Ak niekto o sebe tvrdí, že „je slušný“..., neznamená to automaticky, že je to tak. Dôležitejšie je, ako to vidíme my – ostatní okolo. Ak si myslíme, že to nie je pravda, lebo máme inú skúsenosť s jeho povesťou a chovaním – isto je to pravdivejšie, než samoľúbe tvrdenie. Rovnako je to so „Silnou zostavou“ v oslavujúcej RTVS. Ktosi povedal, že: „Rovnako ako mesiac nemá vlastné svetlo, ale odráža svetlo slnka, minulosť aj budúcnosť sú matným odrazom svetla i sily večného okamihu.“

Verejnoprávna televízia dala 18.novembra 2021 zase neuveriteľne široký priestor pre klebetný klub zarúškovaným tetuškám s upravenými účesmi z politického bulváru. No tie si pokojne mohli posedieť a „pokecať“ aj v niektorej z bratislavských kaviarní. Vyviniť sa z chýb, ospravedlňovať sa zo slepého služobníctva oligarchom i cielene poohovárať  politikov (špeciálne  a „výnimočne“ iba Fica) by im rovnako dobre išlo pri chrumkaní bratislavských rožtekov. Nemuselo a nemalo to byť však platené z koncesionárskych poplatkov. Isto by ich do niektorého kaféhausu – kúsok od parlamentu –pustili na Covid pasy. Veď silná mainstreamová pätica je celkom určite zaočkovaná. Zlé jazyky tvrdia, že „stála hostka“ (rozumej nájomná, dobre platená spoločníčka) – komička Simona Salátová – až treťou dávkou vakcíny proti humoru a druhým očkovaním na podporu vulgárnosti v standupoch. Bývalá novinárka Anna Sámelová, potvrdzujúca pravidlo, že kto nevie – učí, možno jednorazovou maskovacou dávkou proti úprimnosti. No a Zuzana Petková – šéfka nadácie „Zastavme korupciu“? Tá zrejme podpornou vakcínou proti suchej pokožke na peňaženke. Komerčná hostiteľka Veronika Cifrová (ešte aj Ostrihoňová) však do štúdia verejnoprávnej televízie pozvala na dišputu iprototyp prominentnej  predstaviteľky pravdivosti, nezávislosti a demokracie: najslávnejšiu investigatívnu slovenskú novinárku z Denníka N – Moniku Tódovú. To je tá, ktorej všetci vyšetrovatelia, prokurátori, policajti, sudcovia aj taxikári vozia dobrovoľne a zadarmo živé vyšetrovacie spisy, rozpracované prípady a všetky tučné správy zo sledovačiek, prepisy  odpočúvania  polovice dospelej populácie pod Tatrami. A dala jej možnosť – takpovediac v priamom prenose – televízneho zázraku – premeniť sa na Pannu Orleánsku. Zaútočila na lídra slovenskej opozície Roberta Fica, ktorý ju vraj verejne nepravdivo osočil, že „je najbohatšou slovenskou novinárkou, ktorá získala veľkometrážny luxusný byt v prominentnej štvrti pri bratislavskom hrade, na ktorý si nemohla zo svojich legálnych príjmov redaktorky našetriť“.  A ona si pritom na to bývanie vraj zobrala hypotéku a zo súdu získala predbežné opatrenie, ktoré má aj na papieri. „A ten papier som ukázala svojmu synovi, aby videl akú má matku, lebo na mojich deťoch mi najviac záleží!“

Éj veru, všakovako sa dá prezentovať novinárske princípy aj charakter, morálku a životné princípy na Slovensku. Nevraviac o tom, že schémy legalizácie príjmov z trestnej činnosti, z tunelovania či z daňových únikov boli v jej „materských“ redakciách (najskôr v SME a potom v denníku N) častou témou... Toto však moderátorka, ba ani strážkyňa korupcie Petková nespochybnili. Nieto slovom či poznámkou, no ani len pozdvihnutím obočia ponad rúško. Dodávam to ja, ako jeden z členov vedenia stavovskej novinárskej organizácie: Únie slovenských novinárov, ktorá nielen vydáva novinárske preukazy, no ktorej na svojich členoch záleží, hoci debatujúce „dámy“ v štúdiu o takej, ani o ďalšej novinárskej organizácii ani len netušia. Súhlasím s časťou debaty, že novinárom na Slovenskuchýba stavovská komora (ako majú napríklad architekti či advokáti), ktorá by vedela strážiť dodržiavanie novinárskej etiky, kreovať, kultivovať no tiež kontrolovať kvalitu výkonu profesie, no najmä preosievať cez sitko tisíce uchádzačov o novinárske povolanie, ktorí nemajú vzdelanie, predpoklady, schopnosti ani morálne vlastnosti potrebné k tomu, aby boli hodní a povolaní „chytiť do ruky pero“. Pritom im tie novinárske preukazy dávajú priamo v redakcii zamestnávatelia.

