Pri príležitosti 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny usporiadala Únia Slovenských novinárov v Bratislave 10. júna 2015 seminár pod názvom Slováci na bojiskách víťazstva nad fašizmom, ktorý otvoril a viedol predseda únie Jozef Kuchár.

Vo svojom úvodnom vystúpení okrem iného povedal: „V každodennom živote spoločnosti aj jednotlivca sú udalosti, na ktoré často spomíname, ale aj historické medzníky, na ktoré nezabúdame. Ukončenie druhej svetovej vojny k nim jednoznačne patrí. Sedemdesiate výročie víťazstva nad fašizmom, ktoré si dnes pripomíname, naliehavo rezonuje aj v tomto čase, nielen u nás, ale aj v mnohých krajinách Európy a sveta.

Druhá svetová vojna bola globálnou vojnou a dotkla sa miliónov ľudí, mnohých národov a štátov. Pripomíname si slávne májové dni v roku 1945 s hlbokou vďačnosťou  ku všetkým, čo priniesli slobodu európskym národom a záchranu ľudskej civilizácie, nesmierne obete. Hrdinský boj Červenej armády vo veľkej vlasteneckej vojne, bol veľkou posilou v boji nášho ľudu proti fašizmu. Žiaľ, niektorí historici a rôzne médiá podávajú až príliš skreslený obraz o priebehu a príčinách druhej svetovej vojny.

Strašná vojna sa skončila pred sedemdesiatimi rokmi. Má svojich víťazov a porazených, ale postihuje všetkých bez rozdielu, aj tých, ktorí ju vyvolali, aj tých čo jej rôznymi spôsobmi odporovali. Príkladov je aj v dnešných nepokojných časoch v Európe a vo svete až príliš veľa. Všetci si uvedomujeme, že vydobytá sloboda je prvou podmienkou pre všestranný rozvoj človeka. A je v tom symbolika, že počas uplynulých, už spomínaných dní sa konalo mnoho významných politických, kultúrnych a spoločenských podujatí. Na všetkých sa potvrdilo, že duch národa sa najvýraznejšie prejaví vo vyhranených časoch a slovenský národ to dokázal, keď sa vzoprel fašistickej okupácii a v rozhodujúcej chvíli sa postavil na stranu ľudskosti.

Na to by sme mali pamätať vždy, keď sa náš zrak obracia do minulosti, aj do obdobia pred sedemdesiatimi rokmi, keď sa zvádzal boj za našu slobodu. V tom boji Slovensko obstálo aj vďaka veľkej pomoci zo strany ruských, ukrajinských, rumunských a ďalších bojovníkov, čo vztýčili vlajku našej národnej identity.“

Hlavný referát predniesol  doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., vedecký pracovník vo Vojenskom historickom ústave v Bratislave. V obsiahlom a podnetnom prejave zdôraznil: „Nedá sa povedať, žeby v posledných dvoch-troch desaťročiach vo vedeckom výskume príčin vzniku druhej svetovej vojny došlo k nejakým zásadne novým objavom. Skôr sa v poslednom čase stretávame so snahou niektorých politikov účelovo využívať túto problematiku, respektíve jej obsahovo zúženú prezentáciu pri „zdôvodňovaní“ svojich politických zámerov a cieľov, predovšetkým v oblasti zahraničnej politiky. Vo všeobecnosti sa uznáva, že prvotné príčiny vzniku druhej svetovej vojny spočívajú už vo výsledkoch a dôsledkoch prvej svetovej vojny v nestabilnosti versailleského systému, ktorý podkopávali najmä revanšistické snahy Nemecka po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933.Nemecko sa nezmierilo so stratou svojich kolónií ani časti svojho predvojnového územia, s existenciou demilitarizovaného pásma na pravom brehu Rýna a obmedzeniami pri výstavbe ozbrojených síl. Nespokojné s dôsledkami vojny boli aj Maďarsko, Turecko a Bulharsko.“

V ďalšej časti Jozef Bystrický podrobne hovoril o Slovákoch na bojiskách druhej svetovej vojny a v zahraničnom odboji. Kriticky poukázal na veľmi malú pozornosť venovanú historikmi i publicistami zahraničnému odboju Slovákov, ktorý bol oveľa početnejší, ako sa doteraz uvádza.

Konštatoval, že Slovenská republika bola účastníkom druhej svetovej vojny od jej prvého dňa, teda, od 1. septembra 1939, keď jej vojenské jednotky súčasne s vojskami nemeckého Wehrmachtu vstúpili na územie Poľska. Vojna sa skutočne skončila kapituláciou Japonska, 2. septembra 1945. Nielen my, ale aj celá Európa v skutočnosti oslavuje koniec vojny v Európe, hoc ani tu sa boje neskončili hneď po podpísaní kapitulácie nacistického Nemecka.

Témou Dr. Vladimíra Mikundu, člena Rady Únie slovenských novinárov a šéfredaktora časopisu bojovník bola situácia v oblasti činnosti a pôsobenia antifašistickej tlače v období druhej svetovej vojny. V tejto súvislosti osobitnú pozornosť venoval vydávaniu a postavenia novín BOJOVNÍK v minulosti a dnes. Okrem iného konštatoval, že na povstaleckom území vychádzalo v období od 30. augusta do 20. septembra 1944 dvadsať titulov celoštátnych i regionálnych novín a časopisov, ktoré sa usilovali približovať skutočné pomery o priebehu druhej svetovej vojny na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách Európy.

V diskusii prehovorili Milan Blaha, publicista, komentátor a spisovateľ, Vladimír Mezencev, redaktor a publicista, Jozef Šucha, výkonný podpredseda Únie slovenských novinárov a Jozef Darmo, pedagóg, publicista a historik.