Začnem známou myšlienkou, ktorú nehodno obísť, platí v každom úsilí. Čo nemôžeš svojim zaradením v spoločnosti, napríklad kompetenciou, respektíve funkciou, atď...ovplyvniť, na to sa vykašli, netráp sa, škodíš tým iba sebe. Iba ak, možno vulgárne povedané, čo nevieš ovplyvniť, na to sa - s prepáčením - vyser! Viem sa vžiť do nášho úsilia a chcenia, viem v akej situácii sa nachádza napríklad slovenská  kultúra...stále počuť najmä z mainstreamových médií z úst politikov o naštartovaní ekonomiky (bla, bla, bla...) lebo je prázdna, vykradnutá štátna  pokladnica. Aj do EÚ viac prispievame, ako  vieme rôznymi vopred zamietnutými projektami získať späť. Pritom peniaze vydávame na podporu zabíjania a nie skvalitnenia života ľudí. EÚ, AÚ a NATO to je zoskupenie  jednajúce z pozície sily, majú „kúpené“ všetky vlády v okolitých chudobných štátoch, najmä slovanských, žiaľ. NA VEČNÉ ČASY A NIKDY INAK! Slovenským umelcom, konkrétne humoristom sa divím, že  sa stále „vezú“ vo vlaku (myslím najmä na slovenský humor a satiru - Humorikon.sk) do ktorého ak raz nastúpite, nedá sa z neho vystúpiť, iba ak skokom harakiry. Podľa môjho subjektívneho názoru, podporiť, treba najmä legislatívne podnikanie a súčasne by sa mali znárodniť nakradnuté majetky a kompenzovať tak prehlbujúcu sa chudobu a nedôstojný život slušného a bezúhonného človeka. Za príklad nech nám poslúži život na Slovensku. Ja osobne, a nie som iste sám, nie som naklonený existencii byrokratického Bruselu a neverím tomuto projektu, ktorý ak sa nemýlim vznikol kvôli hospodárskemu rozvoju združených štátov a nie na vojenské aktivity (!) V tomto smere som za neutralitu, čo má vo svojom volebnom programe strana Republika. Kvôli prosperite a samostatnosti pri riadení nášho štátu a jeho suverenite, sa treba zbaviť cudzích obchodných reťazcov a bánk, prípadne vstúpiť do svetovej organizácie BRICS medzi demokratické bratské slovanské socialistické štáty a cez vlastné slovenské média vysvetliť ľudom, že  demokracia v tejto súčasnej podobe je iba nálepka, ako bol komunizmus. Atď. Idú voľby, keď si teraz neubránime štátnosť, a na Slovensku, hoci je už de facto „rozobrané“, treba nahradiť výrobu hrdzavých blatníkov vyspelým tradičným poľnohospodárstvom, ktoré je pre nás charakteristické. Ostatné reči, pri obhajobe súčasných trendov, sú iba bludy a zavádzanie prostých ľudí. Ďalej treba, okrem zdravých športových aktivít podporiť kultúru, a zachovať naše slovenské tradície, ďalej vynaložiť známe, hoci komunistické heslo – dosiahnuť sebestačnosť v potravinách.  Ďalej treba zabrániť klamlivému vraj prosperujúcemu zavádzaniu umelej inteligencie, ako aj dovozu nezdravých modifikovaných obilnín ako i zo zahraničia dovážaným základným potravinovým reťazcom. Treba nastoliť tvrdú ruku štátu. Mylné sú informácie, že štát je zlý hospodár, veď štát to sme mi, všetci. Čo budme konzumovať, vulgárne povedané hrdzavé blatníky? A napokon s prázdnym žalúdkom sú niektoré súčasné technické vymoženosti zbytočné. Načo sú nám všakovaké telefóny a moderné počítače, keď sú nevyužité a neprinášajú nám pracovnú príležitosť, ani žiadny zisk. A príležitosť pre mladých? Je na našich poliach, kde vidieť zmysel i príležitosť. Je nelogické až smiešne, aby sme zo  spoločnej kasy dotovali súkromnú a neraz zahraničnú podnikateľskú sféru len preto, že na pokyn zahraničného kapitálu a západnej konkurencie okľukou likvidujeme naše tradičné dominujúce poľnohospodárstvo a pritom to ospravedlňujeme nedostatkom pracovných príležitostí. Treba sa vymedziť voči nelegálnym cudzincom. Neobstojí argumentácia, že prichádzajú k nám ako lacná pracovná sila, ktorou sme už dávno my, Slováci. Ak dáme vo voľbách „zelenú“ takému Šimečkovi, Naďovi, Štefanovičovi, Hegerovi, Šeligovi, Zalovi, Demešovi a im pdobným prisluhovačom, vrátane spolkov tzv. nadnárodných organizácií, tak už nám zostáva iba likvidácia medveďov, ktorí nám pomaly vyžerú aj bezdomovecké kŕmelce. Vieme odkiaľ vietor fúka, preto treba konečne „nastaviť vetrolamy“ a nedať sa zlákať úplatkami relatívne prosperujúcej cudzine, tak ako sa to podarilo na Ukrajine. Nedajme si ukradnúť Slovensko, hoci ešte stále sa núka uchmatnúť lukratívne lesy, vodu, prírodné bohatstvo. Svetielko na konci tunela sú blížiace sa voľby, hoci sila peňazí dokáže vraj dobyť aj tú najvyššiu horu a dosiahnuť aj tú najvyššiu métu. Neverím, že by nám nepomohli aspoň energiou bratia Slovania, ak by sme nemali vo vláde takých bastardov, ako tomu bolo počas volebného vyše 20 ročného sľubovania svetlej budúcnosti, doteraz.