No potom sa to zvrtlo, ako keď si nóbl paničky doprajú v cukrárni už tretí krémeš. A debata dosiahla vyvrcholenie. Primitívnym, nenáležitým a velikášskym prirovnaním novinárskeho remesla k lekárskemu povolaniu... Božia prostota! Bez znižovania významu úlohy a poslania žurnalistov (ozajstných novinárov), domnievam sa, že v štúdiu v tom momente musela teplota vyskočiť k bodu varu.

Ono je to v skutočnosti tak, že lekári majú s novinármi ozaj niečo spoločné. Ak ste lekárovi nesympatický, nemá vás rád, je povedzme aj napálený, vypočuje vás, prehliadne, predpíše liečbu, pomôže. Ak si vás ale vezme na mušku investigatívna novinárka, ktorá vás nemá rada, nesúhlasí s vašimi názormi, šéfredaktor na vás ukáže prstom, tiež vám tá novinárka pomôže. Rozdiel je v tom, že ona cielene –do hrobu...

Som starý frfloš, takže mi na tých večerných televíznych „priadkach“ prekážalo oveľa, oveľa viac. Vlastne všetko. Veď jednostranným útočením a ohováraním iba a len Fica (ktorý tam nebol a nemohol reagovať), porušili besedujúce novinársku etiku, Štatút televízie, Zákon o RTVS aj Ústavu SR. Pritom nie je volebná kampaň. Pravdou však je, že priamo v slovenskej vláde, v parlamente, na dôležitých postoch a vo vážnych funkciách štátnej či verejnej správy máme na Slovensku práve teraz také množstvo chrapúňov, odľudov, niktošov a podvodníkov, ako dosiaľ nikdy. Potvrdil to opäť Igor Matovič aj čerstvo na sneme pri 10.výročí založenia OĽaNO vo vládnom zariadení Bôrik. Fica označil za „kovaného komunistu, z ktorého sa stal skorumpovaný bastard, ktorý rozkrádal túto krajinu“. Hovorí, že predseda Smeru „je človekom, ktorý sa bojí o svoju slobodu a okradol štát s Petrom Pellegrinim“. Tento výrok vládneho predstaviteľa si ale klebetiace súdružky z liberálnej kaviarne akosi nevšimli a nestál im za to, venovať sa mu pred televíznymi divákmi...

Jean Jacques Rousseau už dávno vedel, že: „Každá zloba pochádza zo slabosti.“ Silné dámy však boli zjavne z pomerov v spoločnosti nepokojné, netajili sa obavami z akéhosi ohrozenia... Akoby si nevšimli, že Robert Fico už nie je premiérom slovenskej vlády skoro celé štyri roky. Pritom aj do referenda či do predčasných volieb je ďalej, ako z Viedne do Paríža. Práve ony (minimálne tri z tej pätice v štúdiu) dobre vedia, že prezidentka Čaputová to nikdy a v žiadnom prípade nepripustí. No pasarán! Veď preto ju podprahovo podporujú, preto jej RTVS robí prezidentskú kampaň priebežne už teraz – po celý rok 2021. Všimli ste si, že v každej programovej upútavke na reláciu „Silná zostava“ (na akúkoľvek tému a v ktoromkoľvek týždni) sa v strihových šotoch objaví vždy (minimálne raz) aj tvár slovútnej nájomníčky Grasalkovičovho paláca? Netuším či tento obrovský škandál RTVS bude posudzovať ariešiť príslušný parlamentný výbor (v ktorom predseda Kristián Čekovský s potešením zdvihne zo zeme každú palicu, aby sa ňou mohol zahnať na generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií), Rada pre vysielanie a retransmisiu či Rada RTVS? Zrejme im to pud sebazáchovy ani vplyvní mediálni tútori – neviditeľní pre verejnosť – nedovolia...  Potvrdenie pravidla, že v slabosti je sila? Pravdepodobne je to tak. Inak by za stolom musela sedieť aspoň jedna ozajstná a nezávislá novinárka zo Slovenského rozhlasu alebo Slovenskej televízie a aspoň jedna šéfredaktorka štandardného či alternatívneho média mimo hlavného prúdu. Nechápem ani, prečo verejnoprávna televízia umožnila okupovať verejný priestor, éter platený koncesionármi, zostave piatich klebetníc z jedného názorového vreca, navyše osôbkam zo súkromných subjektov a len komerčnej sféry.

„Pes má krásu bez márnomyseľnosti, silu bez krutosti a ľudské cnosti bez ľudských nedostatkov.“ Ktovie na koho myslel Byron keď tie slová vyriekol?