Mnoho Slovákov a Sloveniek pracujú či žijú v zahraničí. Tak, ako každý z nás tu doma, sa aj oni musia popasovať s dnešnou situáciou, kde sa všetko z hodiny na hodinu mení. O tom, ako to zvládajú a aký je stav v iných krajinách sme sa opýtali troch z nich.

Petra, majiteľka kaviarne, Írsko
V Írsku je pozatvárané všetko okrem lekární, potravín, čerpacích staníc a niektorých súkromných firiem, kde sa neprichádza do fyzického kontaktu so zákazníkmi. Rúško však nenosí nik, ľudia chodia po meste ako zvyčajne, idú na pláž, do parku... Mám pocit, že to neberú veľmi vážne a neuvedomujú si, čo ich môže postihnúť. Ja som zvyčajne doma so synom a venujem sa mu, potraviny si objednávam, do obchodov nechodím.

V obchodoch je všetkého dostatok, len dezinfekčné gély dostanete kúpiť len v niektorých obchodoch a predajú vám len jeden kus. Rúška sa dajú kúpiť bežne, keďže ich tu nik nenosí. Toaletný papier kúpite normálne tiež (úsmev). Pri vstupe do obchodov si však ľudia musia vydezinfikovať ruky gélom a do vnútra púšťajú len určitý počet ľudí. Ostatní musia v rozostupoch čakať von.

Čo sa týka detí, tie do školy už asi nepôjdu, zatiaľ to vyzerá tak, že najskôr nastúpia až v septembri, ak sa teda dovtedy všetko dá do poriadku. Uvidíme. Hovorí sa o online vyučovaní, ale zatiaľ sa nič konkrétne nerieši. Môj syn dostal domáce úlohy na dva týždne, tak si ich teraz robí.

Keďže veľa prevádzok je zatvorených, mnoho ľudí prišlo o prácu. Moji zamestnanci sú PN, ja by som ich nemala z čoho zaplatiť. Vláda však zareagovala veľmi promptne a všetkým, ktorí ostali z jedného dňa na druhý bez roboty, dali špeciálny krízový benefit na 6 týždňov (začalo to na 203€ každý týždeň, 24. 3. to už zvýšili na 350€ týždenne). Stačilo vyplniť online formulár a hneď benefit priznali. Banky zmrazili hypotéky, tiež stačilo len požiadať a nájmy sa tiež zmrazovali. Čo sa týka ekonomických opatrení, z môjho pohľadu je Írsko na tom celkom dobre.

Ja ako podnikateľka, aby som prežila a uživila syna, som musela začať robiť aspoň „take away“. Zákazník mi cez internet napíše a objedná si koláče a ja to potom podľa objednávok nachystám a napíšem im, kedy si po objednávku môžu prísť. Prídu, zaplatia, vezmú si objednávku a odídu preč. Inak mám kaviareň samozrejme zatvorenú. Dnes, 24. 3. vyhlásili, že zatvorené má byť všetko, čiže aj „take away“. Zrejme začnem príspevok poberať aj ja.

Marián, účtovník, Anglicko
V oblasti, kde bývam a pracujem, sú v mnohých obchodoch prázdne regály s dezinfekčnými prostriedkami, toaletný papier už nezoženiete a je to prevažne kvôli tomu, že to skupujú niektorí podnikaví Indovia a Pakistanci a predávajú vo svojich obchodoch za omnoho vyššie ceny. Vo veľkých supermarketoch chýba aj ryža či cestoviny, dá sa to zohnať len v menších obchodíkoch. Otváracia doba sa upravila a od 20:00 do 6:00 sa dokladá tovar. Niektorí ľudia, ktorí prišli o prácu, sa tak teraz majú možnosť zamestnať práve v potravinách.

Angličania zatiaľ chodia v prevažne bez rúšok, no donedávna sa stále robili rôzne párty. Ľudia si tu veľmi nepripúšťali, že by ich mohol skoliť vírus a bežne sa chodili prechádzať a stretávať na pláž, obzvlášť, keď bolo pekné počasie. Dňa 23. marca bol už konečne vyhlásený zákaz vychádzania a prísnejšie opatrenia. Ja som rúško nosil a nosím stále, a to, ako sa na mňa pozerajú ostatní, si nevšímam. Väčšinou mám v ušiach slúchadlá s hudbou, takže ak by aj niekto mal hlúpe reči, nepočul by som to. Snáď ale po vyhlásení vlády začnú brať ľudia túto situáciu vážnejšie.

Ja teraz pracujem z domu, mnoho ľudí, ktorí majú takú možnosť, už prešli na home office tiež. V dôsledku toho vzrástol dopyt po monitoroch či notebookoch. Čo sa týka iných opatrení, Boris Johnson vyhlásil, že takmer všetko okrem potravín a donášky jedla musí byť zatvorené. Ľudia môžu ísť raz do dňa von a zacvičiť si, ale musia ísť sami alebo maximálne vo dvojici. Tiež vyhlásil, že Angličania pracujúci v zahraničí by sa mali vrátiť naspäť domov. Čo sa týka nejakých podporných príspevkov pre ľudí, ktorí ostali bez práce, o tom sa ešte konkrétnejšie bude hovoriť v najbližšom čase. Za dobré opatrenie považujem povolanie doktorov a zdravotných sestier, ktorí sú na dôchodku, opäť do služby. Budú istotne potrební.

Peter, pomocný kuchár, Rakúsko
Svoje postrehy viem sprostredkovať len do dátumu 16. 3. 2020, ale možno to pomôže vytvoriť obraz o situácii v oblasti, kde som pracoval, ktorá predchádzala súčasným opatreniam. Pracoval som ako pomocný kuchár na horskej chate v regióne Salzburg. Všetko fungovalo, ako má, v obchodoch bolo dostatok tovaru, no predavačky nemali žiadnu ochranu. Kým u nás sa už v piatok 13. marca začali ľudia a predavači chrániť rúškami, v Rakúsku o tom ešte nebolo ani chýru, hoci v tom čase tam bolo omnoho viac nakazených ľudí ako na Slovensku.

Postupne však začali zatvárať hotely a strediská. Najprv v údolí, potom v južnom Tyrolsku a nakoniec aj horské strediská, teda aj našu chatu. Čo sa týka opatrení, vravelo sa o tom, že tí, ktorí pracovali v hoteloch a dostali od zamestnávateľov výpoveď, dostanú od vlády finančnú podporu, no nás na horských chatách sa to netýkalo, tak som tomu veľmi nevenoval pozornosť.

Najviac ma ale prekvapilo, ako laxne ľudia v Rakúsku pristupovali k ochranným pomôckam ako rúška a rukavice, kým tam ich nenosil nikto, na Slovensku ich mal každý...

O tom, ako sa Peter pravdepodobne nakazil koronavírusom, sa dočítate v samostatnom článku – Ako sa Peter (pravdepodobne) nakazil Covid-19.