poľa i reprezentácie SR však poukazujú na to, že Slovanu chýba slovenské srdce! Potvrdzujú to výrazné výkyvy v kvalite podávaných výkonov, sklamania z hry opôr v dôležitých stretnutiach a niekedy i hlasné prejavy nesúhlasu najvernejších fanúšikov, sprevádzané piskotom ... Na druhej strane je treba uznať, že Slovan je stále pod obrovským tlakom, očakávajú sa od neho len a len víťazstvá, psychika hráčov nie je z nehrdzavejúcej ocele... Z tridsiatich majstrovských titulov teraz až 13 patrí belasím, zároveň je to piaty za sebou, čo sa okrem nich nikomu nepodarilo. Len sa obzrime dozadu: Slovan sa stal trikrát víťazom ligy v jej úvodných troch ročníkoch /1993/94, 1994/95 a 1995/96/, potom sa niečo také podarilo iba Žiline /2001/02, 2002/03 a 2003/04/.  Áno, Slovan má v slovenskom futbale dominantné postavenie, ale v šiestich ročníkoch, naposledy v ročníku 2007/08 /a to je už skutočne dávno/ sa nedostal ani na symbolický stupeň víťazov, teda sa neumiestnil do 3.miesta. Všetky takéto nie veľmi vydarené ročníky však zatieni tento jubilejný: mať 6-bodovú stratu na svojho najväčšieho súpera, dohnať ho a pred záverečným kolom sezóny viesť tabuľku s 5-bodovým náskokom, to už niečo hovorí o prednostiach belasých. Z tohto pohľadu si zaslúžia našu poklonu. Napriek tomu, že v konečnej tabuľke sa ten rozdiel znížil iba na dva...

EPILÓG

Čo dodať k dianiu v jubilejnom ročníku Fortuna ligy? Samostatnú kapitolu by sme mohli napísať o výmenách trénerov, k tej prvej došlo už po jesennom 2.kole v Trenčíne a poslednej pred záverečným, teda posledným v Michalovciach. Ružomberok, ktorý si v minulom ročníku získal obrovské sympatie tým, že iba so skutočne symbolickým legionárskym zastúpením, teda iba so slovenskými futbalistami, získal 2.miesto, v tomto sa ocitol v skupine bojujúcej o udržanie sa. Jeho sa síce tento boj dotýkal iba okrajovo, s prevahou a výrazným bodovým náskokom skončil nakoniec na 7.priečke, ale v porovnaní s tým uplynulým je to zostup o päť schodov. Na druhej strane milo prekvapili obaja nováčikovia – Podbrezová i B.Bystrica. Mužstvo z Horehronia v poslednom kole dokonca vyhralo na Tehelnom poli už nad staronovým majstrom 1:0 ! Toto prekvapujúce víťazstvo dosiahlo pred rekordnou návštevou vyše 15 000 divákov. Hráčov z Podbrezovej sa z takéhoto počtu fanúšikov kolená skutočne neroztriasli, čo potvrdzuje aj výsledok zápasu, naopak plne si ho užili. Kto vie, či sa im ešte niekedy podarí hrať pred takouto diváckou kulisou.

Konečná tabuľka tridsiateho ročníka nadstavbovej časti o titul: 1.Slovan 69 b., 2.D.Streda 67, 3.Trnava 52, 4.Podbrezová 47, 5.B.Bystrica 44, 6.Žilina 39 bodov. Skupina o udržanie sa: 1.Ružomberok 47 b., 2.Skalica 40, 3.Michalovce 36, 4.Trenčín 36, 5.Zl.Moravce 31, 6.L.Mikuláš 18 bodov.

Vráťme sa ešte k zaujímavým štatistickým údajom z 30-ročných dejín elitnej slovenskej súťaže. Dobehne ešte nejaký klub bratislavský Slovan v počte získaných majstrovských titulov? Zo súčasného pohľadu asi ťažko. Ten ich má 13, Žilina 7, bratislavské mužstvá Inter a Petržalka po 2, rovnako i 1.FC Košice a Trenčín, Trnava a Ružomberok po jednom. Počas troch desaťročí sa v najvyššej slovenskej súťaži predstavilo až 28 klubov. Mnohé z nich v súčasnosti zápasia s existenčnými problémami, alebo svojimi výkonmi vôbec nenaznačujú, že by sa chceli vrátiť medzi elitu. Napríklad Púchov, Bardejov, R.Sobota, Skalica, Senec, Petržalka, Humenné...

Spomenúť si zaslúžia aj dvaja streleckí rekordéri: v ročníku 1995/96 Róbert Semeník v drese 1.FC Košice vsietil 29 gólov a tento počet dosiahol o 13 rokov neskôr Slovinec Andraž Šporar /Slovan/. Kto a kedy ich dobehne či dokonca prekoná?

Foto FK Slovan